Napriek všetkému, čo sa za posledné roky udialo, v názve týchto univerzálnych prístrojov, totiž smartfónov, sa ešte stále zachoval aspoň kúsok z pôvodného označenia „telefón“. A aj keď telefonovanie tvorí stále menšie percento času so smartfónom v ruke, bez neho to nejde. Telekomunikácie a globálny prenos dát však zďaleka nie sú len o ňom. Čo je dôležité z pohľadu mobilných sietí natoľko, aby sa daný parameter stal rozhodovacím kritériom? A na čo sa zamerať pri navigačných systémoch?
Pozrite si aj ostatné témy zo seriálu o smartfónoch:
Vyznajte sa v smartfónoch – procesory
Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov
Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG
Vyznajte sa v smartfónoch – displeje a ich parametre
Vyznajte sa v smartfónoch – fotoaparáty a všetko okolo nich
Vyznajte sa v smartfónoch – senzory všetkého druhu
Vyznajte sa v smartfónoch – lokálne prenosy, konektory a obrazové výstupy
Telefonovanie a správy
Začnime od toho najjednoduchšieho. Schopnosť telefonovať je pre smartfóny samozrejmosťou, naučili sa ju už dokonca aj niektoré tablety a smart hodinky. To však neznamená, že s každým takýmto zariadením sa telefonuje rovnako dobre. Ťažké tablety a konštrukčne obmedzené hodinky teraz vynechajme. Volania sú určite príjemnejšie s menším smartfónom, v prípade veľkých phabletov sa vám pri dlhých hovoroch skôr unaví ruka, samozrejme existujú Bluetooth slúchadlá. Pri telefonovaní však existujú aj väčšie riziká. Jedným z nich je určite kvalita príjmu signálu. Smartfóny by mali mať výkonnejšie integrované antény ako niekdajšie „hlúpe“ telefóny, ale medzi sebou navzájom sa môžu líšiť. Pokiaľ bývate vo veľkom meste s vyspelou sieťou, je to jedno, no na vidieku môžu občas byť problémy. Neexistuje však teoretický parameter (aspoň verejne dostupný nie), ktorý by kvalitu príjmu signálu dokázal overiť ešte pred kúpou. Preto treba, pokiaľ je to aktuálne, túto vlastnosť sledovať počas prvých dní s novým smartfónom, ak teda máte možnosť využiť 14-dňovú lehotu vrátenia tovaru pri nákupe v e-shope.
Kvalitný hovor závisí aj od ďalších vecí. Môžete mať dobrý signál, ale pokiaľ nebudete mať zároveň kvalitný reproduktor a mikrofón (a to isté aj protistrana), hlasy budú obohatené o samozvaný šum. Dva či dokonca tri mikrofóny, ktoré sú minimálne od strednej triedy samozrejmosťou, však toto riziko prakticky odstraňujú. S kvalitou reproduktora nad displejom to už býva rôzne, v lacnom smartfóne noname výrobcu treba s istým šušťaním počítať. Čo sa týka SMS správ, ktoré operátori v paušáloch začali ponúkať viac-menej zadarmo, tu je najdôležitejším prvkom veľkosť displeja a rozloženie klávesnice. Podľa mojich osobných skúseností sa z dotykových displejoch najlepšie píše na phabletoch, konkrétne na 6“ a väčších – v takom prípade už ani netreba otáčať prístroj na šírku, pretože veľkosť je (aspoň subjektívne) ideálna. Na bežných smartfónoch si pomôžete práve režimom na šírku, aj keď to predstavuje isté drobné zdržanie (ako sa pozorujem, pre mňa je tá sekunda niekedy dosť veľa) a menšie množstvo zobrazeného textu. Aktuálne smartfóny umožňujú jednoduchým pridaním multimediálnej prílohy urobiť zo SMS správy MMS, aj keď tie sú podľa všetkého na okraji záujmu. Niektorí ich používajú intenzívne, iní vôbec – a tých bude zrejme pribúdať. Má to svoje dôvody – zvyčajne vyššia cena oproti SMS, obmedzená veľkosť prílohy a tiež ľahká dostupnosť podstatne schopnejších alternatív, napríklad e-mailov.
