V našom seriáli o smartfónoch sme už zapísali množstvo strán a venovali sme sa rozličným otázkam mobilného hardvéru. Stále však zostáva množstvo menších, ale dostatočne dôležitých oblastí, ktoré je potrebné pri kúpe minimálne poznať, ak nie rovno optimalizovať. Niektoré z nich navyše teoreticky nemožno posúdiť a ste odkázaní buď na recenzie, alebo vyskúšanie pred kúpou.
Za sebou už máme tieto oblasti:
Vyznajte sa v smartfónoch – procesory
Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov
Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG
Vyznajte sa v smartfónoch – displeje a ich parametre
Vyznajte sa v smartfónoch – fotoaparáty a všetko okolo nich
Vyznajte sa v smartfónoch – senzory všetkého druhu
Vyznajte sa v smartfónoch – lokálne prenosy, konektory a obrazové výstupy
„Emitery“ a signalizátory
Prvá kategória, na ktorú sa môžeme pozrieť, je vlastne opak senzorov, teda signalizačné zariadenia. Môžeme sem zaradiť informačnú LED diódu, vibračný motorček a reproduktory. Začnime do najjednoduchšieho, teda vibrácií. K tejto neodmysliteľnej súčasti mobilných telefónov zdanlivo nemožno nič povedať. V skutočnosti minimálne to, že v tabletoch zvyčajne absentuje, že môže byť rôznej konštrukcie (niektoré modely používajú zvláštnu elektronickú vec, pri ktorej smartfón nestŕpa a nevŕzga), rôznej sily (vyššia sa zíde, pretože napríklad počas chôdze s mobilom v puzdre vo vrecku vibrácie nezaznamenáte) a minimálne prístroje Samsungu majú jeden zaujímavý bonus. V nich si môžete vytvoriť vlastné vibračné „zvonenie“ jednoduchými dotykmi a držaním prsta na displeji. Či potrebujete iba jemné nerušivé vibrácie, alebo dlhé silné tóny, alebo ich striedanie – máte úplnú voľnosť. Informačná LED dióda tiež zdanlivo nemá čím prekvapiť – jedine ak tým, že na nejakom prístroji chýba. Táto takmer samozrejmá súčiastka dokáže účinne informovať o zmeškaných udalostiach či procese nabíjania batérie, ideálne pokiaľ zvláda hneď niekoľko farieb. Najďalej boli v tejto oblasti asi smartfóny LG L II, ktoré mali diódu efektne skrytú v spodnom hardvérovom tlačidle, pričom dokázala plynule meniť farbu a umožňovala tiež používateľovi prispôsobiť si farby a nastavenia jednotlivých notifikácií. Relatívne dobre sú v tejto oblasti aj Samsungy či prístroje Sony – tento výrobca tiež veľa experimentoval s umiestnením diódy.
V kvalite reproduktorov je naopak bez akejkoľvek diskusie víťazom HTC, i keď aj ostatní výrobcovia začínajú postupne chápať súvislosti. O telefónnom reproduktore sme písali minule, teraz sa zameriame na ten, ktorý využívame skôr na médiá. Hovoríme v jednotnom čísle, pretože ešte stále ho má väčšina zariadení iba jeden, a to v zadnej stene. No HTC-čka víťazia práve v tom, že ich majú dva a vpredu. Výhoda dvoch je jasná – ak sú na najvzdialenejších stranách zariadenia, dnešné smartfóny sú dostatočne veľké na to, aby ste si pri nich všimli priestorový efekt, teda rozdielny zvuk z pravého a ľavého reproduktora alebo rovno „prúdenie“ zvuku medzi nimi (zvuk sa prehrá v jednom reproduktore a pomocou stíšenia akoby „prešiel“ do druhého, čo v ideálnom prípade reflektuje pohyb objektov na obrazovke – či už pri hraní hier alebo sledovaní videí a filmov). Dnes je stereo zvuk vo videu samozrejmosť, vďaka dvom mikrofónom aj pri natáčaní smartfónom. Výhoda umiestnenia vpredu má takisto jednoduché logické vysvetlenie. V podmienkach smartfónov je lepšie, ak zvuk smeruje priamo na používateľa a prichádza do našich uší neskreslený. V iných prípadoch by bolo možno vhodné, aby sa napríklad odrazil od stola či iného, ideálne dreveného predmetu a „rozlial“ sa po miestnosti. Lenže v smartfónoch tieto odrazy veľmi neplatia – smartfón skôr držíme v ruke ako pokladáme na stôl, kvôli tenkej konštrukcii sa väčšinou zadný reproduktor po položení „upchá“ a napokon, relatívne