#Android
23 min.
16.8.2013

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – tablety a hybridné zariadenia

Po desktopoch prišli notebooky a dnes už môžeme povedať, že mnohým používateľom stolné PC nahradili (hoci sme sa vás urputne snažili presvedčiť, že o plnohodnotnej náhrade nemôže byť reč). S istotou môžeme povedať, čo nahradí alebo už nahrádza notebooky – budú to Ultrabooky alebo minimálne poloultrabooky. Pri tomto postupe už je kompromisov menej, výkonu dostanete stále veľa a pohodlia ubudne len pri prechode na menší model. Nuž a vďaka rýchlemu vývoju už vieme, čo príde po Ultrabookoch. Hybridné tablety ponúkajú všetky možnosti Ultrabookov obohatené o možnosti tabletov a ďalšie dodatočné výhody. Ako si vybrať správny tablet, či už hybridný alebo samostatný?

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – procesory

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – RAM

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – integrované grafiky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – dedikované grafické karty

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – SSD a všetko okolo nich

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – HDD a hybridné disky SSHD

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – stolné PC

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – klasické, lacné a herné notebooky

VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – Ultrabooky, malé notebooky a netbooky
Tabletmánia na Slovensku: veľký prehľad Android tabletov na našom trhu (pred troma rokmi)
Vyznajte sa v počítačoch – netbooky(pred dvoma rokmi)
Vyznajte sa v počítačoch – tablety(pred dvoma rokmi)
ČO do školy?! Tablet nesmie vo výbave študenta chýbať!
ČO pod stromček? Tablet nie je len na zábavu!

Náhly rozvoj tabletov

Podobne ako smartfóny, aj tablety existovali už kedysi od minulého storočia. Ich presadenie u spotrebiteľov sa však uskutočnilo až po mierne odlišnom spracovaní firmou Apple. Na iPad sme sa spočiatku pozerali ako na veľký iPhone na zábavu, odvtedy sa však tablety usilovne vyvíjali. Stále však platí, že tablet bez klávesnice je zariadenie určené na konzumáciu, nie tvorbu obsahu (grafické tablety vynechajme). Bez klávesnice sa dá písať iba takpovediac núdzovo – tu adresa v internetovom prehliadači, tam krátka poznámka alebo rýchla odpoveď na e-mail. Na rozsiahlejšie úpravy dokumentov je však dotykový displej nevhodný. Okrem toho, aktuálny výkon tabletov na profesionálne nasadenie nestačí (o pár rokov to už môže byť celkom inak a veríme že aj bude) a v prípade mobilných operačných systémov ešte mierne pokrivkávajú aj pracovné aplikácie. Naopak, na tablete sa výborne surfuje na webe, hrajú sa obľúbené dotykové hry, sledujú sa obrázky/videá a ideálne pri ležaní. Je to skrátka ideálne zariadenie pre lenivca 21. storočia 😉

Všetko sa však zmení, keď k tabletu pridáte klávesnicu. Tu musíme rozlíšiť viacero druhov klávesníc. Malé ľahké fyzicky oddelené Bluetooth (alebo USB) klávesnice majú svoje výhody, ale z tabletu vám urobia iba tablet s klávesnicou, nie malý notebook. Navyše neriešia problém ukotvenia tabletu, aj rôzne stojany kombinované s puzdrom sú iba čiastočným riešením. O úroveň vyššie sú tzv. hybridné tablety, t. j. modely doplnené dokom s klávesnicou. Prvé a najznámejšie sú Transformery od ASUSu. Toto riešenie (pokiaľ teda nejde o nejakú lacnú osekanú verziu) prináša množstvo výhod a veľkú časť, niekedy všetky možnosti malých notebookov/Ultrabookov. V prvom rade máte dokovací mechanizmus, v ktorom tablet drží pomerne pevne a môžete si nastaviť ľubovoľnú polohu. Ďalej, klávesnica zodpovedá tabletu tak po dizajnovej stránke, ako aj po funkčnej, čo vyúsťuje do výbornej spolupráce týchto dvoch častí. Ďalšou výhodou je množstvo konektorov v doku, ktoré výrazne prevyšuje možnosti tabletov a niekedy dorovnáva Ultrabooky. Obyčajne sa môžete tešiť aj na druhú batériu, ktorá robí z hybridných tabletov najhúževnatejšie zariadenia súčasnosti nezriedka prekračujúce hranicu 15 hodín. Výrobcovia pracujú s myšlienkou hybridu ďalej, najviac sa jej asi venuje ASUS. V doku jeho aktuálnych modelov môžete nájsť druhý pevný disk či dokonca druhú sadu komponentov (teda prakticky druhý počítač s druhým OS), ktoré umožňujú klávesnicu po pripojení k monitoru používať ako stolný počítač.

