ZNAČKY | Amazon.com - od internetového kníhkupectva po technologického giganta

Názov Amazon.com je dnes v mnohých krajinách vnímaný ako synonymum pre internetové nakupovanie. Spoločnosť Amazon.com je však už oveľa ďalej a všeobecne ide o jedného z najväčších obchodných a technologických gigantov, ktorý sa v posledných rokoch čoraz viac zameriava na umelú inteligenciu, streamovanie obsahu a cloudové služby. Celé to pritom začalo pri knihách.

V skratke…

Názov spoločnosti: Amazon.com, Inc.

Sídlo: Seattle, Washington a Arlington, Virginia, Spojené štáty

Vznik spoločnosti: 5. júla 1994

Zakladateľ: Jeff Bezos

Predstavitelia: Jeff Bezos (predseda, prezident a generálny riaditeľ)

Forma spoločnosti: verejná obchodná spoločnosť

Počet zamestnancov: 647 500 (údaj z roku 2018)

Pôsobenie: celosvetovo

Web: www.amazon.com

Celú históriu spoločnosti Amazon.com píše od samého začiatku až do dnešného dňa momentálne najbohatší muž na planéte. Jeff Bezos založil spoločnosť Cadabra, Inc. ako 30-ročný senior viceprezident investičnej spoločnosti D. E. Shaw & Co., skrátene známa ako DESCO. Na rozdiel od väčšiny ostatných spoločností z Wall Street tkvela sila D. E. Shaw v schopnosti využívať výpočtovú silu počítačov a samotný internet na rýchle reakcie na trhové zmeny. D. E. Shaw bola údajne jedna z prvých spoločnosti na Wall Street, ktorá si nechala registrovať vlastnú adresu, www.deshaw.com.

Jeff Bezos sa v spoločnosti chopil úlohy nájsť rôzne spôsoby, akými by bolo možné podnikať na internete. Niekoľko z nich sa napokon zrealizovalo, no jeden nápad zostal v pozadí, aj keď patril medzi Bezosove najobľúbenejšie. Už v tej dobe túžil Bezos založiť akýsi internetový obchod, ktorý by ponúkal všetko, čo sa dá za peniaze legálne kúpiť. Sám si však uvedomoval, že tento nápad nie je možné realizovať tak jednoducho a rýchlo. Pre začiatok by tak mohol spustiť internetové kníhkupectvo. Knihy sa nekazia, ľudia ich nereklamujú a vďaka malému počtu distribútorov je ich predaj pomerne jednoduchý.

V roku 1994 tak Bezos opustil spoločnosť D. E. Shaw a založil spoločnosť Cadabra, Inc. Ako už dnes vieme, tento názov sa napokon neujal. Hlavným dôvodom bolo, že sa príliš podobal na anglické slovo Cadaver, v preklade “mŕtvola”. Ešte v tom istom roku si tak Bezos vybral pre svoju spoločnosť nové meno Amazon.com. Tento názov sa Bezosovi zapáčil najmä preto, že odkazoval na najdlhšiu rieku na svete. Bol však aj praktický, keďže v abecednom zozname spoločností umiestňoval Amazon.com na prvé priečky.

Vedeli ste, že…

Jeff Bezos chcel svoju firmu pôvodne pomenovať Relentless? Doménu pre tento názov drží dodnes. Ak do prehliadača zadáte adresu relentless.com, dostanete sa na stránku spoločnosti Amazon.com.

Aj Amazon bol spočiatku garážovou spoločnosťou, podobne ako Apple. Išlo pritom o garáž Bezosových rodičov v meste Bellevue, do ktorej Bezos umiestnil vlastnoručne vyrobené stoly z obyčajných drevených dverí. Netrvalo to však dlho a Amazon.com sa po roku od založenia presťahoval do vlastných priestorov. V tom roku už bola hotová beta verzia webovej stránky obchodu, ktorá má so súčasnou stránkou spoločný snáď iba názov a účel.

