Pozrite si
Prítomnosť dotykového displeja na určitom zariadení nie je vždy výhodou, o tom sme sa vás snažili presvedčiť aj v predchádzajúcich častiach seriálu, zvlášť v tej o notebookoch. Tablety sú však iná otázka, na princípe dotykového ovládania sú postavené a bez neho nemajú zmysel, aj keď sú ad absurdum ovládateľné napríklad aj pripojenou myšou.
V dnešnom článku sa teda pozrieme najmä na tablety s plnohodnotným OS Windows, ďalej rôzne Windows počítače hybridnej konštrukcie a načrieme aj do problematiky Android tabletov a iPadov.
Tablet alebo hybrid? Alebo nič?
Tablety v roku 2015 už v našich končinách nikomu netreba predstavovať, tobôž nie čitateľom našich stránok. Sú to zariadenia, ktoré už sa stali súčasťou mnohých domácností, niektorí používatelia už pokročili k fáze, že tablet má každý svoj vlastný.
Tablet je zariadenie, ktoré veľmi dobre vystihuje dnešného človeka a dnešnú dobu – so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi stránkami. Umožňuje pohodlný prístup najmä k pasívnej konzumácii obsahu, ideálne sa hodí na také to domáce leňošenie, surfovanie a komunikáciu cez sociálne siete.
Negatívne stránky sú, že človek s deficitom pohybu trávi čas iba staticky, navyše v polovirtuálnom až virtuálnom priestore a – povedzme si na rovinu – na tablete väčšinou zabíja čas. Na konštruktívnu tvorbu obsahu sú tu totiž skôr iné zariadenia. Na tablete sa síce dá kresliť, písať či dokonca fotografovať, ale vo veľmi obmedzenej miere.
Tablet môžeme prirovnať k tanieru – dá sa na ňom síce pripraviť chutné jedlo, ale v malom, stavaný je vyslovene ako prostriedok konzumácie. Navyše, pokiaľ v práci 8 či viac hodín sedíte za počítačom, odpočívanie s tabletom v rukách ani nie je odpočívaním a najmä oči to budú veľmi cítiť.
Takmer čisto konzumné zameranie tabletov jednoznačne vyvracia marketingový názor, že tablet by mal mať každý, alebo aspoň rovnaké množstvo ľudí, aké vlastní smartfóny.
Ak nemáte vo zvyku a v úmysle s tabletom leňošiť, prípadne vám na krátke chvíle elektronickej komunikácie či zabitie času pri čakaní alebo cestovaní stačí smartfón, tablet by bol pre vás nadbytočný. Rovnako možno po krátkej úvahe zistíte, že na konzumáciu multimédií vám lepšie poslúži malý notebook, s ktorým sa navyše dá aj pracovať.
Než sa dostaneme k parametrom tabletov, pozrime sa ešte na stále väčšiu a stále pestrejšiu skupinu hybridov. Za hybridy pritom nepovažujeme notebooky s pridanou dotykovou vrstvou displeja, ani tablety so samostatnou (napríklad Bluetooth) klávesnicou, ktorú si môžeme svojpomocne dokúpiť prakticky ku každému modelu.
Pod hybridom rozumieme prístroj, ktorý dokáže slúžiť (takmer) plnohodnotne ako tablet i ako notebook.
Pôvodne sme mali v tejto skupine zariadení jasno – nazvali sme ich transformery a do tejto kategórie sme zaradili stroje, kde sa časť s displejom a riadiacimi komponentmi dala oddeliť od klávesnice a používať ako tablet.
Dokovací mechanizmus s polohovaním dával sľubné šance využitiu hybridu v úlohe notebooku. Avšak, dnes už nemáme iba triedy tablet – transformer – notebook.
Objavili sa napríklad tablety, ktoré nemajú pevný mechanizmus s nastaviteľným uhlom kĺbu displeja, ale iba menej pevný dokovací konektor a jediný uhol ukotvenia. Pri položení na stôl sa síce na takomto hybride dá dostatočne dobre pracovať, ale o plnohodnotnej náhrade notebooku nemôže byť reč.