Zmenia Ubuntu Phone OS a smartfón Ubuntu Edge náš pohľad na počítače?

Hybridov bude zrejme v budúcnosti skôr pribúdať ako ubúdať. Môžeme očakávať, že rovnako ako z Ultrabookov, aj z hybridných tabletov sa postupom času a zlacňovaním stane z prémiových prístrojov úplne bežná záležitosť. Nezabudnime však, že do situácie môžu zasiahnuť dokonca aj smartfóny. Spomeňme len Ubuntu Phone OS a prvý smartfón Ubuntu Edge. Ak by staré dobré desktopy nahradil „obyčajný“ smartfón, tak to už by bol riadny pokrok. Vôbec to však neznie nereálne. Stačí poriadne navrhnuté príslušenstvo a pár rokov navyšovania výkonu.

Ako vyberať? Začnite systémom

Na rozdiel od predchádzajúcich zariadení, výber tabletu alebo hybridu neodporúčame začínať veľkosťou uhlopriečky, ale operačným systémom. Samozrejme ale nultým krokom zostáva poznanie vašich potrieb. Musíte vedieť presne čo potrebujete. Chcete tablet čisto na zábavu? Berte OS Android alebo Apple iOS. Chcete prevažne zábavu, ale aj občasnú prácu s nutnosťou písania dlhších textov? Berte hybrid, ak nemáte zvláštne požiadavky na softvér tak s OS Android (prípadne iPad s rozumným klávesovým dokom). Ak potrebujete na tablete spúšťať špeciálny softvér určený pre Windows, voľba je jasná. Aspoň v súčasnosti však odporúčame veľkým oblúkom sa vyhnúť verzii Windows RT na tabletoch s ARM procesormi. S Windowsom 8 má totiž spoločné asi toľko ako Windows Phone, ide totiž o systém pozostávajúci z Modern UI (starší názov „Metro“) rozhrania a aplikácií. Tradičné Windows programy, rozhranie „Desktop“ a teda ani Windows ako ho poznáme v tomto prípade nedostanete, čo Windows RT zariadenia výrazne degraduje, možno až pod úroveň Androidu. Pracovný systém to teda nie je, budúcnosť to však môže zmeniť – vývojári musia všetky aplikácie pracne prerobiť pre ARM. Pokiaľ teda chcete Windows tablet, rozhodne odporúčame plnohodnotnú verziu v kombinácii s x86 procesorom, hoci lacná voľba to nie je.

HP ENVY Rove 20 – 20″ tablet alebo all in one?

Veľkosť – od smartfónov po all in one

Tablety sú také populárne, že výrobcovia niekedy takto označujú aj úplne iné zariadenia. Za malý tablet môžeme de facto považovať aj 5“ smartfón. Vyššie nasledujú tradičné 7“, 10,1“ uhlopriečky a rôzne kompromisné formáty medzi nimi. 11,6“ tablety už sú prevažne drahé prístroje s Windows 8, existujú dokonca aj 13,3“ tablety, väčšinou už hybridné. Okolo 15-17“ uhlopriečky nájdete dotykový displej prakticky len na notebookoch, aj keď z ergonomického hľadiska je to hlúposť. Ešte väčšie pochybnosti máme o veľkých „tabletoch“ s uhlopriečkou 18, 20 i viac palcov, čo sú vlastne počítače všetko v jednom. Výrobcovia ich väčšinou prezentujú ako tablety pre spoločenské hry typu Monopoly, žiaľ z ergonomického hľadiska je dotykový displej už pri 13,3“ na hrane a od 15“ nahor je to nonsens. Z dostatočnej diaľky na tablet pohodlne nedočiahnete, ani zblízka nebude komfort nič moc. Logickou reakciou bude, že sa k „tabletu“ priblížite oveľa bližšie, ako je odporúčaná sledovacia vzdialenosť. Ďalej to už poznáte – bolesti očí, hlavy, chrbtice a únave sa nemôžete čudovať.

