Náš seriál Vyznajte sa v počítačoch sa pomaly blíži ku svojmu koncu. V dnešnej časti sa pozrieme na koncové zariadenia, ktoré mnohým (pravdepodobne väčšine), aj keď určite nie všetkým, nahradia klasické notebooky. Súčasnosť a blízka budúcnosť počítačov patrí Ultrabookom a tomu, čo my neoficiálne nazývame „poloultrabooky“.
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky
Ultrabook – budúcnosť prenosných počítačov prichádza (pred dvoma rokmi)
ČO do školy? Ultrabook… Ak ale máte za čo!
ČO pod stromček? Ultrabooky už sa blížia k 600 €!
Ultrabook verzus ultrabook
Vznik novej triedy Ultrabookov má viacero príčin. Jednou z hlavných je určite už toľkokrát opakovaný fakt o prebytku výkonu stolných počítačov a postupne aj notebookov. Kedysi ste na poriadnu silu potrebovali 100 W procesor, dnes už sú veľmi výkonné aj 35 W mobilné čipy a rozhodne sa niet čoho báť ani pri 15/17 W telieskach Ultrabookov. Ak teda nie je potrebný veľký chladiaci systém ani silná batéria, prečo neurobiť notebooky menšími, tenšími a elegantnejšími, keď vo svete smartfónov a tabletov na nízku hrúbku a hmotnosť zákazníci dobre počujú? Inšpirácia mohla prísť aj zo strany Applu, ktorého tenké MacBooky Air sa v čase štartu Ultrabookov výborne predávali. Keďže však za celou platformou nestojí niektorý výrobca notebookov, ale Intel, musíme hľadať ďalšie dôvody.
Z Windows RT sa hrozba pre Intel nestala, ARM však napriek tomu výrobcu musí trápiť.
Skúsení analytici a manažéri firmy zrejme rýchlo odhadli, že s trhom klasických počítačov (desktopov i notebookov) to vôbec nevyzerá ružovo – aj keď naplno sa úpadok začal prejavovať až v tomto roku. Bolo teda nevyhnutné priniesť na trh výrazné oživenie. Z ARM procesorov podporovaných v OS Windows (konkrétne Windows RT) sa napokon pre Intel hrozba nestala, aspoň zatiaľ nie. No i tak ARM robí Intelu poriadne vrásky. Hoci by málokto predpokladal, že malé a prevažne zábavné zariadenia ako smartfóny a tablety môžu nahradiť počítač, dnes už je ich vplyv na trh PC nespochybniteľný. Ten síce ešte zďaleka nezaniká, ale neustále sa scvrkáva, kým tablety a smartfóny vytrvalo rastú. K dôvodom nie vzniku, ale presadenia Ultrabookov môžeme ešte pripočítať zánik netbookov v pôvodnom zmysle slova, aj keď nástupcovia tejto platformy sú viacerí.
Apple MacBook Air – prvé „Ultrabooky“ na svete, aj keď samozrejme nie oficálne certifikované.
Výsledkom toho je platforma Ultrabook. Aby notebook získal od Intelu tento certifikát, musí splniť niekoľko parametrov. Ide napríklad o maximálnu hrúbku, hmotnosť (mimochodom, o uhlopriečke displeja sa nehovorí, takže existujú aj 15,6“ Ultrabooky), výdrž batérie či použitie nízkonapäťového Intel Core procesora či aspoň hybridného pevného disku. Presnými číslami vás nebudeme zaťažovať, Intel ich jednak medzi generáciami mení a jednak nie sú také dôležité. V tomto článku sa budeme venovať aj tzv. poloultrabookom. To sú malé tenké notebooky, ktoré nesplnili všetky požiadavky na titul Ultrabook, vďaka tomu však bývajú podstatne lacnejšie a v niektorých prípadoch aj oveľa zaujímavejšie. Cenový rozdiel sa však obyčajne prejaví aj na použitých materiáloch, predsa len Ultrabooky sú ešte stále považované za prémiové zariadenia. Keď už hovoríme o cene, prvá generácia Ultrabookov s procesormi Sandy Bridge nedokázala podliezť hranicu 1 000 €. Každá nová však zhodila aspoň stovku a dnes už plnohodnotný Ultrabook zoženiete pod 600 €. S poloultrabookmi je to ešte zaujímavejšie. Najlacnejšie tenké notebooky dostanete za približne 400 €, aj keď samozrejme za predpokladu výraznejších ústupkov. Zdôraznime ešte, že Ultrabooky a malé notebooky všeobecne sú citeľne drahšie než obyčajné 15,6“ notebooky.