Osobne mám negatívnu skúsenosť s takýmto typom hybridu. Pri nutnom používaní zariadenia na kolenách som vždy iba tŕpol, kedy ťažšia časť s tabletom vypadne z doku na zem, pričom sa jej to raz aj podarilo. Takéto riešenie teda nemôžem odporúčať.
Na druhej strane barikád sú dotykové notebooky, ktoré vďaka kĺbu otočnému v rozsahu necelých 360 stupňov dokážu displej „sklopiť“ k spodnej podstave notebooku a tým vytvoriť ilúziu tabletu. Avšak minimálne dvojnásobne hrubšieho a ťažšieho, než býva zvykom.
Ak zohľadníme fakt, že väčšina týchto zariadení má veľkosť Ultrabooku a na takýchto plochách sa dá o zmysle dotykového displeja úspešne pochybovať, prinajlepšom pochybný je aj celý koncept sklápateľných dotykových notebookov. Využitie „viacrežimovosti“, t. j. rôznych medzipolôh displeja, je tiež pomerne okrajové.
Osobne nie som zástancom ani tohto riešenia. Hybridy mi dávajú zmysel iba v starej dobrej transformer konštrukcii a vo veľkosti 10,1“, i keď využitie takéhoto pomerne veľkého tabletu tiež nemusí byť pre každého.
Ale určite lepšie ako 13,3“ opachy. Zároveň je 10 palcov spodná hranica toho, s čím sa dá ako-tak pracovať. Na 8“ displeji by to chcelo už skutočne veľkú dávku sebazáporu.
Operačný systém je určujúci
Ak už viete, či chcete tablet alebo hybrid, približne rovnako kľúčové rozhodnutie sa vás čaká pri voľbe operačného systému. Seriál článkov VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH sa primárne venoval Windowsu a medzi riadkami iným systémom pracovných počítačov, v tabletoch však nemôžeme opomenúť Android a iOS.
Android je všeobecne rozšírený a populárny systém, ktorý sa vyznačuje otvorenosťou, bohatými možnosťami prispôsobenia a veľkou variabilitou dostupných zariadení. Je to správna voľba možno pre 70 % používateľov tabletov.
iOS od Applu je v podstate zameraný rovnako – na zábavu a konzumáciu obsahu. Keďže je však dielom jediného, navyše silného a značkového výrobcu, jeho filozofia je iná. Systém má síce porovnateľné množstvo i kvalitu dostupných aplikácií, sám osebe je však uzavretejší, ale aj jednoduchší a spoľahlivejší.
Pripravte sa však, že si za to zaplatíte. Kým dobrý Android tablet zoženiete za 160-200 €, najlacnejšie malé iPady začínajú až nad hranicou 300 €.
Windows (8, 8.1, 10) je v tejto trojke jediný systém, ktorý bol odjakživa pracovným systémom a ešte stále je postupne upravovaný pre dotykové zariadenia. Keďže pokus s Windows RT pre procesory ARM stroskotal, dnes už máme na trhu iba tablety (a hybridy) s plnohodnotným Windowsom, na ktorom spustíte všetky programy, ktoré bežia na vašom desktope či notebooku s Windowsom.
Samozrejme s výhradou týkajúcou sa slabšieho hardvéru. Aj tak však tento fakt dáva Windows tabletom a hybridom obrovskú výhodu, napríklad v spojení s bezdrôtovou klávesnicou, myšou a HDMI výstupom na monitor môžete tablet ľahko premeniť na stolný PC, čo jeho produktivitu zmnohonásobí.
Keďže Microsoft pred časom prestal trvať na platení licenčných poplatkov za svoj OS v lacnejších zariadeniach, dobrý Windows tablet kúpite za podobné peniaze, ako porovnateľného konkurenta s Androidom. Takmer pravidlom je kancelársky balík Office na rok zdarma. Windows tablety však majú aj nevýhody.