Apple iPad mini – 7,9″ formát je reakciou na potrebu kompromisu medzi 7″ a 10″ uhlopriečkou.

Akú uhlopriečku vybrať je s výnimkou spomínaného rozumného stropu čisto subjektívna záležitosť. Niekomu na občasné rýchle zistenie informácií či na zábavu na cestách postačí aj väčší smartfón a tablet nebude potrebovať. Ja osobne som našiel ideál v 6,3“ smartfóne/mini tablete. Pre majiteľov menších smartfónov alebo „hlúpych“ mobilov môže byť malým príjemným doplnkom 7“ tablet. 10“ tablety sú určené pre nadšencov s veľkými smartfónmi. Existujú aj kompromis v podobe 8“ a 9“ tabletov, navyše sa rôzni aj pomer strán (16:9, 16:10 aj tradičný 4:3), takže tu je z čoho vyberať. Využitie 11,6“ či dokonca 13,3“ tabletov si už veľmi predstaviť nevieme – takéto zariadenie už budete skôr používať na kolenách ako držaním v jednej ruke. Tieto veľkosti môžu byť fajn v rámci hybridných tabletov, kde dotykový displej hrá len druhé husle. Uhlopriečku tabletu voľte obozretne, viac nie vždy znamená lepšie – najmä keď rýchlo rastú rozmery a hmotnosť. Záleží od použitia.

Google Nexus 10 s 299 PPI displejom (2 560 x 1 600 px) je skôr marketingová záležitosť ako reálny prínos oproti Full HD.

Po ostatných stránkach sú na tom displeje tabletov vcelku dobre – horšie ako smartfóny a lepšie ako Ultrabooky (čo súvisí s výrobnými technológiami, menšie displeje sa obyčajne vyrábajú ľahšie a tak sa pokrokové technológie dostávajú najskôr do smartfónov). V počítačoch typickú LED-LCD technológiu nájdete prakticky len v lacných modeloch a u začínajúcich výrobcov, vyššie je štandardom aspoň IPS panel, prípadne jedna z jeho vylepšených modifikácií. AMOLED a IGZO panely zatiaľ veľmi nevídame. Na matný displej zabudnite, s dotykovou vrstvou sa nekombinuje, aj keď to nie je nemožné. Zaujímavé je to s rozlíšením, PPI mánia je tu doma. Na 7“ uhlopriečke odporúčame HD rozlíšenie (1 280 x 800 px, Full HD je už za hranicou využiteľnosti), na 10“ je na hranici ideálu Full HD (ale aj HD je v poriadku). Radšej sa vyhnite lacnejším tabletom s rozlíšením 1 024 x 600/768 pixlov či dokonca 800 x 480 pixlov. Na väčších Windows tabletoch zostáva ideálom Full HD, ale napokon ani HD Ready (1 366 x 768 px) netreba hneď odvrhnúť, veď rovnaké rozlíšenie má ešte stále silná majorita 15,6“ notebookov. Ostatné parametre (pozorovacie uhly, farebnosť, jas, čitateľnosť na slnku) treba riešiť od prípadu k prípadu. Viac o displejoch tu.

AMD Turbo Dock – procesor Temash A6-1450 sa po zadokovaní tabletu pretaktuje o 40 %.