Komu a aký veľký?
Ultrabooky v sebe spájajú viacero zaujímavých vlastností. Vďaka nízkej hrúbke a hmotnosti spolu s úsporným hardvérom ponúkajú výbornú výdrž batérie. Teda aspoň teoreticky, aj tu naplno zúri stenčovanie na úkor veľkosti batérie. Certifikovaný Ultrabook musí vydržať aspoň 6 hodín (teoreticky, prakticky 4-5), poloultrabook asi 5. Existujú aj modely s výdržou nad 10 hodín, za tie žiaľ obyčajne musíte dosť mastne priplatiť. V každom prípade, Ultrabook je asi najlepším pracovným počítačom na cesty. Typická 13,3“, ale aj menšia 11,6“ uhlopriečka je ideálnym kompromisom medzi mobilitou a pohodlím práce (aj keď je to do značnej miery subjektívna záležitosť). Pokiaľ by ste však vyžadovali veľký displej klasického notebooku so zvýšenou mobilitou, dobre vám poslúžia 15,6“ Ultrabooky, ktoré sú navyše lacnejšie a paradoxne zvyknú mať dlhšiu výdrž batérie (majú totiž rovnako úsporné komponenty, no do väčšieho tela sa zmestí objemnejšia batéria). Pokiaľ nepotrebujete 14 mm hrubý notebook, ale chcete malý mobilný počítač s dobrou výdržou a ešte prijateľnou cenou, popozerajte sa po 11,6“ a 13,3“ notebookoch a poloultrabookoch. Nemôžeme povedať, že by bol výber zvlášť veľkorysý, ale takáto kúpa je obyčajne výhodnejšia než Ultrabooky, pokiaľ si teda nepotrpíte na módne výstrelky.
Samsung ATIV Book 9 Plus s rekordným, ale ťažko využiteľným rozlíšením 3 200 x 1 800 pixlov.
S parametrami displejov prémiové Ultrabooky prakticky vedú svet tradičných PC. A to jednak po technologickej stránke (IPS je prakticky samozrejmosťou, objavili sa už aj prvé lastovičky s IGZO technológiou), ako aj po stránke rozlíšenia – PPI mánia z počítačov zúri najviac tu. V tomto prípade však odporúčame nakupovať s rozumom, viac než Full HD na 13,3“ uhlopriečke by mal brať iba človek, ktorý vie, čo robí. Naopak, aj „starých dobrých“ 1 366 x 768 pixlov (HD Ready) je na 11,6 palcoch fajn, aj pri 13,3“ je jemnosť akceptovateľná. Pri lacnejších malých notebookoch je situácia podobná ako u notebookov, t. j. na inú kombináciu ako LED-LCD a HD Ready narazíte len zriedka. Problém je žiaľ aj v tom, že z praktických matných displejov (ktoré by na prenosných PC mali byť samozrejmosťou) sa stala akási prémiová vlastnosť manažérskych notebookov. Aj za tie teda budete priplácať, ušetriť si nervy z lesklých panelov sa však podľa nás oplatí. Čo naopak neuznávame, sú dotykové displeje na notebookoch, najmä 13,3“ a väčších (pri 11,6“ paneloch je ešte používateľský komfort akceptovateľný). Viac o displejoch tu.
