Pozrite si
Po krátkej odmlke pokračujeme v seriáli tém o hardvéri počítačov. Pokračujeme parametrami obrazu a doplnkovými vlastnosťami monitorov.
Takto vyzerajú často pozorovacie uhly lacných notebookov. Foto: NotebookCheck.com
Pozorovacie uhly, farby, jas, kontrast, pokročilé parametre
Niektoré LED-LCD displeje majú problémy s pozorovacími uhlami. To znamená, že ak sa pozriete na notebook príliš zhora/zdola/zo strany, vidíte obraz deformovaný. Najmä sa menia farby alebo sa stráca jas. Týmto problémom ešte stále veľmi často trpia lacné notebooky.
Pre individuálneho používateľa je to menšia ťažkosť ako lesklý displej, pretože si stačí displej otočiť do správneho, „funkčného“ uhla. Problémy môžu nastať, ak sa na obrazovku pozerá viac divákov naraz. Pätica stojaca nad notebookom v takomto prípade nepochodí.
Problém úplne odstránili zo sveta IPS displeje, ale aj kvalitné LED-LCD a ostatné technológie sú v poriadku. Pokiaľ pozorovacie uhly nájdete v parametroch, od 160° nahor sa netreba ničoho báť. Ak nie, hľadajte recenzie.
Zobrazenie pokrytia gamutu – schopnosti monitora zobraziť jednotlivé farby
S výnimkou spomínaných lacných, nekvalitných panelov v niektorých notebookoch sú pre bežného používateľa bezproblémové aj farby. Grafici či hráči si však potrpia na vyššiu kvalitu. Farebná paleta sa v profi segmente zvyčajne udáva ako percentuálne pokrytie určitého štandardu, napríklad Adobe RGB alebo sRGB. Teoretické posúdenie v tomto prípade nestačí, treba hľadať odborné recenzie, kde redaktori monitory podrobujú meraniam.
Jas netreba zohľadňovať, pokiaľ ste bežný používateľ a kupujete notebook/monitor s matným alebo antireflexným povrchom. Pokiaľ však plánujete notebook používať aj v exteriéri, alebo potrebujete vysoký jas na špeciálne (napríklad grafické) účely a hlavne, ak má mať lesklý povrch, treba jas sledovať. Používa sa jednotka cd/m2, ktorá je zhodná s jednotkou nit. Pod 250 nitov v prípade spomínaných podmienok nechoďte, ideál je aspoň 300. Praktické skúsenosti v recenziách aj tu pomáhajú. Nestačí totiž mať vysoký jas. Pre kvalitné zobrazenie je potrebné, aby bol čo najrovnomernejšie distribuovaný po celej obrazovke.
Dôležitá je aj regulácia jasu. Na notebookoch je to samozrejmosť, na monitoroch to môže byť ťažšie. Nie je totiž vhodné pracovať stále na tej istej úrovni svietivosti, lebo večer vám bude vysoký jas vypaľovať oči a cez deň nízky takisto veľmi škodí.
Pokiaľ by ste sa mali stále preklikávať cez menu monitora, nebolo by to príliš pohodlné. Ja osobne som to vyriešil tak, že som využil vstavané režimy Štandardný, Internet a Hra, ktoré sa dajú na monitore ľahko prepínať. Na prvom som nastavil jas na minimum, na druhom na polovicu a na treťom naplno.
Niekedy hľadám medzi nimi kompromis, ale v zásade je takéto riešenie uspokojivé. Žiaľ, monitorov s automatickou reguláciou jasu je zatiaľ ešte pomerne málo.
Medzi lacnými monitormi má najviac flicker-free modelov Benq
Na únavu očí i hlavy vplýva aj blikanie. Iste, moderné monitory neblikajú tak zjavne, ako staré CRT-čka. Väčšina, najmä lacných monitorov (a pravdepodobne aj displejov notebookov) však používa na reguláciu jasu PWM technológiu. To znamená, že LED diódy pri 50 % nastavení jasu nesvietia polovičnou intenzitou, ale striedavo svietia naplno a vôbec.