Výkon – bleskový vývoj

Tablety ani náhodou „netrpia“ prebytkom výkonu a tak môžeme badať veľké generačné skoky, stále je totiž čo dobiehať. Ale pekne po poriadku, mieša sa tu totiž niekoľko odlišných kategórií. Prvou sú ARM procesory, ktoré nájdete v Android, Apple a Windows RT tabletoch (tie posledné opäť vynecháme). Druhým extrémom iba vo väčších Windows 8 tabletoch sú výkonné Intel procesory, bežne dokonca až 17 W Core i5 (Ultrabookovský rad U). Hoci sa obyčajne v tabletovom režime podtaktovávajú a plný výkon dosiahnu zvyčajne až po zadokovaní, ide o výkon porovnateľný viac s počítačmi ako s bežnými tabletmi. Takéto tablety musia mať vnútri ventilátor, hoci v pokoji a ľahšej práci ho nepočuť. Čoskoro by sme sa mali dočkať procesorov Celeron, Pentium aj Core radu Y s maximálnou spotrebou do 10 W, ale typickou oveľa nižšou, tie už by si mohli vystačiť aj s pasívnym chladením. Konkurentom pre ne bude AMD Temash, tabletová verzia 28 nm platformy Kabini. Tá zaujme predovšetkým grafikou, AMD sa dokonca pochválilo prezentáciou, kde na tablete s Temash APU výrobca spustil hru Dirt 3 vo Full HD rozlíšení, čo je na pomery tabletov fantastické. Príležitosť pre AMD tvorí PPI mánia, keďže za rovnakú cenu dokáže poskytnúť lepšie grafiky ako Intel. Hrozbou naopak môže byť očakávaný 22 nm Intel Atom Silvermont, ktorý tiež ponúkne 4 jadrá a novú grafiku. Predstavený má byť už v najbližších dňoch, nie je však jasné, či Intel zostane pri používaní pomerne málo zvučnej značky Atom. Súčasné „atómy“, najčastejšie čip Z2760, postačia na základné použitie, viac však od nich nečakajte. Aspoň teda vo Windows 8, pretože v Android svete to stále stačí na nadpriemer.

Samsung Exynos 5 Octa – štvorica jadier Cortex-A15 (v strede) zaberá podstatne väčšiu plochu ako klaster štyroch Cortex-A7 vľavo. Preto pri rovnakom počte jadier a rovnakej frekvencii poskytuje Cortex-A15 viac než dvojnásobok výkonu.

Intel Atom je v súčasnosti jediný x86 procesor, ktorý môžete nájsť na Android tabletoch. Inak s prehľadom kraľuje architektúra ARM. Svoje čipy ponúkajú Qualcomm (Snapdragon), Samsung (Exynos), Nvidia (Tegra), Huawei (HiSilicon), MediaTek, Rockchip, vlastné čipy si vyrába Apple a touto cestou chcú ísť aj ďalší výrobcovia, napríklad LG alebo ZTE. Keďže je výrobcov toľko, situácia je značne neprehľadná. K tomu pripočítajme viacero úrovní architektúry (staršie jadrá Cortex-A9, úspornejšie a takmer rovnako výkonné Cortex-A7, ešte úspornejšie Cortex-A5 a výkonné Cortex-A15 s viac než dvojnásobnou silou A7), viacero výrobných technológií (28, 32, 40 a 45 nm), občas dokonca zavádzanie s počtom jadier (najviac to prepískol už neexistujúci ST-Ericsson) a napokon vlastný systém označovania každého výrobcu, často zámerne neprehľadný. Najjednoduchšie je pozrieť si výsledky benchmarkov. Pokiaľ chcete vedieť viac, hodnoťte uvažovaný procesor podľa tohto algoritmu. Najdôležitejšia je výrobná technológia (ideálne 28 nm, alebo aspoň 32; 40 už je príliš zastaralá), ktorá najviac vypovedá o pomere výkon/spotreba. Okrem vyššieho výkonu majú 28 nm procesory tiež výhodu v dlhšej výdrži batérie, čo je pri tabletoch kľúčová vec. Druhým parametrom je architektúra. Ak je tá orientovaná na výkon (je to dané tým, že jadrá Cortex-A15 zaberajú oveľa viac plochy kremíku ako taký Cortex-A7), stačia s prehľadom aj dve jadrá, v opačnom extréme vám nepomôžu ani štyri či dokonca osem jadierok. Bežnému používateľovi úplne stačí Cortex-A7 alebo A9, A5-ky sú slabšie, A15-tky predstavujú aktuálny strop ARM procesorov. Qualcomm okrem jadier ARM vyvíja aj vlastné, nazýva ich Krait (Krait 200, 300, 400) a všetky súčasné sú výkonné, porovnateľné s Cortex-A9 alebo až A15. Ak teda nájdete dva procesory s rovnakou výrobnou technológiou a architektúrou, môžete sa rozhodnúť podľa počtu jadier a ich frekvencie – vyššia sa zíde v jednovláknových aplikáciách, ktorých je stále neúrekom. Alebo si jednoducho pozrite benchmarky. Viac o procesoroch tu.