.jpg "Intel Haswell")
Fascinujúce procesory
Ako sme spomenuli už pri desktopoch a notebookoch, kremíkové čipy rovnakej veľkosti sa pri rôznych taktovacích frekvenciách správajú zaujímavo. Pri znižovaní taktov obyčajne klesá spotreba rýchlejšie ako výkon, čo je dobrá správa pre Ultrabooky, pretože na dosiahnutie 15/17 W méty nemusia klesnúť na kritický výkon. Generáciu Haswell dokonca Intel ako prvú primárne navrhoval pre Ultrabooky, takže môžeme povedať, že 15 W procesory ponúkajú najlepší pomer medzi výkonom a spotrebou. S pomerom výkonu a ceny je to však práve naopak. Za nízkonapäťovú, bežnú mobilnú a desktopovú verziu rovnakej triedy (napríklad Core i5) zaplatíte prakticky rovnaké peniaze, pričom rozdiely vo výkone sú veľké, hoci procesory Ultrabookov vôbec nie sú slabé. S každou novou generáciou im navyše Intel pridáva maximum výkonového prírastku, na rozdiel od desktopov, kde čipy prešľapujú a skôr klesá ich spotreba. Na profesionálne nasadenie ešte Ultrabooky vhodné nie sú, bežné pracovné úlohy však zvládajú s prehľadom. Odporúčame vždy najnovšiu generáciu (aktuálne Haswell alebo aspoň Ivy Bridge), ktorá vám dá okrem mierne vyššieho výkonu a nižšej typickej spotreby aj silnejšiu integrovanú grafiku. Čo sa týka tried, nebojte sa ani Core i3, príplatky za i5 a i7 sú skôr vecou toho, čo vám dovolí vaša peňaženka než záležitosť nutnosti.
Intel Celeron – v konfigurácii Ivy Bridge/17 W veľmi zaujímavá voľba z hľadiska pomeru cena/výkon.
Pri malých notebookoch a poloultrabookoch je situácia pestrejšia. Najzaujímavejšie sú asi nízkonapäťové dvojjadrové procesory Intel Celeron a Pentium, ktoré na bežnú prácu s mobilným notebookom (ktorý sa predpokladá ako druhý trebárs popri desktope) úplne stačia a sú dosť lacné. Žiaľ aktuálne generácie vždy oproti vrcholovým Core meškajú, tiež však odporúčame vždy najnovšiu, aktuálne Ivy Bridge. Tu bývajú generačné pokroky ešte väčšie. Integrované grafiky sú podobne ako funkcie procesora oproti radu Core, z ktorého vychádzajú, výrazne orezané, no na prácu a HD video úplne stačia. Neoficiálne informácie hovoria, že Intel začne v budúcnosti používať značky Celeron a Pentium aj pre čipy postavené na jadrách Intel Atom Silvermont, ktorý by mal byť síce radikálne lepší ako doterajšie Atomy, no aj tak dajte pozor na dezinformácie. Okrem týchto čipov môžete v malých notebookoch naraziť aj na drahšie Core i3-ky, vhodnosť príplatku záleží od vašich potrieb. V 13,3“ modeloch môžete stretnúť aj so silnejšími 35 W procesormi, tým sa však radšej vyhnite – toľko tepla (aj keď samozrejme len v plnej záťaži) by malé telo nemuselo zvládať odvádzať. Napokon situáciu spestruje ešte aj AMD. Populárne lacné čipy Brazos (známa E-450-tka) pomáhali držať výrobcu nad vodou v ťažkých časoch, dnes už sú však prekonané. Nástupca v podobe 28 nm platformy Kabini ponúka predovšetkým nízku cenu, výbornú výdrž mimo záťaže, veľmi schopnú integrovanú grafiku (postačí aj na oddychové nenáročné hranie) a v prípade použitia štyroch jadier, ktoré odporúčame, aj dostatočný výkon procesora. Vyhnite sa však slabším tabletovým variantom Temash, ktoré výrobcovia do notebookov osádzajú z neznámych dôvodov, možno cenových. V každom prípade, platforma Kabini je jedným z najlepších produktov AMD za posledný čas. Mimochodom, AMD tiež vyrába 17 W varianty svojich veľkých procesorov Trinity/Richland, vo veľa modeloch ich žiaľ nenájdete. Viac o procesoroch tu.