Je to o dátach
Keď sa však začneme rozprávať o mobilných dátach, hneď je to zaujímavejšie. Wi-Fi a ďalšie prenosy na krátku vzdialenosť sme pretriasali minule, dnes sa pozrieme na globálne prenosy, najmä mobilné siete. Ich história je veľmi bohatá, spomínam si, ako som kedysi intenzívne využíval (HS)CSD pripojenie, ktoré bolo účtované podľa času (nie podľa objemu prenesených dát) a reálne bolo pomalšie než GPRS. Ale preskočme z histórie k tomu, čo je dostupné dnes. Na vidieku často máte pocit, že sa od začiatku tisícročia nič nezmenilo. Určite netreba cestovať nikam ďaleko na to, aby ste našli oblasť, kde je stále iba GPRS. So zohľadnením určitých negatívnych javov, ktoré nastávajú úplne bežne (napr. vzdialenosť od vysielača) je toto pripojenie absolútne nepoužiteľné. Raz som sa cez GPRS pokúšal niečo vyhľadať v Google Play Store a pripojenie bolo tak pomalé, že sa požadovaná „stránka“ obchodu nedokázala načítať v dostatočnom časovom intervale, takže server spojenie automaticky prerušil. V ľudnatejších obciach a na vzdialených okrajoch miest by ste mali nájsť aspoň EDGE, čo už je pripojenie síce použiteľné, ale iba na núdzové účely – teoretickým maximom je rýchlosť okolo 30 kB/s (240 kb/s). Mimochodom rýchlosť sietí sa udáva v bitoch, čo je pre mnohých mätúce, pretože pri pamätiach a veľkostiach súborov sa používajú bajty, pričom jeden bajt (B) = osem bitov (b)). Rýchlosť EDGE trpezlivým postačí na skontrolovanie nových e-mailov alebo prezeranie jednoduchších stránok, také však ubúdajú práve vďaka schopnostiam smartfónov, ich veľkým jemným displejom a rýchlym dátam. V mestách, teda minimálne v ich hlavných zónach, totiž už je bežné 3G pripojenie, konkrétne jeho podmnožiny HSPA a HSPA+. Teoretické rýchlosti sťahovania sa pohybujú od 7,2 do 42 Mbps (0,9 – 5,25 MB/s), čo sú rýchlosti teoreticky prekonávajúce aj káblové DSL pripojenie, ktoré je v počítačoch taký zlatý štandard. V praxi však mobilné siete vykazujú významnú odchýlku reálnej rýchlosti od teoretickej. Kým v DSL to býva okolo 10 %, v mobilných sieťach to môže byť až 50 % či dokonca ešte viac. Čím vyššia teoretická rýchlosť, tým väčšia percentuálna odchýlka. Okrem vzdialenosti od vysielača na rýchlosť vplýva najmä vyťaženie siete.
Hitom tohto roka je už konečne aj na Slovensku LTE pripojenie. Zatiaľ je to najmä záležitosť krajských miest, resp. ich centier – a ako zisťujeme aj z vašich príspevkov v diskusii, s kvalitou a stabilitou siete to zatiaľ tiež nie je ideálne. LTE prináša teoretické rýchlosti typicky 100 alebo 150 Mb/s pri sťahovaní (12,5 alebo 18,75 MB/s), reálne rýchlosti sú pri pokojnej sieti (počas nízkej prevádzky v noci) skôr polovičné a v dennej špičke dokonca štvrtinové. V každom prípade sú to rýchlosti, ktoré stačia na prakticky všetky bežné účely vrátane HD videa a prenosov obrovských súborov. Mobilita je oproti pevným sieťam potom už iba veľkou výhodou. Teda bola by, keby boli rovnaké ostatné podmienky – kým však pevné pripojenia bývajú dátovo neobmedzené (prípadne s FUP obmedzením až na desiatkach či stovkách GB), v mobilnom svete aktuálne dostávame síce viac než v minulosti, no tých pár stoviek MB až niekoľko málo GB dokáže uspokojiť smartfón, nie však počítač či dokonca niekoľko počítačov v celej rodine. V tomto teda zatiaľ náhradu pevných sietí mobilnými nečakáme. Navyše, kým sa mnohonásobne nezvýši pokrytie Slovenska LTE, pre väčšinu z nás (okrem tých vyvolených vo veľkých mestách) nebude znamenať nič. Buď sme totiž na vidieku, kde ešte nechyrujeme ani o HSPA, alebo HSPA/HSPA+ máme a na potreby používania smartfónov nám to bohato stačí. Ale je veľmi dobre, že LTE napreduje.
