Minulý týždeň sme článok o zobrazovacích technológiách TV ukončili s tým, že hoci LED drží silnú majoritu trhu, medzi jednotlivými modelmi sú aj tak veľké rozdiely. Každý panel má totiž iné parametre obrazu. Okrem nich sa dnes pozrieme aj na konektory, tunery, reproduktory a ďalšie parametre spadajúce pod televízny hardvér.
VYZNAJTE SA V TV – zobrazovacie technológie a 3D
Vyznajte sa v TV – hardvér (pred dvoma rokmi)
Uhlopriečka – hlavný motív ku výmene?
Asi základným parametrom, ktorý nás zaujíma pri kúpe nového televízora, je jeho veľkosť, t. j. uhlopriečka. To je tiež oblasť, v ktorej televízory robia asi najväčšie pokroky a tiež veľká plocha býva nezriedka hlavným motívom k výmene televízora za nový (najmä u menej skúsených zákazníkov). Výhody väčšieho panelu sú zjavné, filmy si užijete intenzívnejšie. Spomeňme však aj nevýhody, na ktoré sa často zabúda. Jednak je to určite cena, aktuálny mainstream (40-42“) zoženiete v rozumnej výbave už za nejakých 350 – 400 €, avšak za každý palec navyše budete priplácať, a to dosť kráľovsky. Pokiaľ teda nie je vaším hlavným cieľom mať väčší televízor ako sused a chcete investovať s rozumom, nad 50“ sa určite v súčasnosti ísť neoplatí. Ďalšou nevýhodou sú rozmery samotné. Pokiaľ máte v starší nábytok dimenzovaný na menšie televízory, je reálne, že nový sa vám doň nezmestí. Nebojte sa preto pred kúpou merať a porovnávať. Alternatívou môže byť zavesenie na stenu. Spomeňme ešte jednu nevýhodu príliš veľkého televízora, sledovaciu vzdialenosť. Výrobcovia pri aktuálnych Full HD LED-LCD modeloch odporúčajú 2,5-násobok ich uhlopriečky – napríklad pri 40“ je to 2,5 metra, pri 50“ 3,2 metra. Ide o minimálne vzdialenosti, pri ktorých by mali byť negatívne vplyvy na krátkodobé či dlhodobé zdravie diváka (bolenie hlavy/očí, zhoršovanie zraku) úplne zanedbateľné. Iste, je lákavé a príjemné sedieť pri televízore bližšie. Nechajte si však aspoň možnosť dodržať v obývačke sledovaciu vzdialenosť.
Rozlíšenie – Ultra HD prichádza
Tento odsek by mal byť v porovnaní s pomalým vývojom ostatných charakteristík televízorov veselší, ale nie celkom je to tak. Áno, Ultra HD/4K rozlíšenie 3 840 x 2 160 pixlov (prípadne 4 096 x 2 160 px), ktoré prináša dvojnásobnú jemnosť oproti Full HD, je realitou a Japonci dokonca koketujú s jeho nástupcom, Super Hi-Vision 8K4K. Žiaľ Ultra HD televízory sú, a ešte asi aj dosť dlho budú pre bežných smrteľníkov len ťažko dostupné (ale česť výnimkám). Ak budete o 4K televízore uvažovať, okrem svojho technologického nadšenia a naplnenosti peňaženky zvažujte najmä to, či budete mať na paneli s vysokým rozlíšením čo pozerať. Na televízne vysielanie zabudnite, to kopíruje vývoj hardvéru s niekoľkoročným meškaním, niekedy sa fláka celé desaťročie. Druhým „kanálom“ sú filmy – Blu-ray disky (Ultra HD na nich je však len v štádiu fungujúcej technológie, reálne dostupné 4K filmy však ešte neexistujú), prípadne digitálne distribúcie. Aj tu sa objavili rôzne riešenia, napríklad služba od Sony. Treba si však uvedomiť, že taký Ultra HD film bude mať objem niekoľko desiatok GB, takže to bude chcieť optický internet. Ďalšou možnosťou je vylepšenie obrazu prepočítaním z Full HD rozlíšenia na Ultra HD, čo dokáže napríklad Philips. To už je riešenie bez problémov, avšak kvalita sa „natívnym“ 4K filmom určite nevyrovná (ťažko povedať, či bude bližšie k Full alebo Ultra HD). Ako zvyčajne v TV brandži sa teda môžete spoľahnúť len na seba. 4K kamery budú zrejme dlho drahou záležitosťou. Málokto by to pred rokmi povedal, ale najrýchlejšie Ultra HD obsah získate zrejme zo svojho smartfónu. Nové high-endy záznam Ultra HD videa zvládajú už dnes a čoskoro by sa táto funkcia mala stať štandardom, aspoň vo vyššej triede.