Najmenšie SSD formátu M.2 budú len o niečo presahovať rozmery klasických SD kariet, ich budúcemu nasadeniu v tabletoch teda nič nebráni.

Pamäte

Pri pamätiach si opäť rozdelíme systémy. V lacnejších Windows 8 strojoch dostanete 2 GB, čo na bežné tabletové použitie absolútne stačí. Pokiaľ ste však fanatik s desiatkami náročných kariet otvorených v internetovom prehliadači naraz, budete sa musieť tomuto zlozvyku odučiť. V drahších hybridoch pri náročnejšej práci využijete 4 GB. Počet kanálov a frekvencia väčšinou nehrajú rolu, jedine ak by ste chceli na tabletoch s Intel Core procesormi hrať hry, ale to nie je dobrý nápad z dvoch dôvodov, kvôli výkonu a kvôli kompromisnému chladeniu. Ako úložisko v lacnejších tabletoch slúži obyčajne eMMC pamäť typicky kapacity 64 GB, z ktorej si treba odpočítať asi 20-30 GB za masívny OS Windows 8. Ide o rozumný typ pamäte s výhodami elektronických pamätí (príjemná odozva), aj keď prenosové rýchlosti ani ostatné kvality SATA III SSD diskov ani zďaleka nedosahuje. Za tie si musíte priplatiť v drahších tabletoch a hybridoch, ktoré sú obyčajne párované s Intel Core čipmi.

Pamäte iPadov komentovať nebudeme, pretože o nich rozhoduje Apple a ten vie, čo robí – a vývojári to rešpektujú. V Androide je situácia pestrejšia. Minimálna odporúčaná veľkosť sa líši od verzie systému a tiež od toho, či k nemu výrobca pridal svoju nadstavbu. Súčasný Android 4.x potrebuje na rozumné použitie aspoň 1 GB, nižšie hodnoty sú šetrením, ktoré sa vám negatívne vrátia v podobne sekania systému. Ak budete mať Nexus alebo tablet od začínajúceho výrobcu, ktoré nie sú zaťažené nadstavbou, zostane pre vaše potreby vyše 600 MB, čo je komfortná hodnota. U výrobcov s nadstavbou (najobjemnejšiu má asi Samsung; ďalej sú to Sony, HTC, LG, ASUS či Huawei) vám táto zoberie niekoľko desiatok až stoviek MB, viac než 300 ale snáď nie. U tých je optimum 1,5 GB, 2 GB zatiaľ nevyužijete – v budúcnosti však zrejme áno. V Android svete sa zatiaľ na frekvencie a kanály pamätí nehrá, výrobcovia tieto informácie nezverejňujú. Čo sa týka úložiska, to je ešte väčšie tajomstvo. Flash pamäte tabletov môžeme prirovnať k lepším pamäťovým kartám, na aplikácie treba mať aspoň papierové 4 GB (reálne necelé 2 GB) a hodí sa slot na pamäťové karty, ďalšie požiadavky sú individuálne. O výkone čo-to zistíte z benchmarkov, výrobcovia vám nepovedia nič. Viac o RAM tu, o SSD diskoch a Flash pamätiach zasa tu.

Ukážka možností grafiky v budúcom procesore Nvidia Tegra 5

Grafika, konektivita, batéria

V tabletoch sa z pochopiteľných dôvodov používajú iba integrované grafiky, a to aj v najväčších Windows 8 hybridoch. Najvyššie sú samozrejme Intel HD Graphics v procesoroch Core, z diaľky sa na ne doťahujú Radeony v AMD Temash a niekde blízko nich sa umiestnia chystané Celerony a Pentiá. Súčasný Intel Atom nie je na tom veľmi dobre, dôstojné zlepšenie prinesie generácia Silvermont. V Android svete je zasa poriadny chaos, dokonca ešte väčší ako pri procesoroch. Zasa je tu veľké množstvo výrobcov s chaotickým číslovaním, označovanie viacjadrových grafík rovnako ako ich jednojadrových verzií, navzájom neporovnateľné veľkosti jadier a architektúry… Môžeme si pomôcť len benchmarkmi a reálnymi skúsenosťami z hier. S určitou dávkou neistoty hovoríme, že grafiky Qualcomm Adreno 225, PowerVR SGX 544 a ARM Mali 400 by vás mali uspokojiť a všetky vyššie sú na pomery Androidu výborné. Viac o integrovaných grafikách tu.

