Pozrite si
V jednej z posledných častí nášho seriálu tém sa pozrieme na relatívne nový konštrukčný typ počítačov – Ultrabooky a vôbec notebooky s nadštandardnou mobilitou.
Ultrabooky vznikli jednak ako módna vlna, na druhej strane však relatívne racionálne reflektovali doterajší vývoj v PC svete. Výkonu je pre 90 % používateľov prebytok, pokiaľ si ho teda môžu dovoliť, ale to by bolo na iný článok. Aby výrobcovia nekanibalizovali svoje zajtrajšky a nepredávali príliš výkonné stroje, ktoré nikto nepotrebuje vymeniť ani po 10 rokoch, z trónu priority vývoja zhodili výkon a posadili naň mobilitu, veľmi často spájanú so štýlom a módou. Okrem vzniku Ultrabookov to prinieslo veľmi veľa vedľajších efektov.
Zďaleka nemôžeme povedať, že iba vznikla nová trieda a tie ostatné si nejako ďalej existovali. Naopak, Ultrabooky ovplyvnili celý trh notebookov, a to dokonca aj herných či pracovných, hoci samozrejme v o trochu menšej miere. Keby si niekto dal námahu a porovnal priemernú hmotnosť a spotrebu všetkých notebookov pred troma rokmi a dnes, percentuálne rozdiely by boli určite veľmi zaujímavé.
Dlhou úvodnou okľukou sme chceli povedať asi toľko, že dnes už sa dá dosť ťažko definovať trieda Ultrabookov. Pôvodne je tento pojem ochrannou známkou Intelu, čo je tiež dôvod, prečo by sa mala správne písať s veľkým začiatočným písmenom. Bola akýmsi certifikátom, ktorého získanie malo okrem iného niekoľko hardvérových kritérií, napríklad ohľadom hrúbky, hmotnosti, procesora (nízkonapäťový 15/17 W rad Core i3/i5/i7) či disku (najskôr Intel požadoval SSD, neskôr povolil aj hybridy).
Dnes je situácia iná, pretože pôvodné požiadavky spĺňa podstatná časť trhu a značka Ultrabook už nie je taká výnimočná. Navyše, ak máte fyzicky tenký a ľahký notebook s procesorom Pentium alebo niečím od AMD, nemáte síce Ultrabook, ale určite budete mať tendenciu nazvať ho tak. Tento článok preto nebude iba o prístrojoch striktne spadajúcich pod definíciu Ultrabooku, ale aj o príbuzných prístrojoch so zvýšenou mobilitou, ktoré si dovolím označovať ako ultrabooky s malým začiatočným písmenom.
Prečo by (ne)mal byť vaším budúcim počítačom ultrabook
Vlna ultrabookov obohatila trh a zlepšila notebooky v niektorých vlastnostiach. Sú oveľa tenšie a ľahšie, čo nie je iba módny výstrelok, ale aj praktický prínos, najmä pri každodennom nosení v taške či kabelke. Použiteľný notebook s hmotnosťou pod 1 kg patril pred pár rokmi nanajvýš do ríše nesplnených snov a futurologických vízií.
S rezervou musíme hodnotiť zlepšenie výdrže notebookov. To je totiž vlastnosť, ktorú výrobcovia považujú za akúsi biznis alebo prémiovú hodnotu, hoci by ju využilo podstatne viac ľudí, nielen podnikatelia a tvrdí pracanti. Aj kvôli tomu so zmenšením spotreby a fyzických rozmerov notebookov typicky zmenšujú aj batérie. Napríklad spotreba procesora mainstreamového notebooku poklesla z 35 W na 15 W, teda na menej ako polovicu.
Výdrž sa však rozhodne nezdvojnásobila. A to ešte nehovoríme o 6 W procesoroch Celeron a Pentium. Pokiaľ chcete stroj s udávanou výdržou od 8 hodín nahor, pod hranicou 700 € pochodíte veľmi ťažko. Samozrejme sa stále rozprávame o notebookoch a ultrabookoch, nie o tabletoch a hybridoch.