Toľko k Ultra HD, ktoré sa zatiaľ bude týkať len veľmi malého percenta z nás. Pre všetkých ostatných tu ešte dlho bude jediná voľba – Full HD. Takéto televízory dosahujú rozumnú jemnosť (pri 40“ je to zdanlivo slabých 55 PPI, ale nezabudnime na sledovaciu vzdialenosť 2,5 m), obraz je pekný a ostrý. Iste, zo vzdialenosti pár centimetrov od panelu uvidí raster aj „slepý“, ale o tom televízory nie sú. Ani s využitím Full HD rozlíšenia to nie je rozprávka, ale aspoň nie je problém pozrieť si takéto video na YouTube, nahrať ho kamerou či dokonca smartfónom strednej triedy. Z platených zdrojov sú k dispozícii Blu-ray disky. Určite sa však nájde ešte dosť ľudí, ktorým postačí aj HD Ready panel (1 366 x 768 pixlov). Pokiaľ nie ste nároční, prípadne budete na televízore sledovať len SD televízne vysielanie, nemožno proti takejto voľbe nič namietať.
Pár slov povedzme ešte k pomeru strán. Hoci 16:9 je takmer jedinou voľbou, televízne vysielanie nie celkom reaguje a množstvo staníc ešte vysiela v 4:3. Možno si teda niekto ešte takýto televízor obháji, budúcnosť je však jasná. Objavujú sa aj televízory (a iné zariadenia) s formátom 21:9, to však je len záležitosť pre filmových nadšencov. Bežný človek nebude ochotný tolerovať veľké čierne pásy pri sledovaní veľkej väčšiny programov, a ešte za to priplácať horibilné sumy.
Farby, povrch a pozorovacie uhly
Kvalitu obrazu ovplyvňujú aj ďalšie parametre. Niekedy je však aj pri priamom fyzickom porovnaní dvoch televízorov ťažké určiť, ktorý z nich produkuje lepší obraz. Navyše, tieto parametre si môžete do značnej miery prispôsobiť v nastaveniach. Najviac asi naše oči zaujme farebné podanie. Z číselných údajov o ňom najviac, ale zďaleka nie všetko, hovorí počet farebných odtieňov podporovaný displejom. Nemal by klesnúť pod 16 miliónov, v praxi sú však medzi papierovo rovnakými modelmi veľké rozdiely, takže vám nezostáva nič iné ako čítať recenzie a prípadne skúšať, trebárs v predajni. Čo sa týka krycieho skla obrazovky, aj v televízoroch môžete naraziť na tri rôzne vyhotovenia. Výhodou matného sú minimálne odrazy svetla, avšak nároční diváci môžu v niektorých prípadoch pozorovať odchýlky vo vernosti obrazu, ktoré matná vrstva spôsobuje. Lesklé sklo dodáva televízoru krajší vzhľad a nemá vplyv na kvalitu obrazu, avšak odráža do vás všetko okolité svetlo – či už z lampy alebo slnečný svit. Antireflexná úprava je kompromisom s minimom deformácií obrazu a tiež akceptovateľnou úrovňou odrazov. Povrch panelu má tiež vplyv na zachovanie či zmenšenie pozorovacích uhlov, ktoré má sám osebe displej. Pokiaľ budete televíziu sledovať vo dvojici z pohovky oproti, nemusíte tomuto parametru venovať zvláštnu pozornosť. Ak ale budete premietať rodinné video na oslave a telka bude divákmi obkolesená zo všetkých strán, žiadajte aspoň 160°. Najlepšie sú na tom IPS panely s plnými 178°. Prekročenie pozorovacích uhlov znamená, že z istej polohy bude obraz deformovaný – či už stratí jas, kontrast alebo určitú farebnú zložku. Skrátka, takto sa na televízor pozerať nedá.