nízka hlasitosť na rozlievanie zvuku po miestnosti zvyčajne nestačí. Stereo reproduktory vpredu sú teda ideálnou voľbou, hoci znamenajú potrebu nejakých tých milimetrov výšky smartfónu naviac. Pozícia a počet reproduktorov však nestačí. Potrebné je aj to, aby boli dostatočne hlasné a najmä aby hrali čisto – prvý parameter býva priamo úmerný veľkosti smartfónu, druhý býva problémom už iba v lacných a neznačkových prístrojoch. Tieto dva parametre práve patria do oblasti, ktorú posúdite iba z recenzií. Čiastočne to platí aj o softvérových vylepšeniach zvuku, ktoré dokážu dosť, i keď v niektorých prípadoch sú skôr kontraproduktívne, našťastie sa však zvyčajne dajú vypnúť. Dôležitou záležitosťou, ktorú si však môžete doplniť formou samostatnej aplikácie, je ekvalizér – každý hudobný štýl je totiž iný a ak reproduktory hrajú dobre jeden žáner, v tom diametrálne odlišnom môžu hrať zle. Treba skúšať a nastavovať. Samozrejme zostáva v platnosti pravidlo, že aj slúchadlá za 3 € (minimálne špunty) hrajú lepšie ako najlepšie reproduktory smartfónov. Principiálne nevýhody slúchadiel, resp. ich miera sa líši od druhu a konštrukcie. So slúchadlami má človek tendenciu preháňať to s hlasitosťou (pri reproduktoroch by vás zastavilo okolie) a viac si ničiť sluch, nevnímať okolie a napokon, slúchadlá v ušiach určite nie sú práve socializačným prvkom.
Batéria – dlhoročný problém bez konečného riešenia
Oblasť, ktorú výrobcovia od počiatkov smartfónov vytrvalo a až trestuhodne ignorovali, sú napájacie články smartfónov. Dnes je situácia lepšia. Niektorí výrobcovia našli v silných batériách svoju špecializáciu, iní z nich robia výhodu niektorých modelov, ostatní ešte stále „spia“. S rastom rozlíšenia a veľkosti displeja a zlepšovaním efektivity procesorov stále viac platí „tabletový zákon výdrže“, teda že pri aktívnom používaní je výdrž batérie oproti minuloročným strojom zhruba rovnaká (teda stále mizerná – ak najlepšie modely vydržia surfovať na webe okolo 10 hodín a najslabšie ani 3, stále nie sme „za vodou“), kým výdrž v nečinnosti sa neustále predlžuje – aspoň teda v teoretickej rovine s minimalizovaným množstvom aplikácií, ktoré pracujú v režime spánku. Ale poďme od začiatku. V súčasnosti sa používajú batérie dvoch technológií s podobnou chemickou bázou: lítium-iónové a lítium-polymérové. V zásade bežný používateľ nemusí ich odlišnosti vôbec zohľadňovať. Rýchlosť vývoja sa žiaľ nedá porovnať s procesormi či displejmi, najväčší pokrok asi nastáva v rýchlosti nabíjania, napríklad Note 4 zvládne dobiť prvých 50 % už za pol hodiny, Nexus 6 sľubuje po 15 minútach nabíjania 6 hodín výdrže. Rýchlosť nabíjania závisí do veľkej miery aj od nabíjačky, o tom sme hovorili pri microUSB konektoroch. Základné elektrické parametre má batéria tri: napätie (typicky nominálne 3,7 až 3,85 V, pričom, len pre porovnanie – notebooky majú zvyčajne okolo 10 V a autobatérie 12 V), elektrický náboj/kapacitu (v smartfónoch bežne od 1 200 do 4 000 mAh) a ich vynásobením získame kapacitu elektrickej energie vo Wh (watthodinách). Čo myslíte, ktorý parameter je najdôležitejší? Správna odpoveď je tretí, no to, že výrobcovia udávajú kapacitu v mAh, vôbec nevadí – keďže všetky smartfóny majú rovnaké napätie batérií (s odchýlkou najviac 0,1 V, čo je okolo 3 %), kapacita je úplne porovnateľná. Teoreticky (so zanedbaním malých strát) možno povedať, že výdrž batérie môžeme vypočítať ako podiel kapacity batérie vo Wh a aktuálnej spotreby vo W. Napríklad ak má batéria 10 Wh (2 700 mAh) a pri určitej situácii celý smartfón „žerie“ 1 W, vydrží v tomto scenári 10 hodín. Iste, spotrebu bežný človek nemá šancu zmerať ani presne odhadnúť, ale je dobré uvedomiť si, že pri hraní alebo inej náročnej činnosti sa spotreba počíta v jednotkách wattov, kým v režime spánku sú to desatiny.