To spôsobuje blikanie. Vďaka vyššej frekvencii okolo 180 Hz to naše oči nezaznamenajú (tie končia niekde pri 60fps/60 Hz), ale mozog blikanie registruje a nerobí mu to celkom dobre. Pri niekoľko málo hodinách denne to nemusí byť problém, ale ak chcete mať techniku zdravotne čo najčistejšiu, hľadajte „flicker free“ monitory.
Kontrast je ďalší parameter, ktorý objektívne zhodnotia iba recenzie. Vyšší kontrast je samozrejme lepší, udávané megalomanské hodnoty dynamického kontrastu okolo 1 000 000:1 majú však nízku vypovedaciu hodnotu. Odozva je dôležitá najmä v hrách a vo filmoch, tam by nemala presahovať 8 ms, ideálne 5 ms. Inak je to v bežných situáciách menej dôležitý parameter.
Nové technológie a vylepšenia
Najmä pri monitoroch sa môžeme rozprávať o množstve drobných technológií, ktoré sa snažia urobiť obraz kvalitnejším alebo aspoň priniesť viac pohodlia v určitej oblasti používania. Zvykom býva pribalené CD/DVD s pomocným softvérom.
Okrem nastavenia obrazových parametrov pomôže napríklad s lepšou prácou vo viacerých oknách. Niektoré monitory dokonca dokážu rozdeliť svoju plochu na viac virtuálne nezávislých displejov. Niekedy dokonca zvládnu zobrazovať naraz delený obraz z viacerých zdrojov/počítačov.
Najmä pri televízoroch, ale aj pri monitoroch je populárne zavesenie monitora na stenu pomocou VESA držiaku. Ak už doma nejaký máte a nechcete hneď kupovať nový, skontrolujte rozmery. Ešte častejšie sa používajú špeciálne stojany pre viacero monitorov.
Profesionálov poteší funkcia pivot, vďaka ktorej môžete monitor otočiť o 90 % a zo širokouhlého modelu urobiť dlhý zvislý obdĺžnik. Niekedy sa to môže hodiť. Polohovanie vôbec netreba zanedbávať, väčšina monitorov sa pritom dokážete iba naklopiť smerom nadol alebo nahor.
Ergonomické pravidlá hovoria, že displej (t. j. jeho stred) má byť priamo oproti očiam. Nehanbite sa preto monitor niečím podložiť, či už špeciálnym podstavcom, alebo obyčajnými knihami. V budúcnosti sa vám za to poďakuje vaša chrbtica.
Hitom posledných mesiacov je technológia FreeSync, s ktorou prišla firma AMD, ale uvoľnila ju ako otvorený štandard, ktorý adoptoval už aj Intel a hlavne množstvo výrobcov monitorov. Ide o variabilnú zobrazovaciu frekvenciu monitora, ktorá sa pružne prispôsobuje grafickej karte. Zabraňuje tým vzniku tzv. mikrotrhania, ktorým trpia najviac, ale nielen viaceré dedikované karty v jednom počítači.
Nezabudnite tiež na konektory. Najmä v lacných monitoroch ešte stále nie je samozrejmosťou HDMI port. VGA/D-Sub už postupne umiera a odporúčame voliť alternatívy. Pokiaľ chcete k monitoru pripájať viac zariadení, zíde sa viac HDMI či iných konektorov. Niekoho poteší USB rozbočovač integrovaný v monitore, je to však skôr doplnok.
V súvislosti s rozšírením miniatúrnych počítačov sa popularizuje riešenie skrývania drobného počítača za monitor, resp. zavesenie na jeho VESA „konektory“. Počítače veľkosti USB kľúča sa dokonca jednoducho zapoja do HDMI portu a na ňom „visia“. O miniatúrnych aj ostatných stolných počítačoch budeme hovoriť nabudúce. Takisto si povieme aj o kombinácii notebook + monitor a tablet + monitor.
Profesionálne monitory sa snažia zaujať aj lepšími záručnými podmienkami, a to nielen čo sa týka dĺžky záručnej doby. Za príplatok vám napríklad výrobca zašle nový monitor na druhý deň bez toho, aby skúmal, či je reklamácia oprávnená. Ale aj dostupnejšie monitory niektorých výrobcov sú podporené garanciou výmeny v prípade „vypálenia“ pixlov.