Jas a kontrast
Toľko teda k farbám. O bielej a čiernej, ale napokon aj živosti ostatných farieb, hovorí jas a kontrast. Prvý by nemal klesnúť pod asi 250 nitov (1 nit = 1 cd/m2), ideálne a v prípade častého sledovania v slnkom zaliatej miestnosti viac, 300 alebo 350. Kontrast výrobcovia udávajú dvomi spôsobmi – statický a dynamický. Ide o vyjadrenie rozdielu v jasnosti najtmavšieho a najbledšieho odtieňa, ktorý je schopný televízor zobraziť. Ak by bola čierna skutočne čiernou, kontrast by bol rovný prakticky nekonečnu (aj keď by vlastne išlo o delenie nulou), čo niektorí výrobcovia pri svojich televízoroch aj proklamujú. Dynamický kontrast v hodnotách desiatok miliónov ku jednej (či dokonca vyjadrený slovami ako mega, nekonečný atď) ignorujte a porovnávajte radšej statický, ak ho teda výrobca uvedie. Nemal by klesnúť pod 1 000:1, dvojnásobok je výborný.
Odozva a frekvencia
Odozva obrazovky vyjadruje čas, ktorý potrebuje displej na prekreslenie obrazu, resp. zmenu stavu jednotlivých pixlov. Pokiaľ výrobca nezavádza, mal by udávať najdlhší možný čas, teda najhorší možný scenár. Dlhá odozva (nad 8 ms) spôsobuje známy efekt „duchov“ – v obraze okamih zostávajú „stopy“ predchádzajúcej snímky, čo sa deje predovšetkým pri rýchlych filmových scénach (a hrách, samozrejme). Pod hranicou 5-3 ms je všetko v poriadku. V súčasnosti však výrobcovia udávajú skôr súvisiacu hodnotu frekvencie – počet snímok, ktoré je panel schopný zobraziť za sekundu. Bežné (resp. skoro všetky) zdroje obsahu majú väčšinou iba 30 FPS, takže aj lacnejší 50 Hz panel na tieto účely postačí. Pokiaľ si však chcete vychutnať krásnu plynulosť 60 FPS videí (ktoré by čoskoro mohli byť štandardom aj v smartfónoch) či počítačových hier (pokiaľ teda máte dostatočne výkonnú grafickú kartu), 60-100 Hz panel využijete. 120 Hz je bežná frekvencia 3D televízorov s aktívnymi okuliarmi, pretože musia striedavo premietať „ľavý“ a „pravý“ obraz, takže potrebujú dvojnásobnú frekvenciu. Paradoxne, aj táto frekvencia je v 3D režime nedostatočná z pohľadu zdravotnej nezávadnosti. Na trhu sú však aj televízory s frekvenciou až niekde pri 1 000 Hz, avšak v tomto prípade ide skôr o marketing a nepriame vyjadrenie rýchlej odozvy. V praxi je ťažko rozlíšiteľný rozdiel medzi 60 a 100 FPS obrazom (60 FPS môžeme považovať za dokonalú plynulosť), vyššia frekvencia len vypovedá o okamžitom vykreslení scény.
