#iOS
16 min.
23.8.2014

Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG

Apple

Po procesoroch a grafických jednotkách mobilov prišiel čas pozrieť sa na pamäte. Tým sa zvyčajne venuje menšia pozornosť ako predchádzajúcim dvom kategóriám. Má to svoje dôvody – pokiaľ pamäť funguje dobre, môžeme ju úplne ignorovať, na surový výkon totiž zdanlivo nemá priamy vplyv. No z istých dôvodov sa pamäť môže stať úzkym hrdlom systému a v tom prípade dokáže zhodiť výkon procesora i grafiky na malé zlomky. Čo teda robí pamäť dobrou pamäťou?

Pozrite si aj súvisiace tematické články:
Vyznajte sa v smartfónoch – procesory
Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM (pred rokom)
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich (pred rokom)

Smartfóny majú, podobne ako ľudský mozog alebo tiež počítače, dva typy pamätí. Krátkodobá obsahuje programy a ich dáta, ktoré sú práve spustené (v prípade človeka sú to veci, na ktoré práve myslíme a informácie o činnostiach, ktoré práve robíme), pre tento typ pamäte sa slangovo, i keď nie úplne presne zaužíval pojem RAM. Naopak dlhodobá pamäť predstavuje úložisko dát – všetky údaje, programy, multimédiá a podobne, ktoré sa môžu, ale nemusia práve používať, pričom zostávajú uložené aj po dokončení práce i po vypnutí a odpojení zariadenia od elektrickej energie (niektoré pamäte sa po pár rokoch bez prúdu zmažú, ale o tom inokedy). V prípade človeka sem patria spomienky, schopnosti, skúsenosti, vedomosti a podobne. U mobilných zariadení a počítačov sa našťastie už vytratil celkom zavádzajúci pojem ROM (pamäť iba na čítanie), dnes sa bežne používajú pojmy úložisko, vnútorná pamäť, Flash pamäť. Okrem internej pamäte napriek snahám niektorých výrobcov stále prežívajú externé pamäte (pamäťové karty, USB kľúče), stručne sa v článku vyjadríme aj k vzdialeným cloud úložiskám.

Operačná pamäť – zďaleka nielen kapacita

V počítačoch začína byť po rokoch vývoja operačná pamäť takmer irelevantná. Po dlhšom období, kedy sa v pravidelných intervaloch zdvojnásobila, sme sa dostali na hodnoty, kedy už veľmi rásť netreba. 2 GB v lacných tabletoch na základné použitie postačí, 4 GB v notebooku je výborná hodnota pre veľkú väčšinu používateľov, hráči alebo profesionáli si priplatia za 8 GB a dvojnásobok využije skutočne iba zopár veľmi náročných pracantov. V smartfónoch, najmä s OS Android, je situácia iná. Hoci tu kapacity tiež vytrvalo rastú, veľkosť RAM je veľmi často určujúcim parametrom morálnej životnosti smartfónu – teda ukazovateľom doby, po ktorej smartfón „kľakne“ nie z dôvodu fyzického poškodenia či opotrebenia, ale z nedostatku výkonu i na základné úkony. Prečo? Na rozdiel od počítačového Windowsu, ktorý má tendenciu v nových generáciách svoje nároky skôr znižovať a potreba veľkej RAM spočíva skôr v tom, koľko náročných úkonov v náročných programoch urobíte naraz, nároky OS Android (s výnimkou občasných „optimalizačných“ verzií, ako boli napríklad 2.2 alebo 4.4) a najmä aplikácií rastú rýchlejšie. Mnohí vývojári sú povzbudení rýchlym vývojom mobilného hardvéru a nie sú tak nútení softvér dostatočne optimalizovať, radšej ho vyvíjajú rýchlo a menej kvalitne, čo je mimochodom celkom pochopiteľné. V praxi to žiaľ znamená, že ak si kúpite prístroj s 1 GB RAM, po istom čase vám začne dostupné množstvo operačnej pamäte klesať napriek tomu, že používate stále rovnaké aplikácie. V takom prípade musíte urobiť úsporné opatrenia a smartfón častejšie reštartovať. Žiaľ to je tiež iba dočasné riešenie. Po ďalšom časovom intervale prestáva byť smartfón výkonný natoľko, že nie je schopný byť spoľahlivý ani v základných úkonoch (dochádza k neprirodzenej nedostupnosti, padajú hovory, smartfón sa „náhodne“ reštartuje). Preto je dôležité nehľadieť iba na marketingové parametre (štvorjadrový procesor, 13 Mpx fotoaparát…), ale hľadať vyváženosť a spoľahlivosť. Mimochodom, rozsiahle softvérové nadstavby výrobcov situácii tiež nepomáhajú, ale v zásade nie sme proti nim – len by to chcelo väčšiu otvorenosť a možnosť povypínať súčasti, ktoré nepotrebujeme. Čistý Android v Nexusoch v tomto ohľade jednoznačne vedie.