Konektivitu môžeme rozdeliť na bezdrôtovú a káblovú. Čo sa týka konektorov, tu tablety za veľkými počítačmi výrazne strácajú a pred smartfónmi vedú len minimálnym náskokom, v menších modeloch často žiadnym. Tu nájdete obyčajne iba konektor na nabíjanie, microUSB (v lepšom prípade tieto dva zlúčené do jedného), audio jack, občas malý HDMI výstup alebo slot na pamäťové karty. Väčšie Windows tablety zvyknú k tomuto osadenstvu ešte niečo pridať, väčšinou však na plnohodnotný USB port stále nenarazíte, takže budete potrebovať redukciu. Z tohto problému plynie dôležitá výhoda dokovacích klávesníc. Čo sa týka bezdrôtovej konektivity, samozrejmosťou vo všetkých triedach je Wi-Fi a v podstate aj Bluetooth. K niektorým tabletom sú ponúkané varianty s 3G/4G modulom pre SIM kartu a komunikáciu v mobilnej sieti. Keďže však takmer každý máme smartfón s Wi-Fi hotspotom, nie je problém vytvoriť si v prípade potreby sieť cezeň. Ide skôr o vec komfortu. Menšie tablety bývajú dopĺňané GPS modulom, cestu si pomaly razí aj technológia NFC.

ASUS Vivo Tab vďaka dvom batériám vydrží reálne vyše 15 hodín, a to má plnohodnotný Windows 8.

Kľúčová môže byť výdrž batérie. Keďže tablety majú byť ešte mobilnejšie ako Ultrabooky, musia sa činiť aj tu. A býva to dobrým zvykom. 6 hodín pri surfovaní cez Wi-Fi je štandard, ktorý nespĺňajú len niektoré lacnejšie no-name tablety alebo modely bezhlavo sa ženúce za cenou, tenkosťou alebo ľahkosťou. Pomerne bežné sú však aj hodnoty nad 10 hodín. Na tabletoch je v porovnaní so smartfónmi zaujímavá extrémna výdrž v nečinnosti. Ak porovnáme tieto dve zariadenia, majú približne rovnaké typy procesorov, tablety však majú podstatne väčší (a žravejší) displej a tomu zodpovedajúcu niekoľkonásobne väčšiu batériu. Z toho vyplýva, že keď sa procesor tabletu v spánku podtaktuje a displej je zhasnutý, má k dispozícii oveľa vyššiu kapacitu batérie, ktorú môže čerpať aj týždne. Mimochodom, predchádzajúce vety platili hlavne o tabletoch s kombináciou ARM – Android. Avšak aj Intel Atom, dokonca v spolupráci s ťažším a náročnejším Windowsom 8, dokáže pri bežnom tabletovom použití ponúknuť zaujímavé, konkurencieschopné hodnoty. Nič iné sa neočakáva ani od AMD Temash. Z testov však vieme, že veľké procesory Intel Core toto zatiaľ nedokážu, aspoň v generácii Ivy Bridge – 17 W je jednoducho na tablet veľa.

Na záver ešte jedna rada. Hoci sme sa snažili v našom seriáli zachovať neutralitu a neuprednostňovať žiadneho výrobcu, tentokrát vás musíme varovať pred záplavou „bezmenných“ lacných tabletov z Číny. Verte, že ušetriť tých pár eur nestojí za tie nervy a možno úplné sklamanie z nekvalitne spracovaného tabletu s dosekaným systémom. Netvrdíme, že treba podporovať stále iba tých istých veľkých výrobcov, z ktorých sa zrejme o pár rokov vykľuje oligopol, ale čítajte recenzie a ak máte možnosť, získajte vlastnú skúsenosť ešte pred kúpou. A ešte jedna rada, nekupujte tablet len kvôli tomu, že sú „in“, ale zvážte, či niečo také dokážete využiť a nestačí vám napríklad väčší smartfón, ak taký vlastníte. Touto radou sa prakticky končí náš dlhý seriál VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH. Nabudúce sa už len pokúsime urobiť z tých desiatok strán jeden kompaktnejší zhrňujúci článok.

Odkaz bol úspešne skopírovaný. Ľutujeme, odkaz sa nepodarilo skopírovať.