Konektorová výbava
Aby si na televízore bolo čo pozrieť, treba k nemu pripojiť zdroj obrazu. Základným rozhraním je HDMI, cez ktoré pripojíte celú paletu zariadení od HD satelitu cez Blu-ray alebo DVD prehrávač, počítač, notebook, vybrané tablety a smartfóny, domáce kiná až po špeciálne „smart krabičky“. HDMI rozhranie podporuje prenos Full HD obrazu vrátane 3D (vo verzii 1.4), v čerstvej verzii HDMI 2.0 dokonca zvládne Ultra HD/4K video pri 60 FPS a až 32-kanálový zvuk. Takýto prenos budú potrebovať však prinajlepšom počítače o pár rokov. Koľko HDMI portov treba, to je subjektívne. Ak sa nechcete obťažovať s neustálym prepájaním zariadení, stačí vám jeden pre každý trvalo pripojený prístroj (prehrávač, herná konzola…) a jeden voľný napríklad pre počítač.
Keďže sú stále hojne používané SD televízne zdroje (čo je vzhľadom na rýchlosť vývoja TV vysielania logické), výrobcovia osádzajú aj staršie rozhrania ako SCART, komponentné alebo kompozitné porty. Pred kúpou si overte ich prítomnosť, pokiaľ ich potrebujete. VGA konektor by sa z dôvodu dostupnosti HDMI na takmer každom počítači aj jeho masívnosti už mohol stať históriou, naopak by sme ocenili rozšírenie DisplayPortu, ktorý je efektívnejší a pravdepodobne aj lacnejší konkurent HDMI. Ak sa posunieme k audio výstupom, samozrejmosťou je 3,5 mm konektor pre slúchadlá alebo externé reproduktory, náročnejší využijú digitálny optický výstup.
Čo sa týka dátových rozhraní, tým hlavným je USB. Využijete ho predovšetkým na prehrávanie obsahu rôznych USB zariadení, prípadne na ukladanie nahrávaného vysielania. O týchto dvoch možnostiach si povieme o týždeň. Pokiaľ budete USB využívať len sporadicky, stačí jeden konektor. Ak chcete mať trvalo pripojený disk (či už na nahrávanie alebo prehrávanie), budete potrebovať dva. Implementovanie USB 3.0 sme, pokiaľ sa nemýlime, v televízoroch ešte nevideli. Ďalším konektorom je RJ-45 pre klasický sieťový kábel – vhodný v spojitosti s internetovými funkciami smart televízorov. V nich sa už však stáva štandardom Wi-Fi, ktoré tiež prináša možnosti bezdrôtového prenosu obrazu cez DLNA, napríklad zo smartfónu. Alternatívou môže byť pomerne málo rozšírená funkcia Intel WiDi (Wireless Display), ktorú presadzuje najmä LG.
Digitálne tunery
S konektormi súvisia digitálne tunery, ktoré v sebe moderné televízory integrujú a tak nás zbavujú nutnosti všelijakých set-top-boxov a iných krabičiek. Pokiaľ to rapídne nezvýši cenu televízora, odporúčame vyberať model obsahujúci tuner pre vami používaný zdroj TV vysielania. A aký? Digitálnu TV sme rozoberali v samostatnom článku, stručne si však zopakujme skratky, ktoré sa za označením DVB skrývajú. DVB-T je pozemné vysielanie, DVB-C káblové a DVB-S satelitné. Dvojka za posledným písmenom znamená tuner s podporou HD vysielania, čo tiež odporúčame. S tunermi súvisí dôležitý slot pre kartu CI (Common Interface), bez ktorej nefungujú napríklad satelitné služby.