Ako sme spomenuli, je to hlavne problém OS Android. Než sa iPhonisti a WindowsPhone-isti škodoradostne usmejú, dodajme, že sa to týka najmä lacných zariadení a zvlášť neoverených výrobcov. Prístroje od strednej triedy nahor takéto problémy nemávajú. Pre bežného používateľa stačí 1 GB, aspoň teda vo väčšine prípadov. V prípade objemnejších nadstavieb (v podstate sa to týka všetkých veľkých výrobcov) a ak nemienite vymeniť prístroj o rok-rok a pol, odporúčame aspoň 1,5 GB. 2 GB vám dá veľkú rezervu do budúcnosti, avšak zatiaľ za ňu platíte viac, než by bolo vhodné. Windows Phone je o niečo menej náročný, tam je gigabajt úplne v poriadku a dvojnásobok je v podstate maximálna využiteľná hodnota. Apple kapacity RAM ani nezverejňuje, tie sa dozvedáme z iných zdrojov, ale v tomto prípade stačí kupovať aktuálne alebo nanajvýš dve generácie staré iPhony a všetko je v poriadku.

Z počítačov vieme, že RAM-ky majú podstatne viac dôležitých parametrov než len kapacitu. Minimálne je to generácia a energetický stupeň. V mobiloch sa používajú úsporné DDRxL alebo skôr ešte úspornejšie LPDDRx pamäte, pričom „x“ označuje číslo generácie – zvyčajne 3 (DDR3). Zriedka a najmä v lacných čínskych tabletoch môžete naraziť na menej úsporné DDRx pamäte. Samozrejme, aj do mobilného sveta sa postupne dostáva generácia (LP)DDR4, Samsung ju bude dodávať pravdepodobne ako prvý, a to hneď v kapacite 4 GB. Nová generácia je postavená na novšom výrobnom procese kremíkových wafferov, takže efekty sú podobné ako v prípade procesorov – novšie pamäte sú rýchlejšie a zároveň úspornejšie, po počiatočnom vyladení výroby aj menšie a lacnejšie, takže predchodcov vyraďujú z hry. Dôležitý je aj počet kanálov, ktorý určuje šírku zbernice a dátovú priepustnosť. Keďže väčšina ARM procesorov je ešte 32-bitových, na 64-bitovú zbernicu treba nie jeden kanál ako v PC, ale dva. Avšak mobilné integrované grafiky sú z dôvodu nižšieho výkonu menej náročné na pamäť ako napríklad AMD APU, takže stav je viac-menej vyrovnaný. Výkon pamäte do veľkej miery určuje aj jej frekvencia – typicky pod 1 GHz, pričom v tomto prípade platí viac=lepšie. Problém je v tom, že celý tento odsek takmer nemá zmysel kvôli tomu, že všetky tieto údaje si výrobcovia nechávajú pre seba. Pri predstavovaní nových procesorov sa síce často (i keď nie vždy) dozvieme, akú najrýchlejšiu pamäť podporuje, ale nikto netvrdí, že takú k nemu výrobca osadí do koncového zariadenia. Snáď sa niekedy dočkáme, že budú tieto parametre aspoň zistiteľné benchmarkmi, prípadne ich rovno budú výrobcovia zverejňovať.