Na výdrž batérie vplýva množstvo veličín. Prvou je samozrejme to, čo so smartfónom robíte. V tejto oblasti možno hľadať rezervy napríklad v tom, kedy smartfón nepoužívate, ale predsa je v aktívnom režime – hovoríme najmä o časovom limite obrazovky. Treba si ho optimalizovať, v prípade niektorých výrobcov sa oplatí experimentovať so sledovaním očí. Prínos tejto technológie sa líši od prípadu k prípadu. Na prvý pohľad môžete nastaviť 15 sekundový limit a vďaka sledovaniu očí zostane pri práci smartfón aktívny, kým v prípade odloženia takmer okamžite zhasne. Neustále fotografovanie používateľa však tiež čosi zožerie. Rovnako dôležitý je aj (automatický) jas – o tom sme hovorili v článku o senzoroch. Špecifikom AMOLED displejov je možnosť šetrenia energie pomocou čiernej farby. Ak taký smartfón máte, skúste si pozorovaním vyskúšať, že rozdiel medzi úplne čiernym obrázkom a zhasnutým displejom nie je vôbec žiadny. Čierna je tu totiž naozaj čierna, čo z energetického hľadiska znamená nulovú spotrebu, aspoň na určitej časti obrazovky (pokiaľ nie je čierna celá, čo by bola zriedkavá a absurdná situácia). Ak vám to nebude robiť psychické problémy a chcete šetriť čo sa dá, vytvorte si v skicári čisto čierny obrázok a nastavte si ho na pozadie plochy (a prípadne aj zamknutej obrazovky), resp. si zvoľte čiernu tému systému – tu má výhodu Windows Phone. Zázraky nečakajte, ale výdrž predĺžite. V niektorých aplikáciách si tiež môžete aktivovať čiernu tému. Samozrejme nemá zmysel šetriť energie za cenu toho, že bude smartfón oveľa horšie použiteľný či dokonca by vám mal ničiť zrak. Dobrú čitateľnosť si treba zachovať. Na druhej strane treba na účet AMOLED panelov povedať, že pri zobrazovaní bielej farby môžu byť zasa až trojnásobne „žravejšie“ ako bežné IPS panely.
Veľký vplyv na výdrž má samozrejme aj ostatný hardvér, najmä procesor. To už sme hovorili v samostatnej časti, vlastne vo dvoch. Najdôležitejší je výrobný proces čipu (aktuálne vedie Samsung s 20 nm Exynosom), ďalej typ jadier a aj schopnosti výrobcu optimalizovať procesor. Čo určite nespraví toľko, koľko sľubuje, sú určite úsporné a ultraúsporné režimy, ktoré má v podstate každý výrobca s vlastnou softvérovou nadstavbou. Prečo? Pokiaľ nie ste lajdák, dokážete v podstate všetko, čo zvládajú štandardné úsporné režimy, urobiť aj sami. Znížiť jas o niekoľko stupňov je „mimoriadne praktické“, zníženie snímkovacej frekvencie systému kazí dojem a pomôže minimálne, sivý bezfarebný režim nových Samsungov má podľa našich meraní vplyv v medziach štatistickej chyby (teda žiadny – pri meraní nám dokonca vychádzala výdrž kratšia) a je tiež veľmi obmedzujúci, vypínanie internetu či GPS si dokáže každý bleskovo urobiť sám. Podtaktovanie procesora síce sami bez root prístupu neurobíte, ale jeho vplyv na predĺženie výdrže je takisto celkom mizivý – výkonné procesory bežia na najvyššej frekvencii len malý zlomok času, pričom podtaktovaním práve v tejto kritickej chvíli prístroj spomalíte a v ostatných, mnohonásobne častejších situáciách, sa nezmení vôbec nič. A režimy extrémnej úspory? Cez deň sú z dôvodu iba základných aplikácií na smartfóne nepoužiteľné, v noci naopak môžu pomôcť – aspoň teda pokiaľ využívate systémový budík, prípadne žiadny. Výdrži môže výrazne pomôcť skresanie zoznamu aplikácií, ktoré