ZSE Energia postaví veľké batériové úložisko. Nie dosť veľké proti blackoutu

Viaceré médiá v týchto dňoch informujú o investičnom zámere ZSE Energia postaviť na Slovensku veľkú záložnú batériu. Veľkokapacitné batériové úložisko, ktoré sa má vybudovať v extraviláne obce Nižná pri Piešťanoch, bude mať za úlohu hlavne udržiavať rovnováhu medzi energetickou spotrebou a výrobou.

Výkyvy v zaťažení rozvodnej siete spôsobuje popri nerovnomernej spotrebe energie u veľkoodberateľov v čoraz väčšej miere aj prítomnosť nestabilných zdrojov „zelenej“ elektriny – fotovoltických a veterných elektrární.

Univerzálne batériové úložisko, ktoré sa v materiáloch investora označuje skratkou BESS (z angl. „battery energy storage system“) sa má zameriavať na elimináciu týchto výkyvov energetickej siete a na zachovanie jej bezpečného chodu. Vzniknúť by malo na rozlohe jedného hektára v blízkosti exitujúcej elektrickej stanice Západoslovenskej distribučnej (ZSD) Veľké Kostoľany a neďaleko atómovej elektrárne Jaslovské Bohunice.

Začiatok výstavby je plánovaný v prvom štvrťroku 2024 a k rozvodnej sieti by mala byť batéria prifázovaná v roku 2025. V súčasnosti je zámer v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a informačný portál rezortu Ministerstva životného prostredia SR poskytol o projekte aj viac detailov, oproti strohým informáciám tlačovej agentúry.

Investor počíta s výstavbou viacerých objektov, pričom investičné náklady sú odhadované na 24 až 32 miliónov €.

Úložisko bude tvoriť sedem samostatných jednotiek BESS s výkonom 5 MW, každá o rozmeroch 22,2 x 7 m, pričom každé stanovište budú tvoriť dva rady batériových úložísk, ktoré tvoria navzájom prepojené skrine, tzv. CUBE. V každej skrini CUBE budú umiestnené batériové moduly Li-ion o kapacite 744 kWh s napätím 1100 V DC.

Batériové úložisko s plánovaným výkonom 35 MW a kapacitou 35 MWh bude pripojené do 110 kV rozvodnej sústavy v distribučnej sieti ZSD. Projektovaný výkon a kapacita záložného zdroja, aj keď projekt počíta v ďalšej etape s možným rozšírením, ukazuje, že v žiadnom prípade nepôjde o energetický „airbag“, schopný Slovensko uchrániť pred plošným výpadkom elektrickej energie (blackoutom).

Na to by sme potrebovali niekoľko podobných zdrojov s ešte vyššou kapacitou, rozmiestnených v dôležitých uzloch rozvodnej sústavy. Zatiaľ ich nemáme a tak skoro ich ani mať nebudeme, čo nie je dobrá správa. Riziko reálneho blackoutu totiž rastie a v budúcich rokoch – po odstavení jadrových a uhoľných elektrární vo viacerých krajinách EÚ – bude podstatne vyššie.