Na dedikované grafiky zabudnite
Tento podnadpis môže znieť ako výčitka výrobcom, ale je to presne naopak. Ultrabooky s dedikovanými grafikami existujú, ale neodporúčame ich, a to z jednoduchého dôvodu. Malé tenké telo má veľmi obmedzené chladiace schopnosti (aj keď použitie kovu ich môže zlepšiť) a pokiaľ nie je spracovanie zvládnuté celkom dobre, je problémom aj tých 15 W. Je teda jasné, že aj s veľkým sebazaprením pojmú Ultrabooky maximálne dedikovanú grafiku so spotrebou nejakých 10-20 W (veľké 15,6“ modely o niečo viac) a DDR3 pamäťou. Z toho a z rýchleho zlepšovania integrovaných grafík Intelom aj AMD jednoznačne vyplýva, že dedikovaná grafika v Ultrabooku neponúka a ani nemôže ponúknuť oproti tej integrovanej zaujímavý nárast výkonu. Naopak, z dôvodu akejsi pochybnej exkluzivity tejto vlastnosti výraznejšie stúpne cena. Ak sme samostatné karty v notebookoch odporúčali len hráčom a profesionálom, tu už nemôžeme urobiť ani to – pre tých nie sú Ultrabooky určené, teda až na pár pomerne drahých výnimiek s väčšími uhlopriečkami. Viac o dedikovaných kartách tu.
Do malých lacných notebookov je ideálna voľba AMD A4-5000.
Čo sa týka integrovaných grafík, všetky v spomínaných procesoroch stačia na bežnú prácu i HD video. Pokiaľ z nejakého dôvodu potrebujete viac výkonu, ktorý však stále nebude stačiť na náročnejšie hry, berte procesory AMD Kabini alebo Intel Core najnovšej generácie. Na hry sa Ultrabooky a malé notebooky hodia ešte menej ako klasické laptopy, jedinou solídnou voľbou sú zrejme čipy s Intel Iris Graphics, za tie si však výrobca pýta veľa. Viac o integrovaných grafikách tu.
Ultrabooky tiež zvyčajne používajú SO-DIMM pamäte, kvôli úspore hrúby však bývajú pripájkované na dosku, takže sami ich nevymeníte. Existuje tlak na vývoj ešte kompaktnejších formátov.
Stereotypná pamäť RAM a pestrá paleta diskov
Pri operačnej pamäti je situácia veľmi homogénna. Typická hodnota 4 GB postačí na všetky možnosti Ultrabookov, viac sa teda podľa nás neoplatí. Čo sa týka polovičnej kapacity, tá môže byť výbornou voľbou pre malý lacný notebook, ktorý bude plniť úlohu sekundárneho počítača na cestách. Frekvencie nás až tak zaujímať nemusia, dva kanály využijú grafiky v Intel Core procesoroch, AMD Kabini to žiaľ na vlastnú škodu nedokáže. K nim a k Celeronom/Pentiám je teda výhodou iba jeden kanál, úsporu energie by ste v malom notebooku mali pocítiť. Viac o pamätiach RAM tu.
Súčanosť patrí mSATA diskom, budúcnosť formátu M.2. Tak ako pomohli Ultrabooky presadeniu SSD vo všeobecnosti, budú priekopníkmi zrejme aj tu.