O niečo nás Ultrabooky však aj okradli, i keď v skutočnosti sú aj ony skôr dôsledkom ako príčinou vývoja. Hovoríme o stagnácii výkonu. Medziročné zlepšenia vo výkone notebookov i ultrabookov sú čoraz menšie. Pokiaľ sa výrobca odhodlá na skok v znížení spotreby – napríklad prejde z 35 W procesora na 28 W, potom na 15 W, 6 W, 4,5 W a podobne – niekedy sa dokonca medzigeneračne výkon môže aj znížiť. Zo strednodobého hľadiska je to však skôr prešľapovanie na mieste, ale ani to v dynamickom odvetví moderných technológií nevidíme radi. Ale dosť bolo filozofovania, poďme sa pozrieť na realitu trhu – tá totiž nie je až taká zlá.
Začína to displejom
Najrýchlejší rozlišovací znak medzi ultrabookmi a klasickými 15,6“ notebookmi je zároveň prvým kritériom výberu. Stabilizovali sa najmä dve veľkosti uhlopriečky displeja – 11,6“ a 13,3“. Obe ponúkajú dobrý kompromis medzi mobilitou a pohodlím práce, ale samozrejme so zameraním na opačné priority.
Aby niekto nemal obavy, treba povedať, že aj malé 11,6“ notebooky majú v podstate vždy plnohodnotnú klávesnicu so štandardne veľkými tlačidlami, teda veľkostne zhodnú napríklad so 14“ notebookmi. O pohodlné písanie sa netreba báť. Daňou za to je samozrejme preusporiadanie funkčných tlačidiel. Nemusí to byť však vždy nevýhoda, napríklad špeciálne rady tlačidiel niektorých 13,3“ notebookov môžu skôr miasť.
Každopádne nerátajte s numerickou klávesnicou, tú nemajú ani niektoré 15,6“ notebooky a na menšie sa jednoducho nezmestí. Keď už o klávesnici, niektoré drahšie modely ju majú podsvietenú. To sa môže hodiť, ale samozrejme ešte oveľa lepšie je namiesto práce v noci spať. Tiež je potrebné zdôrazniť, že existujú aj 14“ a 15,6“ Ultrabooky. Získať túto značku nie je pri dnešných hrúbkach problém, ostatné požiadavky sú tiež skôr formalita. V zásade ich môžeme definovať ako stenčené notebooky s vnútrom Ultrabookov.
Displej však nie je iba o veľkosti. Ultrabooky sú v ostatných parametroch o stupeň lepšie ako klasické a väčšie notebooky, ale zasa aj o stupienok horšie ako tablety a hybridy. V lacnejších modeloch narazíte na obyčajný LED-LCD displej s rozlíšením 1 366 x 768 pixlov. Na 11,6“ paneli je to únosné, ale od ideálnej jemnosti to má ďaleko. Lepšia voľba, pokiaľ teda nevyprovokuje dramatický nárast ceny, je Full HD rozlíšenie, ideálne v kombinácii s IPS panelom, ktorý nemá žiadne problémy s plnými pozorovacími uhlami.
Existuje však aj niekoľko ultrabookov s ešte vyšším rozlíšením, napríklad 2 560 x 1 440 pixlov alebo dokonca Ultra HD, 3 840 x 2 160 pixlov. Ich prínos je však veľmi malý na to, koľko vás budú stáť. Pre hráčov sú nevhodné z dôvodu absencie mimoriadne výkonnej grafickej karty v Ultrabookoch, grafici by ich snáď nejako využili, aj keď, tí pracujú skôr s väčšími uhlopriečkami.
Ďalším rozhodovacím kritériom je procesor. Ak berieme „značkové“ Ultrabooky, na výber sú 15 W efektívne jednoty Core i3, i5 a i7. V tejto triede sú vždy dvojjadrové, ale rozdiely medzi nimi sú citeľné. Už len kvôli značným odstupom v dosiahnuteľných frekvenciách. Napríklad porovnajme dva 15 W procesory s dvomi jadrami rovnakej architektúry – Intel Core i3-5010U a Core i7-5600U. Prvý končí na 2,1 GHz, druhý až na 2,6 GHz s možnosťou krátkodobo vyšprintovať až na 3,2 GHz.
