Posledné skúsenosti nás učia, že pri niektorých environmentálnych iniciatívach, ktoré sprevádzajú silné vyhlásenia o „ružových“, či skôr „zelených“ zajtrajškoch, treba zvýšiť ostražitosť. Patrí sem napríklad „svätá vojna“ proti autám so spaľovacími motormi, ale aj vodík, presadzovaný ako čisté palivo v dopravných prostriedkoch rôzneho druhu.
EÚ v tom však nie je sama. Veľké vodíkové ambície má aj Japonsko a najnovšie Senát USA schválil legislatívu, ktorá umožní obrovské vládne dotácie na určité projekty zeleného vodíka, vďaka čomu môže byť v mnohých prípadoch lacnejší ako „špinavý šedý, či hnedý“ vodík.
Za mimoriadne paradoxné považujem, že táto vodíková revolúcia má byť súčasťou amerického zákona o znižovaní inflácie. Medzi viacerými ustanoveniami zákona zameranými na klímu sú totiž aj daňové úľavy, vďaka ktorým bude americký „zelený“ vodík najlacnejším vodíkom na svete s cenou už od 0,73 USD za kilogram.
Špinavý „šedý“ vodík vyrábaný plynofikáciou uhlia, alebo zemného plynu (ak sa pritom zachytáva CO2, hovoríme o „modrom“ vodíku, ktorý je drahší) sa v súčasnosti podľa KPMG predáva za približne 1 až 2 USD/kg, kým „zelený“ vodík – vyrobený s nulovými emisiami pomocou obnoviteľnej energie, elektrolýzou vody – stojí medzi 2,50 – 6 dolármi.
Nový zákon USA o znižovaní inflácie (730-stranový „textík“ je k nahliadnutiu tu) prešiel cez víkend hlasovaním v Senáte a čoskoro by mal byť schválený Snemovňou reprezentantov. Oproti zákonu Build Back Better v hodnote 3,5 bilióna USD, ktorý pôvodne navrhli demokrati v roku 2021, je to s rozpočtom 739 miliárd USD len zlomok, ale viac ako 360 miliárd USD na čistú energiu predstavuje najväčšiu investíciu do tejto sféry v americkej histórii.
Zákon zavádza daňový kredit vo výške až 0,60 USD za 1 kg zeleného vodíka. K tejto 60-centovej dotácii je možné získať 500 %-né zvýšenie, ak robotníci a mechanici zamestnaní pri výstavbe akéhokoľvek nového zariadenia na výrobu („zeleného“) vodíka dostanú mzdy nie nižšie ako bežné sadzby v danej lokalite.
Výsledný daňový kredit tak môže dosiahnuť 3 doláre za kilogram vodíka, čím by jeho cena klesla pod aktuálnu cenu „modrého“ vodíka. Podľa Recharge News sa v súčasnosti najlacnejší zelený vodík v USA vyrába za 3,73 USD za kg. Po odrátaní dotácie 3 USD by jeho cena klesla na 0,73 dolára za kg. To by mohlo znamenať revolúciu vo vodíkovej doprave, aj v energetike.
Ešte minulý rok Americká rada pre vodík odhadovala, že v optimálnom prípade bude stáť „zelený“ vodík menej ako 1 USD až okolo roku 2050. Vďaka návrhu protiinflačného zákona môže byť 73-centový vodík v USA realitou už čoskoro.
Ak zákon vstúpi do platnosti, výrazne ovplyvní americkú scénu v oblasti výroby vodíka a podporí investície do elektrolyzérov, obnoviteľných zdrojov energie a súvisiacej infraštruktúry. Otázkou je, či je takáto podpora „zeleného“ vodíka zdravá, racionálna a udržateľná. Odpoveďou je vo všetkých troch prípadoch „nie“. O nezmyselnosti plytvania elektrickou energiou na výrobu vodíka pre automobily zrozumiteľne referuje nasledujúce video „Pravda o vodíku“ (české titulky si môžete zapnúť v nastaveniach):
Nadšenie z dotovanej ceny 0,73 USD za 1 kg vodíka možno schladí pripomenutie, že prostriedky na dotácie nepadajú z vrtuľníka, ani sa nedajú (dlhodobo) bez následkov tlačiť v tlačiarňach cenín. Ak vláda do elektrolýzy naleje takéto nehorázne peniaze, znamená to, že niekde budú tieto prostriedky daňových poplatníkov chýbať.
Istý energetický expert výrobu a distribúciu vodíka prirovnal k návšteve pekárne, kam prídete s troma bochníkmi chleba, ktoré ste kúpili po 2 eurá, tie tam odovzdáte na spracovanie a následne odchádzate s jediným, rovnako veľkým bochníkom, za ktorý ste zaplatili (priamo, alebo na daniach) 12 euro. Jediný, kto bude mať z tejto situácie radosť, je „pekár“ a firma, ktorá takéto „pekárne“ buduje.
Ak sa 2/3 energie, ktorá stála pri začiatku výroby vodíka, v priebehu elektrolýzy, kompresie (alebo skvapalňovania) vodíka, distribúcie a spätnej konverzie v palivových článkoch stratí, nevyzerá vodík, a to ani ten „zelený“, jemne povedané, ako úplne rozumná voľba.