SSD disky boli jednou z výsad prvej generácie Ultrabookov, tie sa stali priekopníkmi tejto revolučnej technológie. Bolo však treba znižovať cenu a tak zo strany Intelu dostali priestor hybridné disky. Tie nájdete v lacnejších Ultrabookoch, rýchle SATA III SSD (a čoskoro už aj pokrokový formát M.2) v drahších. Pre poloultrabooky a malé notebooky je rýchly disk to prvé, čo výrobcovia vyhadzujú z dôvodu zníženia ceny. Dostanete preto iba pomalý 5 400-otáčkový disk, často tie najslabšie a najmenšie modely. V biznis triede občas nájdete aspoň tých 7 200 otáčok. Je nám síce jasné, že náhrada disku za SSD vám môže malý lacný notebook predražiť aj o desiatky percent, napriek tomu sa za túto možnosť prihovárame. V sekundárnom počítači vám totiž určite postačí aj tých 120 GB za 90 €, či dokonca 60 GB za 60 € a rýchlosť systému sa zvýši radikálne, oveľa viac akoby ste s pomalým diskom priplatili za rýchlejší procesor. Pôvodný HDD potom môžete osadiť napríklad do desktopu. O tejto možnosti sa informujte u obchodníka, vlastným zásahom strácate záruku.
Výduchy chladenia medzi klávesnicou a kĺbom displeja nie sú žiadna výhra. Ešte horšie je, pokiaľ sa nachádzajú iba na spodnej časti Ultrabooku.
Spracovanie, chladenie, konektory, batéria, operačný systém a technologické parádičky
V spracovaní sa nachádza medzi prémiovými Ultrabookmi a malými lacnými notebookmi, resp. poloultrabookmi často najväčšia priepasť. Kým tie prvé bývajú zhotovené z hliníka a podobných ušľachtilých materiálov, v najnižšej triede poloultrabookov čakajte lacne vyzerajúce plasty, aj keď výnimky sa určite nájdu. Okrem kvality a vzhľadu venujte pozornosť aj tomu, aby nebol rám displeja (o displeji samotnom ani nehovoriac) ani zadné veko lesklé, ušetríte si tým otravné leštenie alebo dokonca hanbu. Naopak, lacný notebook môže hravo prekonať svojho 1 000-eurového konkurenta v ďalších dvoch oblastiach. Prvou je chladenie, častý to problém Ultrabookov. Mimo záťaže sú extrémne tiché, nezriedka chladené úplne pasívne. No keď im naložíte, razom pochopíte, prečo je najlepšie mať hlavné výduchy ventilátora na boku a že prílišná tenkosť môže byť niekedy aj na škodu. Ak sú totiž dole, vzduch nemá spod tela s nízkym „podvozkom“ kam ísť (vysoké nožičky by pri 15 mm modeli vyzerali komicky) a alternatívne riešenie, teda ventilácia medzi klávesnicou a kĺbom displeja, tiež nie je ideálne. Aj z toho dôvodu nie sú Ultrabooky na hry a profesionálne úlohy celkom vhodné. Lacnejší, ale hrubší notebook má zvyčajne absolútne dostatočné chladenie klasicky na boku a väčšinou vedie aj v počte osadených konektorov. Kým v žiletkových Ultrabookoch výrobcovia montujú len kadejaké mikro verzie použiteľné prakticky len s redukciami, a aj to v malom počte, poloultrabooky ani malé notebooky týmto väčšinou netrpia a nájdete tu všetky štandardné porty – audio jacky, HDMI, štandardne 3x USB (žiaľ USB 3.0 v najnižšej triede samozrejmosťou nie je) a RJ-45. Konektorom preto venujte náležitú pozornosť.
Výdrž batérie je nepochopiteľne kameňom úrazu malých notebookov. Riešením je príplatok za biznis triedu, napríklad Lenovo ThinkPad Edge.