Podľa benchmarkov je Core i7-čka rýchlejšia o 50 %. Práve prítomnosť Turbo Boost režimu (krátkodobé zrýchlenie aj nad maximálne frekvencie), ktorá pri bežnom využití Ultrabookov urobí veľa, sa podpisuje pod väčšinu diferencie medzi triedami Core i3 a i5. 15 W čipy však nie sú jedinou voľbou, existuje aj zopár 28 W modelov procesorov pre Ultrabooky, ktoré majú zvyčajne nadpriemerne výkonnú grafiku Iris Graphics vhodnú aj na isté herné využitie a tiež procesor schopný s frekvenciou vybehnúť ešte vyššie.
V nižších cenových poschodiach vládnu procesory Intel Pentium a pokiaľ berieme do úvahy aj najlacnejšie malé notebooky, potom aj Celeron či dokonca Atom. Niekoľko generácii to vyzeralo, že 15 W dvojjadrá Celeron a Pentium postavené na „väčšej“ architektúre čipov Core postupne Intel vypustí a pod týmito dvoma low-end značkami už bude predávať iba zrýchlené odvodeniny štvorjadrových Atomov, ktoré mimochodom v najnovšej generácii majú spotrebu už iba 6 W.
Väčšie dvojjadrá s viac než dvojnásobnou spotrebou však ešte stále existujú, a to aj napriek tomu, že sú výkonovo veľmi podobné „atómovým“ štvorjadrám a pravdepodobne majú vyššie výrobné náklady. Tak či onak, vyhnúť sa treba dvojjadrovým Celeronom na báze rodiny Atom, inak sú štvorjadrové odvodeniny Atomu aj dvojjadrové orezané verzie Core, všetky pod značkami Celeron a Pentium, na bežné využitie plne vyhovujúce. Viac od nich nechcite, alebo aspoň nie príliš rýchlo.
Na strane AMD je žiaľ opäť veľké zaostávanie, malých notebookov s procesorom tejto značky je opäť málo a navyše mnohé z nich, najmä slabšie dvojjadrá, nie sú schopné Intelu konkurovať. Štvorjadrá s taktovacou frekvenciou aspoň 1,5 GHz však životaschopné sú.
Lacné malé notebooky ešte aj dnes môžete dostať so skromnou 2 GB RAM. To odporúčame sparťanom, ktorí vedia, že od notebooku chcú naozaj iba nenáročné využitie pri čo najlepšej mobilite a cene. Inak odporúčame 4 GB RAM a v prípade drahších a/alebo pracovných ultrabookov 8 GB. Viac v stroji tohto typu netreba, jedine ak určite viete, prečo 16 GB potrebujete. Pokiaľ chcete čo najviac vyťažiť z integrovanej grafiky v procesore Intel Core alebo AMD, hľadajte ultrabook s dvojkanálovou pamäťou.
Úložiská ultrabookov sú veľmi pestré. Lacné malé notebooky majú samozrejme pomalé 5 400-otáčkové pevné disky. Pokiaľ môžete, vyhnite sa aspoň 320 či 250 GB modelom – aj keby ste 500 GB nemali ako využiť. Nejde totiž o kapacitu, ale o to, že spomínané malé disky sú totálny low-end a vykopávka aj z hľadiska výkonu. Pokiaľ to rozpočet dovolí, odporúčame hybridné disky, pokojne i len s 8 GB SSD časťou. Výkonu pri ultrabookovskom využití značne pomôžu.