Úložisko – od SIM karty k 128 GB „takmer SSD“

Spomeniete si ešte na časy, keď mobilné telefóny nemali prakticky žiadnu voľnú používateľskú pamäť? Všetky dáta, teda asi 100-250 kontaktov a nejakých 20 SMS-iek, sa ukladali iba na SIM kartu. Neskôr pamäte mobilov rástli, mohli ste si do nich uložiť/skomponovať pár vlastných zvonení a poňali aj pár desiatok až stoviek kontaktov a SMS. Ďalší vývoj bol rýchly a keď sa pamäť začala udávať v megabajtoch, už ste si mohli dopriať neobmedzené množstvo „telekomunikačných údajov“ a nejaké tie multimédiá v kvalite hodnej svojej doby. Dnes už má aj lacný smartfón aspoň 1 GB priestoru, v priemere majú dnešné modely typicky 4 alebo 8 GB Flash čipy, čo znamená 1,7 až 5 GB pre používateľa. Do takéhoto priestoru sa vám zmestia všetky vaše obľúbené aplikácie s výnimkou náročných HD hier či navigácií. S 16 GB (10-12 voľných) priestorom sa už dá vyžiť aj bez pamäťovej karty. Žiaľ výrobcovia práve tento dôležitý komponent často opomínajú. V Apple prístrojoch ich ani nehľadajte, Microsoft mal veľmi dlho rovnaký názor, dnes už pamäťovky našťastie nezakazuje. microSD slot občas vynechajú aj Android výrobcovia, paradoxne práve v high-end sfére. Je to veľká škoda, pretože 16 GB pamäťová karta za takmer smiešnych 10 € pridá poriadny kus pohodlia – zmestí sa vám viac aplikácií a hier naraz, nemusíte tak často presúvať fotografie a videá do počítača (a máte poruke aj pár mesiacov staré „úlovky“)… Niektoré smartfóny podporujú pamäťovky do kapacity až 128 GB, pričom sa objavilo aj pár smartfónov s takouto vnútornou pamäťou. Čo dodať – v mobilnom svete je to nevídané, i keď samozrejme spočiatku drahé. Nové výrobné procesy však umožňujú vyrábať pamäte menšie a lacnejšie, i keď sa to niekedy deje na úkor životnosti. Jedna bunka napríklad dnes neuchováva už iba dva možné stavy jedného bitu (technológia SLC), ale buď združuje dva pamäťové bity (teda 4 možné kombinácie = MLC) či hneď tri bity (9 stavov = TLC), čo spoľahlivosti a životnosti pamäte uberá. Napríklad, ak sa mal prepísať jeden bit v SLC Flash pamäti, žiadna ďalšia pamäťová bunka sa tým neopotrebovala. No keď dochádza k prepisu v TLC bunke, ovplyvnené sú ďalšie dva bity. Aby sme však nemaľovali čerta na stenu, SSD disky počítačov majú stále obrovskú rezervu životnosti, bežnému používateľovi sa ich – dovolíme si tvrdiť – nepodarí zničiť, jedine ak by to naozaj chcel a zámerne by robil neproduktívne hromadné prepisovanie buniek. Nuž a mobilné Flash pamäte, ktoré stavajú na porovnateľnej technológií, ale prístroje meníme nanajvýš každé štyri roky, sú už potom bez problémov. Pri náročnom používaní avšak ku koncu tohto intervalu môže dôjsť k miernemu spomaleniu pamäti – niečo podobné ste si určite všimli na starších USB kľúčoch.

Aj pri úložiskách je samozrejme dôležitá nielen kapacita, ale i výkon. Pri vnútorných pamätiach sa neudáva, čo-to môžeme povedať aspoň o pamäťových kartách. Pre zjednodušenie situácie sa využívajú označenia typu „Class x“ alebo „UHS-x“. Označenie Class skončilo svoju existenciu na úrovni Class 10, nižšie triedy už dnes neodporúčame. Lepšia je UHS-I trieda, v budúcnosti prídu aj vyššie. Takáto karta je absolútne vhodná na záznam Full HD videa, pokojne aj v 60fps režime či rovno v Ultra HD. Lepšie UHS-I karty sú dokonca rýchlejšie ako vnútorné pamäte smartfónov – sčasti aj preto, že vnútri mobilu je uložený systém i aplikácie, s ktorými sa neustále pracuje, kým pamäťovka je relatívne slobodná od požiadaviek softvéru. Pri microSD kartách výrobcovia aspoň niekedy udávajú maximálne prenosové rýchlosti. Od 30 MB/s nahor môžeme výkon označiť ako výborný.