Absencia optickej mechaniky v malých notebookoch je logickým a absolútne správnym krokom. Menej logické už je doslova mrzačenie mobilných počítačov tým, že výrobcovia osádzajú slabé batérie, aby usporili hrúbku, prípadne cenu. Veď načo je dobrý 11,6“ notebook s výdržou 4 hodiny, v praxi maximálne 3? Doma ponúkne len chabý zlomok výkonu desktopov (o pohodlí ani nehovoriac) a na cestách vás zradí veľmi rýchlo. Toto nás hnevá rovnako dobre ako všadeprítomné lesklé panely. Aj za výdrž si poriadne priplatíte. Pokiaľ chcete notebook, ktorý zvládne celý pracovný deň alebo dlhé prednášky v škole, musíte buď zvoliť drahšie biznis notebooky alebo ešte drahšie Ultrabooky. Pokiaľ je však výdrž vašou prioritou (kým cena vôbec nie), prémiové Ultrabooky ponúknu skutočne pekné hodnoty, aj cez 10 hodín. Teoretické hodnoty dosiahnete len pri offline spracúvaní dokumentov, pri surfovaním na webe zhruba 2/3, v plnej záťaži procesora a grafiky menej ako polovicu. Ak chcete rozumnú výdrž, pod 50 (ideálne aspoň 60) Wh nechoďte, v 15,6“ Ultrabookoch požadujte ešte viac.
V Ultrabookoch máte široké možnosti výberu – môžete si zvoliť Windows 8, Windows 8 alebo ešte Windows 8 😉
S operačným systémom je to v segmente od 500 € nahor jednoduché – dostanete Windows 8 (alebo verziu Pro) a basta. Rozhodovať sa však môžete pri kúpe malých lacných notebookov. Ak si trebárs do takého 11,6“ notebooku za 250 € k procesoru Celeron a 2 GB RAM nainštalujete napríklad Ubuntu, získate extrémne lacný a stále dobre využiteľný sekundárny počítač na cesty. Pokiaľ však budete chcieť jednu či viac z odporúčaných troch vlastností – matný displej, dlhšiu výdrž či pridaný SSD disk – na túto cenu rovno zabudnite.
Intel chápe Ultrabooky aj ako futuristické zariadenia, ktoré majú svojou technologickou vyspelosťou konkurovať pokročilosti a univerzálnosti smartfónov. To sa v budúcich modeloch prejaví prítomnosťou takých parádičiek ako bezdotykové ovládanie gestami (na základe dvoch webkamier snímajúcich diváka v 3D, obdoba princípu ovládača Microsoft Kinect), ovládanie hlasom či ich kombinácia v podobe účinného prevodu reči na text – Ultrabook vás bude počúvať a súčasne vám bude odčítať z pier.
Lenovo IdeaPad U310 – pod 400 € dostanete počítač so vzhľadom Ultrabooku, ale bez množstva jeho vlastností.
Aby sme to zhrnuli, v tejto triede je niekoľko zaujímavých adeptov na kúpu. Prvým sú extrémne lacné malé notebooky, s ktorými za menej ako 300 € získate použiteľný mobilný počítač, aj keď s nepresvedčivou výdržou batérie a bez Windowsu. Ak chcete tieto dve veci, stále sa s malým notebookom zmestíte do 500 € a možno sa do rozpočtu vojde aj dokúpený SSD disk. Pokiaľ chcete štýlový Ultrabook, musíte ísť o niečo vyššie. No a ak je vaším cieľom exkluzívne zariadenie prakticky bez kompromisov, pripravte si aspoň tisícku. Alebo je pre vás Ultrabook stále príliš nemotorný a ťažký? Riešením bude tablet či skôr hybrid. Na tie si posvietime budúci pondelok.
Pozrite si všetky časti seriálu:
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – Ultrabooky, malé notebooky a netbooky
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – tablety a hybridné zariadenia
Foto: Apple, Archív, Fujitsu, Intel, Lenovo, Samsung, TECHBOX