Niektoré špeciálne malé notebooky môžu mať malú elektronickú pamäť, napr. 64 GB, ktorá je oproti HDD-čkam tejto cenovej kategórie podstatne rýchlejšia a plne bezhlučná. Treba však dať pozor na dostatočnú kapacitu. 32 GB je na hrane aj pre menej náročné použitie, so 64 GB sa bez ukladania objemných médií prežiť dá. O pár levelov vyššie sú samozrejme SSD disky v drahších Ultrabookoch, ktorá samozrejme v prípade akceptovateľnej ceny odporúčame, vplyv na produktivitu prístroja bude kľúčový. Musíte sa však uspokojiť s dodávanou kapacitou, druhý disk sa totiž do Ultrabooku zmestí málokedy. Jedine ak v špeciálnom formáte, prípadne ho možno čiastočne nahradiť SD kartou.
Ultrabooky sú do istej miery aj módna záležitosť, najmä tie najdrahšie. Preto treba rozmýšľať najmä na tých miestach, kde výrobca rozum nahradil citom a vizuálnym zmyslom. Konkrétne napríklad pri otázke, či sa na tenké telo zmestil dostatok konektorov a napríklad aj VGA port, ktorý postupne vymiera, ale ešte stále je veľmi používaný, najmä vo firemnej sfére.
Nie vždy ideálne býva vyriešené chladenie. Odpadového tepla síce nie je extrémne veľa, ale zabezpečenie výduchov iba na spodnej hrane alebo kompromisne pod vekom displeja môže mať vplyv na hlučnosť a prehrievanie. Oba parametre však bývajú úplne v poriadku v prípade, že sú výduchy klasicky v jednej z bočných strán, prípadne vzadu.
Na výdrž batérie sme sa už raz sťažovali. 8 hodín za dobrú cenu je síce problém, ale 6 papierových je relatívne dostupná voľba. Na druhej strane, špecializované profesionálne notebooky mávajú niekedy výdrž atakujúcu 24 hodín, aspoň teda pri teoretickom scenári s nízkou záťažou.
Od strojčeka za 200 € k reprezentantovi za 2 000
Malých notebookov je dnes podstatne viac ako v minulosti a tomu zodpovedá aj pestrosť trhu. Okolo hranice 200 € zoženiete najlacnejšie malé notebooky, ktoré môžu fungovať ako jednoduché, no plnohodnotné počítače, najmä ak ich chcete často prenášať. Odporúčame však modely s 4 GB RAM a štvorjadrovým procesorom Celeron/Pentium. Pokiaľ sa vám do 300 € zmestí ešte aspoň 6-hodinová výdrž, antireflexný/matný displej alebo dokonca hybridný disk, spokojnosť s kúpou bude určite na mieste.
So vzostupom ceny sa vylepšujú predovšetkým procesory a potom displeje – ich rozlíšenie narastá typicky na Full HD. Dotyková vrstva je nezmysel a skôr nevýhoda. Okolo 450-500 € by vám malo stačiť, aby ste súčasne mali Full HD, procesor Core i3 a hybridný disk.
Pokiaľ chcete Core i5-ku, SSD disk a k tomu 8 GB RAM, musíte sa posunúť až k hranici 800 €. Tu sa začína revír výkonnejších grafických kariet, či už integrovanej Intel Iris Graphics, alebo prakticky jedinej ako-tak hernej dedikovanej, GeForce GT 840M. Väčšie modely sa totiž do ultrabookov nezmestia – ani fyzicky, ani tepelne.
Nad touto konfiguráciou sa už začína vyššia trieda, ktorá ako vždy prinesie relatívne malý nárast hodnoty (napr. výkonu) za pomerne veľkú a čoraz väčšiu prémiovú prirážku. Mimochodom, trh samozrejme nie je obmedzený len na spomínaných pár tried, ale obsahuje dostatok kompromisných modelov, takže vybrať si ten správny by nemal byť veľký problém.
A kam sa Ultrabook, prípadne ultrabook nehodí? Tam, kde jeho mobilita nevynikne a kde bude chýbať výkon. Prípadne tam, kde sú ešte aj jeho fyzické miery veľké a kde treba niečo skutočne mobilné, napríklad tablet alebo hybrid. Na tie sa pozrieme nabudúce.