Klasické programy v rozhraní Desktop sú cez dotykový displej ovládateľné len veľmi krkolomne. Pri kombinácii pre dotyk neoptimalizovaného softvéru a vysokého rozlíšenia displeja už sa ani nedá hovoriť o použiteľnosti.
Riešením mali byť aplikácie v dotykovom rozhraní Modern UI, tých je však podstatne menej, ako na konkurenčné platformy – ale základné programy tu určite nájdete.
Dva svety
Keď už toľko delíme, nesmieme opomenúť, že dve dramaticky odlišné skupiny tabletov existujú aj z pohľadu použitého procesora. Vo Windows svete má „monopol“ x86 architektúra, ktorú tu aktuálne reprezentuje iba Intel.
Drvivá väčšina jeho procesorov na tomto poli nesie značku Atom, pár modelov má jeho zrýchlené odvodeniny Celeron a Pentium a vo vyšších cenových hladinách môžete naraziť na pomerne výkonné procesory Core M, ktoré sa približujú nízkonapäťovým Core i3-kám.
Pre bežné tabletové využitie je však plne dostačujúci aj Atom, minimálne teda jeho štvorjadrové verzie. Najnovšia generácia Braswell navyše pridala silnú dávku grafického výkonu.
Svet iPadov aj v tomto prípade funguje nezávisle. Apple si vyvíja svoje vlastné procesory na báze ARM architektúry. Filozofia Applu má za cieľ, aby ste žiadne parametre procesorov či iného vnútorného hardvéru neregistrovali, pretože platí rovnica novší iPad = viac výkonu.
Nové iPady sa vždy radia výkonovo k lídrom a dobrý výkon si držia aj dve-tri generácie staré modely.
V Android svete je situácia najpestrejšia a najkomplikovanejšia. Nájdete tu pomerne veľa procesorov Atom, pričom sa netreba uspokojiť s dvojjadrami. Väčšina čipov však nesie architektúru ARM a meno jedného z výrobcov ako Qualcomm, Samsung, MediaTek, HiSilicon a iných.
Ak chcete mať viac než iba základný výkon, od MediaTeku treba brať osemjadro, od Samsungu aspoň šesťjadro. U Qualcommu treba rozlišovať – napríklad nedávne štvorjadrové vlajkové lode Snapdragon 801 či 805 sú podstatne výkonnejšie ako súčasná osemjadrová stredná trieda reprezentovaná Snapdragonom 615.
Počet jadier samozrejme ani zďaleka nie je jediným a dostatočným parametrom, problematika ARM procesorov je veľmi komplexná.
Pamäť – do veľkého tabletu sa pamäťovka nezmestí
S operačnou pamäťou je to na strane Applu rovnaká pesnička, ako s procesormi. V Android a Windows svete si máte z čoho vyberať. V oboch prípadoch odporúčame hodnotu aspoň 2 GB. V prípade Androidu vám zabezpečí bohatý multitasking a dlhú morálnu životnosť tabletu.
V prípade Windowsu umožní bezproblémové tabletové využitie, do hybridu s občasným pracovným využitím sa však podstatne viac hodí 4 GB RAM.
Úložiská tabletov zvyknú mať kapacitu 16-128 GB. Paradoxne veľmi často narážame na podivný jav, že nie sú rozšíriteľné – pritom nemôže byť reč o tom, že by sa slot na pamäťovú kartu do tabletu nezmestil. Sú v tom skôr marketingové a ekonomické dôvody.
Najmä drahšie tablety sa predávajú vo variantoch podľa vnútornej pamäte, pričom rozdiely medzi stupňami bývajú aj 100 €. 64 GB pamäťová karta by vás vyšla na 25 €. Ako-tak obstojí akurát argument o vyššej rýchlosti vnútorných pamätí, Flash čipy v tabletoch sa pocitovo skutočne blížia SSD.
Výkon dostupných pamäťoviek triedu UHS-I však rozhodne nemožno považovať za problém.