LTE býva zvyčajne označené ako sieť 4G, čo síce niektorí odborníci odmietajú, ale po rokoch zaužívaného pomenovania už to nechajme tak. Čo však príde príde po štvrtej generácii? Siete 5G ešte takisto neexistujú, zatiaľ sme vo fáze plánovania, testovania, vývoja, štandardizácie. Pokiaľ si operátori nezmyslia, že LTE Advanced je vlastne tak fajn, že by to mohla byť podľa nich 5G sieť, skutočná nová generácia neprinesie dvoj- či trojnásobné zlepšenie, ale násobky budú podstatne vyššie a v niektorých veličinách sa dočkáme až tisícnásobného nárastu. Hovoríme pritom o prenosovej rýchlosti (v prvej fáze asi 10 Gb/s), latencii, kapacite siete… skrátka čo len chcete. 5G sa má vo svete rozvíjať okolo roku 2020, čo znamená, že Slovák urobí najlepšie, ak na tento pojem čo najrýchlejšie zabudne.
Aby sme sa vrátili späť na zem a do súčasnosti, konkrétne k smartfónom, spomeňme jednu z podmienok využitia rýchlych sietí. HSPA minimálne do rýchlosti 7,2 Mb/s podporuje každý smartfón, aspoň 21 Mb/s takmer každý. S LTE to však tiež vôbec nie je zlé. Vďaka silnej konkurencii na poli výrobcov procesorov už má 4G modul aj nový čip pre smartfóny za 100 €, akurát staršie čipsety zvyknú ešte zaostávať. Hardvérová podpora LTE je však iba predpokladom úspechu. Minimálne v prvej fáze operátori obmedzujú množstvo podporovaných zariadení len na tie najpredávanejšie. Prečo to robia je otázne – možno naozaj treba precízne posudzovať kompatibilitu so sieťou, možno majú v úvodnej komerčnej prevádzke postranné ciele (napríklad udržať zaťaženie siete nízko), možno chcú tak motivovať ku kúpe nových a najmä drahších strojov. V budúcnosti by každopádne takéto patálie mali odpadnúť.
Pár slov k internetovým balíčkom
Spomenuli sme, že náhrade pevných pripojení mobilnými bráni predovšetkým obmedzenosť internetových balíčkov. Ďalšou prekážkou, prečo nepoužíva internet v mobile ešte viac ľudí, je cena. Áno, balíčky sú podstatne väčšie (a v rýchlejšej sieti) ako kedysi, ale aj dátová náročnosť internetu a aplikácií rastie a ceny sú podľa môjho názoru ešte stále vysoké. Za nejaké tri eurá operátori zvyčajne ponúkajú smiešnych 100 MB až núdzových 500 MB, za ďalší príplatok už dostanete typicky použiteľný 1 GB, to je však dostatok stále iba na smartfón samotný. Za 2 GB už zaplatíte poriadnu „pálku“. A to ešte nehovoríme o tom, ako rýchlo dáta „preflákate“ v rýchlych HSPA+ a LTE sieťach, ktoré k tomu doslova vyzývajú. Našťastie (a vďaka operátorom) už dnes nie sme v tej strašnej dobe, kedy sa po prečerpaní balíka každý megabajt platil luxusnou sadzbou, ale dôjde „len“ k výraznému spomaleniu dát. V najlepších ponukách je to 128 kbps (16 kB/s), čo je aspoň núdzová rýchlosť, no väčšinou to býva oveľa menej, ešte pod úrovňou niekdajšieho GPRS – a ako sme už hovorili, to nie je použiteľná rýchlosť. U niektorých operátorov sú tiež markantné rozdiely medzi podmienkami internetu k paušálu a k predplatenej karte. Lepšie sú samozrejme pri drahších fakturovaných programoch. Zvyčajne už ich súčasťou býva určitý skromný objem dát (pri drahých programoch už dostanete porcie väčšie), môžete si však vybrať iný, väčší. Na predplatených kartách býva počet balíkov nižší (niekedy dokonca iba jeden) a aj ceny môžu byť menej zaujímavé. Ponuky sa však menia a treba ich stále sledovať. Pri veľkých objemoch dát sa dá uvažovať o zdieľaní internetu napríklad na notebook, Wi-Fi sieť zvládajú vytvoriť všetky androidy, ale aj iPhony a Windows Phony. Ide však o poriadneho žrúta energie.