Aj keď prvá stránka spoločnosti hlásala, že ponúka jeden milión titulov, v skutočnosti mala na sklade zhruba štyridsať kusov z najpredávanejších kníh. Keď si zákazník objednal knihu cez Amazon.com, zamestnanci knihu objednali z veľkoskladu za polovičnú cenu a po prijatí na sklad ju prebalili a preposlali zákazníkovi, samozrejme za dvojnásobnú cenu. To neplatilo iba pre tituly z akciovej ponuky Spotlight, ktorá sa menila denne.

Objednávky začali postupne pribúdať po umiestnení Amazonu na hlavnú stránku vyhľadávača Yahoo sa do balenia zásielok museli po večeroch zapojiť všetci zamestnanci spoločnosti, vrátane Bezosa. Zároveň však hľadal ďalších investorov, ktorí by Amazonu pomohli expandovať aj do ďalších oblastí. Len samotní Bezosovi rodičia do spoločnosti investovali takmer 250-tisíc dolárov.

Amazon.com rástol extrémne rýchlo a už po dvoch týždňoch od spustenia generoval každý týždeň predaje vo výške 20-tisíc dolárov. Krátko na to sa už hodnota objednávok každý deň dostávala cez 5-tisíc dolárov. Zamestnanci sledovali denné predaje pomocou vlastného príkazu “werich” (sme bohatí).

Do spoločnosti napokon investovala spoločnosť Kleiner Perkins Caufield and Byers sumu 8 miliónov dolárov. O rok neskôr Amazon.com vstúpil na burzu s cenou 18 dolárov za jednu akciu a značkou AMZN, ktorá má dnes hodnotu viac než 1 900 dolárov.

Jeff Bezos s takýmto kapitálom konečne mohol začať budovať svoj vysnívaný internetový obchod “pre všetko”. Jeho zamestnanci medzitým pocítili na vlastnej koži, čo vlastne znamená motto “Get Big Fast”, ktorým sa Amazon.com v prvých rokoch striktne riadil.

Rok 1997 bol pre spoločnosť Amazon.com poznačený žalobou podanou najväčším kníhkupectvom v Spojených štátoch, Barnes & Noble. Amazon.com totiž už v tej dobe tvrdil, že je najväčším kníhkupectvom na svete. Spoločnosť Barnes & Noble však namietala, že Amazon.com je len sťažka kníhkupectvom, skôr knižným sprostredkovateľom. Žaloba skončila dohodou a Amazon používal tento slogan aj naďalej. V skutočnosti však medzi týmito dvoma spoločnosťami nešlo iba o obyčajný slogan. Sporom prilievali olej do ohňa viaceré faktory.

Amazon.com za 25 rokov svojej existencie v podstate zlikvidoval viaceré spoločnosti z rôznych oblastí a práve kníhkupectvá boli na rane ako prvé. Spoločnosť Barnes & Noble bola vo svojej oblasti dravým tigrom, no s príchodom internetu akosi zaostala a tento predajný kanál zanedbala. Z oboch strán sa pritom spočiatku objavila snaha nadviazať spoluprácu. Tieto rokovania však veľmi rýchlo stroskotali a začal tvrdý konkurenčný boj.

Amazon.com mal oproti bežným kníhkupectvám samozrejme hlavnú výhodu v tom, že nemal po celých Spojených štátoch, prípadne celom svete rozmiestnené kamenné predajne. Dlhé roky operoval z jednej budovy s jedným jediným skladom, ktorý rozposielal objednávky do celého sveta.

Zisky teda postupne rástli, no náklady sa zvyšovali len sporadicky. Amazon.com si preto mohol dovoliť predávať knihy lacnejšie, čo sa samozrejme kamenným kníhkupectvám vôbec nepáčilo. To už ale Jeff Bezos dávno premýšľal nad tým, do ktorých produktových kategórií ďalej spoločnosť vstúpi.