USB On the Go – vychytávka (minulého) roka

Kedysi len nereálny sen si technologickí nadšenci môžu tento rok naplniť za pár eur. Android od verzie 4.0 totiž natívne podporuje pripájanie niektorého USB príslušenstva cez microUSB konektor. Potrebujete len redukciu z microUSB na USB (ktorá stojí okolo troch eur), stále rozšírenejšie sú však microUSB kľúče, ktoré okrem štandardného počítačového USB konektora majú aj micro verziu, vďaka ktorej ich pripojíte priamo do smartfónu či tabletu. Ich cena nie je výrazne vyššia, takže váš ďalší USB kľúč odporúčame kúpiť hneď v tejto forme – pokiaľ si teda zvlášť nepotrpíte na rýchlosť, bleskové USB 3.0 kľúče s prenosovými rýchlosťami nad 100 MB/s zatiaľ vo verzii s microUSB dostupné nie sú, ale je to iba otázka času. Žiaľ i keď OTG je v OS Android natívne podporované, nefunguje na každom zariadení – niektorí výrobcovia sa jednoducho rozhodnú, že túto funkciu zablokujú. Na podporovaných androidoch je však možnosť čítať USB kľúče priamo v mobile úžasná. Žiaľ iPhony sú opäť „inde“ a Windows Phone zatiaľ OTG tiež nepodporuje. Nejde pritom iba o USB kľúče, pripojiť môžete bez problémov set bezdrôtovej myši a klávesnice, v niektorých prípadoch externý HDD s vlastným napájaním a ďalšie gadgety. To je zaujímavé najmä pri tabletoch.

Cloud

Cloud – budúcnosť alebo cesta do pekla?

Časť IT odborníkov je nadšená z nových možností, ktoré priniesli cloud úložiská. Súbory sa automaticky uploadujú na vzdialený server a automaticky sa synchronizujú, takže máte vždy aktuálnu verziu dokumentu/média v každom počítači bez otravného kopírovania cez USB kľúče a káble. Takéto služby ponúkajú prakticky všetci IT giganti, ale čoraz viac sa zapájajú aj lokálni poskytovatelia IT služieb. Iste, prenos súborov, najmä dokumentov, pri postupnej úprave na viacerých počítačoch či dokonca viacerými ľuďmi je večný problém a tomu tlieskaniu po čele, keď človek zistí, že už hodinu edituje starú verziu, by sme sa tiež najradšej vyhli. No po všetkých možných sledovacích aférach, kauzách s uniknutými heslami a podobných nepríjemnostiach odporúčame pristupovať k cloud službám veľmi opatrne. V smartfónoch navyše hovoríme najmä o zálohovaní fotografií či videí, čo je vzhľadom na priemernú telekomunikačnú infraštruktúru Slovenska dosť luxusné plytvanie megabajtmi dátového balíka. Zatiaľ teda cloudu hovoríme skôr nie, i keď mnohým používateľom toto riešenie vyhovuje.

Keď dochádzajú posledné megabajty

Nedostatok výkonu alebo kapacity pamätí je veľmi nepríjemný problém, ale nemusí byť hneď nasledovaný výmenou prístroja. Existuje niekoľko opatrení, ktorými môžete životnosť smartfónu predĺžiť, pričom sa tieto riešenia opäť týkajú predovšetkým Android sveta, ale v istej miere pomôžu aj iPhonom a Windows Phone-om. V prípade nedostatku úložiska (myslíme vnútorného – kúpu väčšej pamäťovej karty asi vysvetľovať netreba) je nevyhnutné jednoducho mazať a mazať – nepotrebné programy, stiahnuté súbory, presunúť médiá do počítača a podobne. Určite tiež stojí za zváženie náhrada niektorých programov úspornejšími alternatívami. V kritických chvíľach veľa urobí aj mazanie niektorých dočasných súborov, najmä vyrovnávacích pamätí aplikácií – čo dokáže množstvo aplikácií. Čo sa týka riešenia nedostatku RAM-ky, to už je parketa programov. Viacero vstavaných aplikácií sa dá nahradiť úspornejším softvérom tretích strán – a to napríklad aj také základy ako správca plôch alebo telefónna aplikácia. Ďalej existujú aplikácie na uvoľnenie RAM špecializované, rôzni správcovia úloh a napokon určite pomôže častejšie reštartovanie smartfónu – raz denne to snáď nikoho nezabije. Tieto kroky by mali prístroju nejaký ten mesiac života pridať.