Ďalšia otázka, skôr psychologická je, či vôbec internet v mobile používať. Ja osobne sa považujem za technologického nadšenca a po jednom mesiaci s prvým smartfónom (ešte pred vyše troma rokmi) internet cez operátora nepoužívam, nanajvýš ho núdzovo zapnem na deň v skutočne núdzových situáciách, aké však nastávajú nanajvýš párkrát do roka. Výhody mobilného internetu určite poznáte – ak nie z vlastnej skúsenosti, potom aspoň z reklám operátorov. Jednou vetou, ste online kdekoľvek a kedykoľvek. Otázne je, kto z nás to chce. Mnohí určite áno. Ja osobne, jednoducho potrebujem byť niekedy aj offline. Za počítačom trávim pomerne veľa času a od internetu, virtuálneho priestoru a techniky si potrebujem aj oddýchnuť. Keď má raz človek internet v mobile, môže naň pristupovať kedykoľvek, ale zároveň je kedykoľvek zastihnuteľný (nielen súrnym telefonátom a správou, ale aj e-mailom či sociálnymi sieťami) a láka ho to stále surfovať, stále týmto kompromisným spôsobom komunikovať… a nevenovať sa reálnemu svetu. Teším sa z každého dňa, keď nemusím zapnúť počítač. Mobilný internet má ešte jednu podstatnú nevýhodu, oveľa rýchlejšie vyčerpáva batériu.
Nové formy komunikácie – nočná mora operátorov
Mobilný internet sa však môže stať mocným nástrojom na zníženie vašich telekomunikačných výdavkov. E-mail, sociálne siete a najmä komunikačné služby ako Skype, Whatsapp a ďalšie totiž predstavujú teoreticky bezplatnú náhradu telefonovania a SMS správ. Stačí mať poruke internetové pripojenie (za to cez operátora samozrejme platíte, s Wi-Fi sieťou je to však ešte zaujímavejšie) a dostatočný okruh používateľov aktívnych v danej službe – existuje síce možnosť telefonovať zo spomínaných aplikácií na bežné mobilné čísla, ale býva spoplatnená. VoIP je nočnou morou operátorov, a nie nadarmo.