Ďalšie parametre, na ktoré neradno zabudnúť
Skoro by sme zabudli na jeden z najdôležitejších komponentov – displej. Otázku veľkosti už sme načrtli. 7“ tablet nemá zmysel popri 5“ smartfóne, 8“ je k menšiemu smartfónu ideál, 10“ už nemusí byť pre každého dobre ovládateľný, väčšie tablety majú logiku len pri veľmi špecifickom využití.
V širšom zmysle slova sa za pojem „tablet“ dá schovať čokoľvek od smart hudobného prehrávača až po veľký dotykový monitor s Androidom, toto marketingové názvoslovie si však dovolíme ignorovať.
Pozor treba dať na nekvalitné panely v lacných tabletoch (do 100 €), a nie je to iba o nízkom rozlíšení. Naopak, väčšina tabletov od istej cenovej hladiny je na tom s rozlíšením veľmi dobre, až na hranici využiteľnosti. Vo Windows Desktop aplikáciách to žiaľ nemusí byť vždy výhoda.
Pozor tiež dajte pri zamýšľaní urobiť z hybridu poriadny pracovný stroj, prakticky všetky majú nepraktický lesklý displej. Česť a dobré predajné čísla výnimkám.
Čoraz tenšie tablety deprioritizujú dve dôležité oblasti, a to počet konektorov a kapacitu batérie. Na prvú oblasť sme si už nejako zvykli a väčšinou nám stačí, keď má tablet rovnaké konektory ako menší smartfón.
Iná je táto otázka pri hybridoch, ktoré majiteľ zamýšľa využívať aj na prácu, za konektorovou výbavou aj tých najmenších notebookov totiž výrazne zaostávajú. Napríklad jediný USB port klasickej veľkosti a zasa zmenšený microHDMI port nemusí stačiť každému.
Batéria našťastie nie je v tabletoch zaznávaná až tak ako v smartfónoch. Tablety v priemere vydržia fungovať dlhšie, navyše v spánku majú podobnú spotrebu ako malý smartfón, t. j. v nečinnosti vydržia aj týždne.
Niekoľko tried hodných kúpy
V dnes už pamätnom článku spred piatich rokov bolo pre mňa orieškom nazbierať zoznam aspoň 20 tabletov, ktoré sa vtedy predávali na našom trhu. Dnes sú ich stovky. Nie každý však stojí za kúpu, napríklad pofidérny model za 50 € je sotva použiteľný a ak nebude trpieť nedostatkom výkonu hneď po vybalení, jeho morálna životnosť skončí do niekoľkých mesiacov.
Od hranice 100 € sa dá zohnať dostatočne výkonný Android tablet s 1 GB RAM a displejom s nižším rozlíšením. Takýto model by mal fungovať dobre, ale spomínaná morálna životnosť tiež nebude prevratná.
Treba si priplatiť, za 130 € dostanete rozumný Windows tablet s 2 GB RAM. V prípade Androidu začínajú zaujímavé modely s 2 GB RAM niekde na hranici 160 €, od 200 € navyše obdarené Full HD displejom.
Nad hranicou 250 € si môžete dopriať hybrid s Androidom alebo Windowsom, prípadne jeden z najlacnejších iPadov mini. Nad 300 € sa oplatí ísť v prípade, že chcete výkonnejší Windows hybrid so 4 GB RAM, prípadne veľký iPad.
Android už v týchto končinách zastupujú viac-menej iba predražené vlajkové lode výrobcov. Nad 500 € už začína rýchlo klesať pomer cena/výkon, hoci existujú aj hybridy blížiace sa hranici 2 000 €.
Kúpa tabletu síce nemá zmysel pre každého, ale pokiaľ pre vás áno, môžete si vybrať z dvoch rozumných konštrukcií, troch operačných systémov, dvoch typov procesorov… a vo výsledku z niekoľkých stoviek modelov, ktoré stoja navyše iba zlomok z bežných cien tabletov spred pár rokov. Nabudúce si v poslednej časti seriálu všetko pekne zrekapitulujeme a skúsime nahliadnuť do budúcnosti počítačov.