V tom čase ho oslovil Martin Eberhard a Mark Tarpenning, ktorí pôvodne založili automobilku Tesla Motors. Spoločne totiž založili spoločnosť NuvoMedia, v rámci ktorej vyvinuli Rocket eBook, elektronickú čítačku využívajúcu LCD displej a pamäť pre maximálne 10 elektronických kníh.

Bezos bol čítačkou nadšený, no podnikateľov odradil požiadavkou o exkluzivitu a právo veta pri vstupe ďalších investorov do spoločnosti. Chcel tým zabrániť spoločnosti Barnes & Noble, aby získala právo na predaj elektronickej čítačky. Napokon svoje obavy naplnil vlastnou paranojou, keď Eberharda a Tarpenninga odohnal práve k Barnes & Noble, ktorí do NuvoMedia investovali dva milióny dolárov.

Amazon teda v 90. rokoch čítačku predávať nezačal a tieto zariadenia sa na trhu výraznejšie nepresadili ešte takmer celé ďalšie desaťročie. Bolo to až v roku 2004, kedy sa Bezos k tejto myšlienke vrátil a spustil vývoj vlastnej čítačky s kódovým označením Fiona.

Vo svojich prvých rokoch mal Amazon oproti bežným predajniam aj iné silné zbrane. Prvou z nich bola funkcia, ktorá zákazníkom odporúčala tovar na základe ich predchádzajúcich nákupov. Dnes už ide o základnú funkciu, ktorú má nasadenú snáď každý internetový obchod na trhu. Vtedy však išlo o revolučnú novinku, proti ktorej nemali kamenné predajne šancu bojovať. Ani ten najlepší predavač nepoznal svojho zákazníka tak dobre, ako Amazon.

Druhou silnou zbraňou spoločnosti bola funkcia 1-Click Ordering, ktorú má Amazon.com starostlivo patentovanú. Táto funkcia umožnila zákazníkom objednať si tovar bez toho, aby museli pri každom nákupe odznova vypĺňať informácie o kreditnej karte a doručovacej adrese.

Amazon si tieto údaje pamätal a zákazníkovi už tak stačilo iba kliknúť na tlačidlo “Buy now with 1-Click”. Úspech tejto funkcie dokázal, že čím menej prekážok má zákazník pri ceste za vytúženým tovarom, tým častejšie a vo väčšom bude v danom obchode nakupovať.

Vedeli ste, že…

Steve Jobs kúpil licenciu na používanie technológie 1-Click od Amazonu jedným telefonátom? Pri nákupe istého gadgetu pre Apple ho tento systém nákupu nadchol tak veľmi, že okamžite zavolal do Amazonu, ktorému za licenciu na 1-Click zaplatil zhruba 1 milión dolárov.

Akosi prirodzene sa následne Amazon.com pustil do predaja hudobných CD albumov a filmov a seriálov na DVD. V prípade rozširovania produktového porfólia Amazonu nebolo otázkou či, ale skôr kedy. Obdobie okolo roku 1998 bolo pre túto expanziu ideálne, pretože práve vtedy vrcholila takzvaná internetová akciová bublina, známa tiež pod názvom dot-com bubble.

Amazon samozrejme pre túto expanziu potreboval ďalšie finančné prostriedky, no vďaka všeobecnému nadšeniu okolo akejkoľvek spoločnosti, ktorá mala vo svojom názve “.com”, alebo sa aspoň orientovala na internet, mala okamžite potrebné financie vo vrecku skôr, ako o ne stihla vôbec požiadať. Amazon.com mal tak k dispozícii zhruba 2,2 miliardy dolárov, ktoré získal predajom rizikových dlhopisov.

