Výhody
- umelecký štýl
- detailne prepracované miestnosti
- vhodne podaný príbeh
Nevýhody
- kratšia herná doba
Začiatkom leta bola vydaná ďalšia zaujímavá hra založená na umne podanom príbehu s umeleckým štýlom. Vývojári z kalifornského štúdia Giant Sparrow sa svojou druhou hrou ukázali v najlepšom možnom svetle.
Tak ako aj mnohé iné herné tituly od nezávislých tvorcov, aj What Remains of Edith Finch si našiel cestu na platformu Xbox One prostredníctvom čoraz viac populárneho programu ID@XBOX.
Ten ešte len v apríli tohto roka oslavoval prvú 500 vydaných indie hier, medzi ktorými môžete nájsť svetoznámy titul Inside, Rocket League či Don’t Starve: Giant Edition.
What Remains of Edith Finch má jednoznačne najbližšie zo spomínanej trojice k hre Inside vyvíjanej štúdiom Playdead, ktorá sa taktiež zameriava na prepracovaný príbeh s hlbšou myšlienkou. Okrem toho nezabúda ani na kvalitnú audio-vizuálnu stránku, ktorá ešte zvyšuje finálne skóre.
V hre sa ocitnete v úlohe Edith, dcéry zosnulej matky, ktorá jej zanechala kľúč od rodinného domu, kde strávila časť svojho detstva ako jedenásťročné dievča. Vracia sa však už ako dospelá slečna, ktorá sa snaží objasniť históriu štvorgeneračnej rodiny.
Púť som začal v pochmúrnom prostredí tmavého, no zároveň graficky detailne spracovaného lesa. Postupne som sa presunul do obrovského domu, ktorý svedčí o bohatej histórii početnej rodiny s množstvom miestností a skrytých ciest.
Ako môžete vidieť na obrázku nižšie, hru začínate s relatívne prázdnym stromom rodiny Finchovcov, na vrchu ktorého sa nachádza portrét vašej postavy.
Postupným skúmaním a objavovaním priestorov domu sa mi podarilo nájsť skutočne veľmi neobvyklé cesty do izieb zosnulých členov početnej rodiny. Neobvyklých preto, lebo dvere do izieb boli nepriechodné a vizuálne zapečatené, tak ako tomu bolo počas detstva Edith.
Keď som sa dostal k osobným veciam svojich predkov, bol som unesený spracovaním prevažne malých, no na detaily bohatých izieb s unikátnou atmosférou. Každá z nich bola presýtená spomienkou danej osoby, ktorá ma preniesla na zvláštne a tajuplné miesta.
Raz som sa napríklad premenil na mačku loziacu po stromoch, loviacu miestnych vtákov, na sovu chytajúcu králikov po poli, či na mladú slečnu, ktorá od hladu zjedla hádam všetko, čo sa jej dostalo pod ruky. Inokedy som zas musel dbať na vhodné použitie pravej a ľavej páčky ovládača na to, aby som sa rozhojdal na hojdačke.
Počas objavovania rodinného sídla sa ale na žiadne zviera meniť nebudete, jedine formou spomienky jednotlivých zosnulých členov rodiny sa premiestnite na zaujímavé lokácie niekedy aj v neočakávanej podobe.
Po doznení spomienky a zároveň po preskúmaní detailne vyobrazenej izby otvorí Edith knihu s vyobrazeným stromom rodiny a dokreslí k danému menu portrét. Postupne mi táto na prvý pohľad nezaujímavá kniha s množstvom mien slúžila na zoznámenie sa so všetkými členmi rodiny.
Z pohľadu ovládania a celkovej hrateľnosti hra nebude od vás požadovať, aby ste si zapamätali množstvo funkcií jednotlivých tlačidiel. Gameplay je založený na jednoduchosti, čomu nasvedčuje takmer úplná absencia používania behu, keďže sa nebudete mať kam ponáhľať.
Pred behom som uprednostnil skôr obdivovanie jednotlivých izieb a hľadanie tajných ciest či ukrytých predmetov, ktoré objasňovali smrť členov rodiny Finchovcov.
Približne po hodine a pol som hru dokončil s príjemným pocitom a s chuťou pustiť sa do opätovného objavovania bohatého domu a získať tak čo najviac achievementov / trofejí.
Práve dĺžka hry predstavuje z môjho pohľadu najväčší nedostatok, no ak si zvolíte takýto štýl oddychu miesto večerného filmu, hernú dobu nebudete riešiť.
Ak teda preferujete podobný žáner hier ako šéf Xbox divízie Phil Spencer, ktorý hru dokončil na 100%, a páčil sa vám spomínaný Inside či titul Gone Home, What Remains of Edith Finch vás určite nesklame.