Navigačné systémy – zďaleka nielen za volantom
Pozrime sa ešte na sľúbené navigačné moduly v smartfónoch. Každému sa samozrejme v mysli objaví najskôr americké GPS, svetové mocnosti však kvôli strachu zo závislosti na USA vybudovali, prípadne majú v rôznom štádiu rozpracované svoje vlastné satelitné navigačné systémy. Rusko má svoj GLONASS, EÚ buduje Galileo, Čína ten svoj zasa nazvala BDS, resp. BeiDou. GPS funguje celosvetovo bez problémov, ďalšie tri majú najlepšie „pokrytie“ nad domovskými krajinami a v rámci zvyšku sveta fungujú zatiaľ skôr ako podpora ku GPS – čím viac satelitov, tým rýchlejšia stabilizácia polohy a v ideálnom prípade aj vyššia presnosť, ktorá dokáže vrcholiť až na jednom metri. Galileo má byť ešte presnejší, ale len v rámci komerčných, platených služieb. Aktuálne však netreba systémy okrem GPS považovať za rozhodovací parameter pri kúpe smartfónu. Pokiaľ sa nemýlime, na základe merania času cestovania signálu medzi smartfónom a satelitom sa tiež meria nadmorská výška. Podľa našich skúseností však výškomery v bežných smartfónoch nebývajú práve presné – najmä zvyknú nadhodnocovať stúpanie. Mne osobne sa asi ešte nestalo, žeby mi aplikácia spolupracujúca s GPS zaznamenala rovnakú nadmorskú výšku štartovacieho a cieľového bodu jazdy, hoci išlo o totožné miesta – odchýlky bývajú v jednotkách metrov nad morom. Z hľadiska vzdialenosti aj rýchlosti sú však GPS moduly dnešných smartfónov pre bežného používateľa dosť presné. Rozdiely sa iste nájdu, väčšie však sú pri rýchlosti získania GPS signálu. Tu musíme spomenúť niekoľko metód. „Suché GPS“ bez akejkoľvek asistencie zvyčajne dobrý smartfón chytí za minútu, tie horšie do 5 minút. Poznáme aj A-GPS (asistované GPS), ktoré si pomáha signálom Wi-Fi siete alebo skôr mobilným internetom, vďaka čomu je zistenie polohy rýchlejšie. GPS je samozrejme jeden z najnáročnejších komponentov. Pri aktívnom zisťovaní polohy nie je problém smartfón (najmä menší model) vybiť za pár hodín.
Nuž a na čo sa dá GPS využiť? Navigácia v aute je takou samozrejmosťou, že smartfóny trh samostatných GPS navigácií doslova potopili. Jednoducho, smartfóny sú lepšie – majú zvyčajne krajšie displeje, softvér bez hardvéru je lacnejší, navyše je v prípade platenej navigácie samozrejmosťou bezplatná aktualizácia máp a u lepších vývojárov aj prenosnosť licencie na nový stroj, prípadne hneď na niekoľko strojov naraz. A to sme ešte nehovorili, že existuje množstvo bezplatných navigácií – v niečom kompromisných, ale funkčných a čoraz lepších. Nuž a vývojári stále prichádzajú na nové a nové využitia, predovšetkým športové: stopárstvo, cyklistika, behanie, turistika… Niekoho láka, niekoho znepokojuje tzv. lokálne vyhľadávanie – zadáte všeobecné kľúčové slovo, napríklad „reštaurácia“ a vďaka GPS či inému druhu merania polohy aplikácia zobrazí najbližšie reštaurácie vo vašom okolí. Čo sme však hovorili pri senzoroch, musíme zopakovať aj tu. Každý nový typ informácie prináša riziko zneužitia. Sofistikovaná reklama je len prvým krokom, sledovanie polohy používateľov kedykoľvek sa pohnú z miesta je však pre niektoré mocenské skupiny príliš lákavá. Zatiaľ ešte máme možnosť GPS vypínať a aplikácie sa k nemu samé nedostanú. Využívajme ju, kým je tu – napríklad tzv. zjednodušené (v skutočnosti zneprehľadnené a zahmlené) povolenia aplikácií v Google Play ukazujú, že to nemusí trvať dlho, kým aj túto mieru kontroly stratíme a pre výrobcov bude najlepší zákazník neznalý zákazník. Holt každá technika je dobrý sluha, ale zlý pán.
Ak chcete vedieť viac, pozrite si celý seriál:
Vyznajte sa v smartfónoch – procesory
Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov
Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG
Vyznajte sa v smartfónoch – displeje a ich parametre
Vyznajte sa v smartfónoch – fotoaparáty a všetko okolo nich
Vyznajte sa v smartfónoch – senzory všetkého druhu
Vyznajte sa v smartfónoch – lokálne prenosy, konektory a obrazové výstupy
Vyznajte sa v smartfónoch – telekomunikačné a navigačné systémy
Vyznajte sa v smartfónoch – batérie, reproduktory a ostatný hardvér
Foto: Archív TECHBOX, výrobcovia (Nokia, Samsung, Sony)