Pozrite si
Keď pred mesiacom šéf SpaceX a Tesla Motors Elon Musk v TV debate vyslovil názor, že jadrové výbuchy sú dobrou cestou k vytvoreniu hustej atmosféry na Marse, veľa priaznivcov si touto myšlienkou nezískal. Mnohí ho dokonca namiesto „železného muža“ začali považovať za „super zloducha“ v duchu klasických filmových príbehov o Iron Manovi.
Pri slávnostnej prezentácii ďalšej svojej firmy SolarCity v New Yorku sa k „marsovskej“ téme vrátil a opäť s veľkou vážnosťou zauvažoval o nasadení jadrových, tentoraz dokonca termonukleárnych bômb na Marse. Myšlienka tohto spôsobu terraformácie (pozemštenia) Marsu je založená na zohriatí polárnych čiapočiek Marsu. Tie sú zložené hlavne zo suchého ľadu, čiže zmrznutého oxidu uhličitého, a vody.
Odparený oxid uhličitý, aj vodná para by podporili vznik skleníkového efektu na Marse a následné zvyšovanie teploty atmosféry a povrchu, by zas prispelo k topeniu permafrostu, v ktorom sa nachádzajú zásoby vody. Minulý týždeň to odhalila NASA a tieto poznatky, postavené hlavne na záberoch z družice Mars Reconnaissance Orbiter, vyvolali senzáciu.
Zakladateľ SpaceX nechce podľa vlastných slov jadrové výbuchy na povrchu červenej planéty. Šlo by o vytvorenie dvoch malých umelých sĺnc nad oboma pólmi. Je pravdou, že slnko a vlastne všetky hviezdy čerpajú energiu z jadrovej fúzie (v produktívnom veku ide o syntézu jadier vodíka na hélium, neskôr sa reakcia posúva smerom k ťažším jadrám), ale myšlienka umelého mini slnka, akokoľvek je príťažlivá, značne kríva.
Elon Musk raz povedal: „Chcel by som umrieť na Marse. Ale nie počas pristávacieho manévru.“
Dnes nedokážeme spútať jadrovú fúziu (aspoň kým sa nepodarí spustiť tokamak ITER) ani v silnom magnetickom poli reaktora, ako by sme potom vedeli udržať ohnivú guľu nukleárneho výbuchu? Elon Musk hovorí o pulzujúcich termonukleárnych výbuchoch, ktoré by sa opakovali každých pár sekúnd. Teoreticky by to síce možné bolo, ale technicky je to predstaviteľné len ťažko.
V každom prípade, terraforming Marsu je behom na dlhé trate. Nech by sa k nemu pristúpilo akýmkoľvek spôsobom, pôjde o dielo, ktoré potrvá stovky, ak nie tisíce rokov a rozhodne ide o technologickú náročnosť, ktorá presahuje súčasné možnosti ľudstva. Žijeme totiž v dobe, kedy úspešné dopravenie dvojtonového vozidla (Curiosity) na Mars je technologickým vrcholom.
Ak by sme aj dokázali k Marsu dopraviť obrovské množstvo materiálu a jadrových bômb, bolo by krátkozraké vytvoriť rádioaktívne zamorenie hoci aj na jeho obežnej dráhe. Ak by bolo umelé slnko tisíce kilometrov vysoko, efekt ohrevu by bol mizivý, pri nadzemných výbuchoch v malých výškach zas hrozí nebezpečenstvo rádioaktívneho zamorenia.
Je to ako hra dieťaťa so zápalkami, len nebezpečenstvo je omnoho vyššie. Človek má obrovský talent ničiť prírodné krásy kdekoľvek, kde sa so svojimi technológiami usadí. Túto svoju úchylku by sme určite nemali exportovať do vesmíru.
Zdroj