Zhruba v tom istom období začal Jeff Bezos vnímať existenciu novej spoločnosti na trhu, ktorá by mohla ohroziť jeho sen o internetovom obchode budúcnosti. Tou spoločnosťou bol eBay, ktorý mal už v tej dobe v ponuke tovar od výmyslu sveta a to aj bez toho, aby vlastnil jediný sklad, distribučné centrum alebo tovar, ktorý mal v ponuke. Fungoval (a dodnes funguje) totiž iba ako sprostredkovateľ medzi predávajúcimi a kupujúcimi.

Dnes sa môže zdať, že tieto spoločnosti majú od seba relatívne ďaleko a nehrozí, že by jedna potopila tú druhú. Vtedy však ešte nebolo jasné, ako bude vlastne internetový predaj v budúcnosti vyzerať. Budú internetové obchody predávať tovar samé, alebo budú fungovať iba ako internetová tržnica? Na túto otázku nepoznal odpoveď Jeff Bezos, ani zakladateľ spoločnosti eBay, Pierre Omidyar. V roku 1998 sa preto Bezos stretol s Omidyarom a vtedajšou generálnou riaditeľkou eBayu, Meg Whitmanovou, aby prediskutovali možnú spoluprácu, prípadne aj akvizíciu eBayu Amazonom.

Ako už dnes vieme, k žiadnej dohode napokon nedošlo. Amazon to však predsa len skúsil s vlastným aukčným systémom Amazon Auctions. Že takýto názov počujete prvý krát? Niet sa čomu čudovať, išlo o úplný prepadák, ktorý zanechal v histórii Amazonu čiernu stopu a najmä veľkú dieru v rozpočte. Whitmanová dokonca neskôr Bezosovi ponúkla, že eBay službu Amazon Auctions odkúpi. Bezos to však odmietol, v tej dobe si ešte nechcel pripustiť neúspech.

Vedeli ste, že…

Amazon prevádzkuje službu s názvom Mechanical Turk (MTurk)? Ide o službu, v ktorej ľudia z celého sveta vykonávajú jednoduché mechanické úlohy pre spoločnosti za istú (relatívne nízku) finančnú odmenu. Ide v podstate o úkony, ktoré už v čoraz väčšej miere dokáže vykonať aj umelá inteligencia.

Keď v roku 2000 internetová bublina spľasla, Amazon.com ju prežil len s obrovskou dávkou šťastia. Spľasnutie bubliny totiž pochovalo stovky spoločností, ktoré boli len krátko predtým burzovým trhom väčšinou ohodnotené na niekoľko desiatok miliónov dolárov. V tom roku začal využívať aj nové logo, ktoré s drobnými úpravami používa dodnes. Len krátko predtým sa portfólio spoločnosti rozšírilo o hračky a elektroniku.

Toto obdobie sa zapísalo do histórie spoločnosti ďalšou veľkou žalobou, tentokrát zo strany amerického obchodného reťazca Walmart. Ten žaloval Amazon.com za to, že sa pokúša ukradnúť obchodné tajomstvá spoločnosti tým, že postupne preberá jej vedúcich zamestnancov.

Žaloba bola postavená na pravdivých základoch, Amazon v tej dobe preberal jedného zamestnanca Walmartu za druhým a často dokonca aj cez tajné schôdze a pohovory. Spor bol však napokon ukončený dohodou a vedenie oboch spoločností si dokonca k sebe našlo vzájomnú cestu aj na osobnej úrovni.

Amazon.com sa po prvý krát dostal do zisku až vo štvrtom kvartáli roku 2001. Čistý zisk sa vyšplhal na úroveň piatich miliónov dolárov, čo bolo vzhľadom na spľasnutie internetovej bubliny, čoraz skeptickejších investorov a viaceré firemné prešľapy veľmi slušný výsledok.

Po uvoľnení opaskov mohol Amazon opäť rozširovať svoju ponuku tovarov a najmä investovať do vlastnej infraštruktúry, systémov a nových funkcií. Z jednej takejto expanzie vznikla už samostatná a veľmi úspešná divízia Amazon Web Services, ktorá predáva cloudové úložisko, databázy a výpočtový výkon jednotlivcom i spoločnostiam.