pracujú aj v spánku. Tu však narážame na kompromis medzi pohodlím a efektívnosťou. Nový vietor by však mohol priniesť Android 5.0 Lollipop. V aktuálnych verziách systému sa v spánku spúšťajú procesy podľa ľubovôle, takže stále prebúdzajú procesor do vyšších frekvencií. V novom Androide by sa mali požiadavky na prácu procesora kumulovať a v pravidelných intervaloch vykonať naraz, vďaka čomu si procesor užije dlhší spánok a ušetrí viac energie. Niektorým aplikáciám to určite nebude po vôli, takže je otázne, či tento systém bude pre vývojárov povinný a či teda prinesie reálne zlepšenie. Dôležité je tiež pravidelne (ideálne aspoň raz za týždeň) smartfón reštartovať. Ja osobne, a to je môj subjektívny názor, tiež odporúčam nepoužívať všelijaké optimalizačné a „zrýchľovacie“ aplikácie, ktoré minimálne znalému používateľovi (akých na našich stránkach predpokladáme) urobí viac škody ako úžitku.
Aký smartfón má teda predpoklady na dobrú výdrž? V prvom rade má batériu s kapacitou primeranou veľkosti displeja (pri 4,5“ ideálne aspoň 2 500 mAh, pri 5“ 3 000 mAh, pri 6“ 4 000 mAh – ideály sú žiaľ zriedkavé), displej s ideálnym rozlíšením (hlavne nie prehnaným – do 4,5“ stačí qHD, do 5,5“ HD, pri väčších uhlopriečkach je Full HD stále zbytočne veľa – žiaľ medzistupeň neexistuje, QHD v každom prípade ignorujte) a efektívny procesor primeraný využitiu. Zaujímavou otázkou je aj to, ako sa k batérii správať, aby si zachovala čo najviac zo svojej kapacity po čo najdlhšiu dobu. Zvyčajne sa udáva, že batéria vydrží 1 000 nabíjacích cyklov, kým jej kapacita klesne natoľko, že výdrž dosahuje len malý zlomok pôvodnej a je vhodné batériu vymeniť (pokiaľ nie je zabudovaná, čo sa žiaľ vďaka stenšovaniu stáva štandardom). Jeden cyklus znamená spotrebovanie celej kapacity batérie – pokiaľ ju teda vybijete do polovice a nabijete, minuli ste iba pol cyklu, nie jeden celý. Ak nabíjate mobil raz denne, batéria by mala vydržať na prijateľnej úrovni dva až tri roky, po ktorých už väčšina z nás smartfón mení. Pokiaľ si vystačíte s návštevou elektrickej siete každý druhý deň, výdrž by sa ani po dvoch rokoch nemala kriticky líšiť od pôvodnej. Záleží to však aj od systému nabíjania. O ňom žiaľ nemáme jednoznačné informácie, dokonca aj v odborných médiách kolujú protichodné „zaručené informácie“ vyhlasujúce opačný názor za mýtus. V zásade sa však najväčšia skupina odborníkov zhoduje na tom, že je veľmi zlé vybiť smartfón natoľko, až sa sám vypne. Názory sa líšia v tom, kedy teda nabíjať – niektorí tvrdia pri 10, iní pri 30 či dokonca 50 %. Ďalší dokonca tvrdia, že nie je dobré ani nabíjať úplne na 100 %. My sa opatrne prikláňame k umiernenému názoru, že nabíjať môžete kedykoľvek (ideálne však neklesnúť pod tých 10 %) a úplné nabitie nevadí. S blížiacou sa zimou spomeňme, že batériu smartfónu treba pred veľkým chladom (a napokon aj pred silnou horúčavou) chrániť. Extrémny model od Panasonicu má dokonca integrovaný ohrievač, aby batéria fungovala aj v mimoriadnom mraze. Keď už hovoríme o vyhrievaní, bežne majú smartfóny skôr opačný problém, i keď nie všetky – s prehrievaním v dôsledku priveľa odpadového tepla z procesora. Tento problém majú najmä výkonné procesory v dlhšej záťaži, ale aj no name čipy vyhnané na vysokú frekvenciu. V tomto prípade si poradíte iba recenziami.