Reproduktory
Nuž a keďže obraz bez zvuku by asi veľkým zážitkom nebol, treba sa pri výbere venovať aj reproduktorom. Predovšetkým ide o ich výkon. Požiadavka závisí od veľkosti obývačky, počtu divákov a najmä ich náročnosti – niekomu úplne stačí, keď rozumie hovorenej reči a iný chce byť prenikaný a šokovaný zvukovými efektmi ako v kine. V každom prípade však odporúčame neísť pod 2x 5 W. Celkový výkon 10-20 W je taká dobrá rodinná hodnota. Nároční však určite budú chcieť viac, tí si pravdepodobne dokúpia aspoň 5.1 reproduktorovú zostavu domáceho kina. A to aj napriek tomu, že drahšie televízory ponúknu aj integrovaný subwoofer, snažia sa vytvárať priestorový dojem a podávajú z pohľadu bežného používateľa výbornú reprodukciu. Existujú aj riešenia, ktoré sa snažia obísť obmedzenia hrúbky. Využitie viac ako dvoch audio kanálov však opäť záleží od zdroja obsahu.
Extrémna 152″ plazma od Panasonicu bez problémov prekročí hranicu 1,5 kW.
Spotreba
V spotrebe je medzi počítačmi a televízormi principiálny rozdiel. Typický počítač totiž majoritu času trávi v slabej záťaži a dosahuje len zlomok svojej maximálnej, t. j. udávanej spotreby. To však o televízoroch neplatí, tie bežia prakticky permanentne blízko udávaného stropu a ťažko možno odhadnúť, koľkí používatelia na televízoroch regulujú jas s cieľom šetriť energiu (aj keď rôzne eko režimy vybrané televízory majú). Veľký televízor navyše ľahko prekročí 100 W (najväčšie cez 250 W) a pokiaľ vo vašej domácnosti pravidelne beží niekoľko hodín denne, stáva sa aj spotreba dôležitým rozhodovacím kritériom. Napríklad ročná prevádzka televízora so spotrebou 200 W tri hodiny denne môže prekročiť 50 €. Na druhej strane, kto má na 60“ TV, „pár eur“ za elektrinu ho asi trápiť nebude. V každom prípade sa však tešíme na IGZO a OLED technológie, ktoré spotrebu energie výrazne znížia.
Vzhľad a praktické drobnosti
Väčšina televízorov sa bude nachádzať v obývačke, takže minimálne u určitej skupiny zákazníkov bude dôležitý štýlový vzhľad. Ten je reprezentovaný najmä tvarom a spracovaním stojanu (pokiaľ televízor zavesíte na stenu, je to jedno), šírkou rámčeka, osobitým dizajnom či dokonca farbou. Špecifickou výhodou výrobcu Philips je technológia Ambilight. Ide o rad LED diód, ktoré po stranách televízora (po bokoch, prípadne aj hore alebo na všetkých štyroch stranách) šíria svetlo takej farby, aká prevláda na danej strane obrazovky. Vďaka tomu sa obraz zdá byť väčší. Fanúšikov videohovorov tiež môže zaujať integrovaná webkamera. Okrem toho sa môžu televízory líšiť ďalšími menej bežnými drobnosťami.
Čo sme do prehľadu nezahrnuli, je množstvo technológií vylepšenia obrazu a zvuku. Je ich jednoducho toľko, že sa to nedá. Navyše, často ide o tú istú vec pod iným marketingovým sloganom. Pokiaľ však zohľadníte kritériá uvedené v tomto článku, nemusíte sa nimi zaoberať. A hoci medzi papierovo zhodnými modelmi môžu byť viditeľné rozdiely v kvalite obrazu, spomínané požiadavky by vám mali garantovať, že televízor bude dobrý. Aký televízor je dobrý nielen zvonku, ale aj zvnútra (t. j. z hľadiska softvéru a ďalších technologických parádičiek), sa pokúsime objasniť nabudúce.
Foto: Archív, LG, Philips, Samsung, Sharp, TECHBOX, Toshiba