Vedeli ste, že…

Jeff Bezos patrí medzi prvých investorov spoločnosti Google? Doteraz však neprezradil, akú sumu do spoločnosti investoval a či svoj podiel ešte stále vlastní.

Keď sa Amazon v roku 2004 vrátil k myšlienke vytvorenia vlastnej elektronickej čítačky kníh, poveril tým tajnú skupinu zamestnancov z oddelenia Lab126. Pôvodný názov Fiona vystriedal starý škandinávsky názov Kindle, ktorý môžeme voľne preložiť ako “zapáliť oheň”. V tomto prípade malo ísť o zapálenie intelektuálneho ohňa čítaním kníh.

Vývoj čítačky Kindle by sa dal prirovnať k ťažkému pôdoru. Amazon mal neustále problémy s kvalitou E-Ink displejov, dodávkou potrebného hardvéru a s dizajnom, na ktorom chcel Bezos neustále niečo meniť. Trval totiž na prítomnosti fyzickej klávesnice a mobilnom pripojení, vďaka čomu by si používatelia sťahovať nové knihy do čítačky aj na cestách.

Prvá generácia Kindle prišla na trh 19. novembra 2007 s cenou 399 dolárov. Čítačka sa vypredala za prvých 5 hodín predaja a to aj napriek tomu, že jej dizajn silno pripomínal zariadenia z 80-90. rokov minulého storočia. Kindle ponúkal 6” E-Ink displej a 250 MB pamäť s kapacitou na zhruba 200 kníh. Ako inak, nechýbala mu ani fyzická klávesnica a bezplatné 3G pripojenie.

Dnes má už Kindle za sebou desať generácií a rôzne varianty, ktoré priniesli dotykovú obrazovku, odolnosť voči vode, podsvietenie a mnoho ďalších funkcií. V tom istom čase sa však Amazonu podarilo vytvoriť ďalší hit. Tentokrát však nie produkt, ale službu Amazon Prime.

Pôvodne išlo iba o jednoduchú predplatnú službu, ktorá svojim zákazníkom poskytovala dodanie tovaru s 2-dňovou lehotou. Neskôr však Amazon ponuku Prime rozšíril o ďalšie služby Prime Video, Prime Music, Prime Reading a ďalšie, ktorými konkuruje Netflixu, Spotify a mnohým ďalším dôležitým hráčom na trhu.

Amazon má vo svojej histórii desiatky zaujímavých produktov, projektov, služieb a akvizícií, pričom pri niektorých z nich nie je ešte ani dnes jasné, aké má s nimi vlastne Bezos plány. Za zmienku stoja aj dcérske spoločnosti Audible, Eero, Goodreads, Ring, Twitch alebo Whole Foods Market, o ktorých by sme mohli napísať samostatné a zrejme aj rovnako dlhé články, ako je tento.

V súčasnosti najvýraznejším produktom spoločnosti je však virtuálna asistentka Amazon Alexa, ktorá bola po prvý krát svetu predstavená po boku inteligentných reproduktorov Amazon Echo v novembri 2014. Ide o ďalší projekt z tajomného oddelenia Lab126, ktorý priniesol do miliónov domácností po celom svete inteligentnú asistenčnú službu slúžiacu na rôzne úkony od ovládania smart zariadení cez zapisovanie nákupných zoznamov až po nakupovanie na Amazone pomocou hlasových príkazov.

Amazon.com má dnes viac než 600-tisíc zamestnancov, celkové aktíva v hodnote 162 miliard amerických dolárov a vo svojom vedení človeka, ktorý si cez svoju ďalšiu spoločnosť Blue Origin plní svoj detský, vesmírny sen. Bude preto ešte veľmi zaujímavé sledovať, čím nás spoločnosť Amazon ešte v budúcnosti prekvapí a kam ešte posunie hranice nákupov cez internet.