Tlačidlá a rozmery – detail, ktorý určuje komfort
Možno sa pousmejete, že už nemáme o čom písať, keď spomíname aj takúto jednoduchú oblasť. No rozmiestnenie a typ tlačidiel sú pre komfort z používania veľmi dôležité. Dnes už väčšina výrobcov vie, že tie ich lopatky sa dajú pohodlne odomknúť jedine vypínačom v bočnej stene. V hornej je prístupnosť podstatne horšia. Ešte lepšie riešenie je fyzické ovládacie tlačidlo pod displejom. Toto perfektné riešenie už väčšina výrobcov zavrhla, najmä z dizajnových dôvodov. Je to veľká škoda a v tomto má predovšetkým Samsung veľkú výhodu. Postupne už miznú aj senzorové tlačidlá pod displejom a sťahujú sa na displej. Je to dobre? Niektorí hovoria, že takýto stroj je rýchlejší (zo systému odpadá obsluha ovládacieho softvéru tlačidiel – ide len o jednu z mnohých súčastí displeja), výhoda je v menšej vzdialenosti od horného rohu displeja (čo znamená ľahšie ovládanie jednou rukou), na druhej strane panel tlačidiel ukrajuje z plochy displeja, v režime na šírku je to dosť výrazné. Verdikt v tomto prípade nechávame na vás.
Nuž a rozmery? Tie sme naznačovali už v časti seriálu o displejoch. Na dnešné smartfóny sa už nemôžeme pozerať ako na zariadenie primárne určené na telefonovanie. Hlavné funkcie sú iné a veľký displej potrebujú. Ideálnu veľkosť si musí nájsť každý sám, žiaľ je stále častejším javom, že niekto si kvôli veľkosti nový smartfón nemôže vybrať – najmä ak chce čo najmenší. Pod 4,5 palca už výrobcovia takmer ani nevyrábajú. V prípade zariadení netradičných rozmerov (napríklad veľké phablety alebo rôzne hybridy) treba tiež rátať s obmedzenejším množstvom príslušenstva z dôvodu nevhodnosti univerzálnych doplnkov, hovoríme najmä o puzdrách. Veľmi potešujúcim trendom je zmenšovanie rámika okolo displeja. Žiaľ chválami už musíme šetriť v prípade neustáleho znižovania hrúbky. Rozdiel oproti 8 a 5 mm je naozaj už iba o štýle. Ako ukazuje kauza okolo iPhonu 6 (bez ohľadu na to, aká je závažná – ukazuje na existenciu absurdného faktu), vzniká reálny problém s pevnosťou týchto placiek. Nuž a keď si človek uvedomí, že zrezaním hrúbky z 8 na 5 mm klesá objem smartfónu zhruba o 40 %, nemohla radšej túto príležitosť využiť väčšia, pomaly dvojnásobná batéria? Holt marketing niekedy nerozmýšľa. Alebo skôr rozmýšľa iba niekedy a väčšinou nerozmýšľa? Za posledných pár rokov sa vždy výrobcovia chytili určitého parametra (počet jadier procesora, rozlíšenie displeja či fotoaparátu) a rýchlo ho vylepšovali odpútajúc sa od ostatných oblastí. Máte tip, ktorá bude nasledovať? Ja mám sen – smartfóny by opäť mohli dosahovať pri bežnom používaní týždňovú výdrž, tak ako staré poctivé mobily – áno, tie, ktorým dnes hovoríme hlúpe.
Ak chcete vedieť viac, pozrite si celý seriál:
Vyznajte sa v smartfónoch – procesory
Vyznajte sa v smartfónoch – integrované grafiky a prehľad procesorov
Vyznajte sa v smartfónoch – RAM, úložiská, pamäťové karty a OTG
Vyznajte sa v smartfónoch – displeje a ich parametre
Vyznajte sa v smartfónoch – fotoaparáty a všetko okolo nich
Vyznajte sa v smartfónoch – senzory všetkého druhu
Vyznajte sa v smartfónoch – lokálne prenosy, konektory a obrazové výstupy
Vyznajte sa v smartfónoch – telekomunikačné a navigačné systémy
Vyznajte sa v smartfónoch – batérie, reproduktory a ostatný hardvér
Foto: Archív TECHBOX, výrobcovia (HTC, Sony)