Dnes sa ešte ropným a plynárenským koncernom oplatí rozohrávať „špinavý“ biznis s hnedým, či sivým vodíkom, ako sa zvykne nazývať. Ide o vodík vyrábaný chemicky zo zemného plynu, alebo iných uhlíkatých palív, respektíve z nich extrahovaného metánu pri vysokej teplote. Okrem vodíka je výsledkom takejto výroby aj veľké množstvo oxidov uhlíka (CO a CO2), ktoré sa v tomto prípade „nerieši“.
To je dôvod, prečo je hnedý vodík s cenou okolo 1,59 USD/kg najlacnejší, kým ceny zeleného vodíka, vyrábaného elektrolýzou z vody za pomoci energie z obnoviteľných zdrojov, sa dnes pohybujú na úrovni 4,5 – 5,5 USD/kg. To by nebola dobrá správa pre budúcu vodíkovú energetiku a ekonomiku. Vodík nie je len o e-mobilite, ale sotva by niekoho bavilo tankovať niekoľkonásobne drahšie palivo, ako dnešný benzín v prepočte na kilometer.
Našťastie panuje zhoda, že pomery sa zmenia. Podľa analytikov sa ceny a objem produkcie zeleného vodíka budú vyvíjať nečakane priaznivým smerom. V dnešnej situácii, keď si síce na Slovensku môžete kúpiť vodíkovú Toyotu Mirai, ale nebudete ju mať kde tankovať, to síce vyzerá ako vysielanie samonaplňujúcich sa proroctiev, ale zrejme majú reálny základ.
Potom, čo prezentovala optimistickú prognózou cien zeleného vodíka Hydrogen Council (Vodíková rada), prichádzajú s veľmi podobnými predpoveďami aj analytici z BloombergNEF. BNEF je poskytovateľ strategického výskumu pokrývajúci globálne komoditné trhy a prelomové technológie, ktoré vedú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Podľa BNEF klesajúce ceny elektriny zo solárnych a veterných elektrární spôsobia, že zelený vodík bude do roku 2030 lacnejší ako modrý, ktorý sa extrahuje zo zemného plynu so zachytávaním uhlíka (respektíve CO2). A v roku 2050 bude zelený vodík lacnejší ako samotný zemný plyn na energeticky ekvivalentnom základe v 15 z 28 analyzovaných krajín.
To znamená, že zelený vodík vyrobený elektrolýzou bude do roku 2030 stáť v mnohých krajinách do 2 USD/kg a v roku 2050 cena klesne na mnohých trhoch na menej ako 1 USD/kg. Lídrom v oblasti výroby vodíka by mohla byť do roku 2050 Brazília, ktorá už dnes chystá mega projekt na výrobu vodíka, o ktorom sme písali nedávno.
Robiť prognózy na tri desaťročia dopredu je ale ošemetná záležitosť, pokiaľ nie ste zdatnými šamanmi napojenými na vyššie sféry. Ľudia vybavení slobodnou vôľou totiž dokážu vygenerovať chaos, s ktorým si neporadí žiadna krištáľová guľa a tobôž nie analytici.
(Kto by si ešte v roku 2019 pomyslel, ako ľahko sa môžu Verneho „Dva roky prázdnin“ a ulice plné zodpovedných maskovaných spoluobčanov, čo pred rokom vykúpili droždie a toaletný papier, stať skutočnosťou?)
Tak, či onak, odborníci do zeleného vodíka vkladajú veľké nádeje. Podľa BNEF zaistí zelený vodík v roku 2050 takmer štvrtinu celkovej spotreby energie. Predstavuje to 800 megaton paliva a 36 000 TWh elektriny, čo je o 38% viac energie, ako sa vyrába v dnešnom svete.
Motívom na využívanie technológií a energetiky s nízkou uhlíkovou stopou je, samozrejme, hlavne klimatická zmena a jej brzdenie, ale zároveň ide aj o lukratívny biznis. Pritom nemusíme myslieť na neblaho známe slovenské reálie z rokov minulých.
Zníženie emisií na udržanie oteplenia hlboko pod dva stupne Nebude ľahké. V rámci využitia čistej elektrickej energie a zeleného vodíka si podľa BNEF do roku 2050 vyžiada nové globálne investície v rozmedzí 78 až 130 biliónov dolárov! Tento balík zahrnie okolo 64 biliónov dolárov na výrobu elektrickej energie a elektrickú sieť na jej priame poskytovanie a čiastku 14 až 66 biliónov dolárov na výrobu, prepravu a skladovanie vodíka.
Nuž, uvidíme. O 30 rokov sa snáď už podarí komercializovať funkčné a bezpečné termojadrové elektrárne, čo by mohlo zamiešať karty na strane výroby elektriny (a tým aj vodíka), ale situáciu môže výrazne ovplyvniť aj nejaká prelomová technológia batérií s vysokou energetickou hustotou. A tá by zas vodíkovej alternatíve poškodila.