Reproduktory monitorov nie vždy stoja za reč
V posledných rokoch začali výrobcovia do monitorov integrovať čoraz silnejšie reproduktory. Na ich margo treba povedať, že sa hodia skutočne iba pre nenáročného používateľa, viac-menej na ozvučenie systémových notifikácií a občas nejakých videí.
Ich najväčšou výhodou je, že ušetria na stole miesto. Niektoré reproduktory monitorov hrajú priemerne a sú vhodné aj na základné pozeranie filmov. Niektoré sú však takej kvality, že tam skutočne nie nemuseli, ale ani nemali byť.
Osobne mám s tým zlú skúsenosť. Svoj monitor som vyberal aj podľa toho, že mal dvojicu až 5 W reproduktorov. Chcel som mať čo najčistejší pracovný stôl a vtedy som bol na audio kvalitu veľmi nenáročný. Reproduktory síce hrali dosť nahlas, ale tak katastrofálne, že boli nepoužiteľné.
Navyše, neboli izolované od vplyvu PWM regulácie jasu (resp. regulácie napájania), ktorá v nich spôsobovala silné vrčanie. Pripojenie počítača cez analógový VGA kábel pridalo ďalšie vrčanie. A to aj pri nastavení hlasitosti na nulu, či už v monitore, alebo vo Windowse.
Riešenie? Keďže ma monitor po obrazovej stránke plne uspokojoval, kúpil som si iba redukciu z 3,5 mm na 2,5 mm jack a zapojil ju do audio výstupu monitora, čím som ho umlčal. Pevne verím, že 80 % monitorov hrá lepšie ako ten môj, ale aj tak by som rád upozornil, že aj malé reproduktory za 10 € dokážu oveľa viac. Pri kúpe monitora teda reproduktory pokojne ignorujte.
Pár tipov na kúpu alebo malý prehľad trhu
Najlacnejšie monitory dostanete už za cenu okolo 70 €, rozlíšenie 1 366 x 768 pixlov však môže byť dobré nanajvýš pre ľudí so zhoršeným zrakom, ktorí ocenia veľké písmená a ovládacie prvky. Bežným používateľom odporúčame priplatiť aspoň 10 € na ešte stále lacné 20“ monitory s rozlíšením 1 600 x 900.
Ešte viac sa oplatia 21,5“ Full HD monitory, ktoré s trochou šťastia kúpite aj pod 100 €. To je pre bežného používateľa ideálne riešenie. Dajte si však pozor na povrch, prítomnosť HDMI a prípadne flicker-free riešenie. Ak si chcete dopriať trochu viac, za 140 € kúpite kvalitnejší IPS monitor, prípadne väčší 24“ Full HD model, možno aj oboje naraz.
Ak by vám 24 palcov nestačilo, približne na úrovni 200 € sa nachádzajú 27“ monitory, no iba s Full HD rozlíšením. Medzi novinkami sú pomerne zaujímavé 25“ monitory 21:9 s rozlíšením 2 560 x 1 080 pixlov.
Chcete vyššie rozlíšenie? Za 250 € dostanete 24“ monitor s 1 920 x 1 200 pixlami, za 300 € už je to zaujímavejších 2 560 x 1 440 pixlov. Alebo 29“ „slíž“ 2 560 x 1 080 px. Ultra HD vás bude stáť 350 €, táto cena je zároveň vstupom do profesionálneho segmentu. Ten opisovať nebudeme – profíci vedia, čo majú kupovať a pre bežného používateľa nemá zmysel ísť tak vysoko.
Rýchly vývoj smartfónov privial určitý pokrok aj medzi monitory a displeje notebookov. Vybrať si ten správny nie je vždy jednoduché, ale je dobré vedieť, že aj monitor za 100 € podstatne zvýši produktivitu notebooku či dokonca tabletu. V ďalšej časti sa okrem iného pozrieme na to, či je takáto kombinácia schopná nahradiť stolné počítače.