Keď sa povie „hardvér počítača“, väčšina z nás si predstaví asi hlavne procesor, operačnú pamäť, disk či grafiku. Monitor alebo displej je pritom tiež kľúčovým komponentom – veď ak napríklad v presvetlenej miestnosti neuvidíte na lesklom displeji nič, zbytočný je vám vysoký výkon. Výber monitora je o niečo komplikovanejší a žiaľ, v segmente notebookov sa veľmi často nevyhnete značným kompromisom.
POZRITE SI:
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: procesory (1. časť)
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: procesory (2. časť)
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: RAM
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: integrované grafiky (1. časť)
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: integrované grafiky (2. časť)
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: dedikované grafiky
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: SSD
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH: HDD a SSHD
VYZNAJTE SA V POČÍTAČOCH – displeje, monitory a zobrazovacie technológie (pred dvoma rokmi)
Vyznajte sa v počítačoch – displeje a monitory (pred štyrmi rokmi)
Zobrazovacia technológia
Jednotlivé konštrukčné princípy displejov sme detailne rozoberali pred dvoma rokmi, zatiaľ sa na nich v zásade nič nezmenilo a ani žiadny nový revolučný sa neobjavil. Nebudeme teda opakovať to isté – článok nájdete pod týmto linkom.
Zmenilo sa však rozloženie síl medzi jednotlivými technológiami. Obyčajné TN-LCD s hrubšou konštrukciou a podsvietením trubicou už snáď neobjavíte nikde. Stále ešte vládne LCD technológia s LED podsvietením, niekedy zavádzajúco nazývaná LED. Nájdete ju predovšetkým v lacných monitoroch (ale aj v niektorých drahších) a vo väčšine notebookov. Kvalita panelov sa môže výrazne líšiť. Napríklad v najlacnejších notebookoch ide o nekvalitné panely s nízkym rozlíšením a katastrofálnymi pozorovacími uhlami, no ľahko narazíte aj na herné LED-LCD monitory s vysokým rozlíšením.
Pozitívne je, že sa postupne rozširuje technológia IPS, ktorá prináša predovšetkým plné pozorovacie uhly a zároveň veľmi často aj vyššiu kvalitu obrazu vo všetkých parametroch. Príplatok za IPS monitor nebýva veľký a vyplatí sa. IPS je štandardom v tabletoch a hybridoch, notebooky trochu zaostávajú, IPS-ko nájdete v tých lepších. Samsung svoju alternatívu IPS nazýva PLS.
Istým medzistupňom sú technológie VA a MVA, tiež postavené na základe LED-LCD. Nájdete ich v zopár monitoroch. Niektoré z nich sú určené profesionálom, iné sú lacné s nižšou kvalitou obrazu, ťažko v nich nájsť jednotiacu líniu.
Zatiaľ najdokonalejšou odvodeninou LED-LCD sú panely IGZO s miniaturizovanými pixelmi. Vďaka tomu sa vyznačujú podstatnou úsporou energie a tiež vyššou jemnosťou rozlíšenia. Sú však pomerne drahé, nájdete ich v zopár top-end notebookoch a niekoľkých drahých monitoroch.
Budúcnosť je jasná, budúcnosť je… OLED. Prípadne AMOLED. Táto pokroková technológia sa však stále udomácnila viac-menej iba v smartfónoch. Určité malé pokroky robí v televízoroch, ktoré už nestoja toľko čo auto, dokonca najlacnejšie OLED televízory zoženiete pod 2 000 €. V monitoroch však AMOLED panely zatiaľ prakticky neexistujú.
Po 3D ani pes neštekne, dotykové displeje ignorujte
Niekdajšia nádej trhu, 3D zobrazovanie, už je dnes dávno pochovaná. Dá sa síce ešte zohnať niekoľko málo monitorov s podporou 3D, ale je to mŕtva téma. Pokiaľ vás však táto oblasť zaujíma, opäť vás odkážeme na detailný starší článok.
Jedným z ďalších hitov malo byť ovládanie dotykom. Samozrejme, na tabletoch a smartfónoch ho nikto nespochybňuje, ale v počítačoch s výnimkou profi vybavenia nemá čo hľadať. Už 11,6“ tablet je veľmi ťažko ovládateľný, 13,3“ notebook s dotykovým displejom je ergonomický nonsens a o väčších už je škoda hovoriť. Je to nepraktické aj preto, že monitor/displej si dáte buď do normálnej vzdialenosti a budete sa za ním naťahovať, čo vás rýchlo omrzí, alebo ho umiestnite veľmi blízko, čím budú trpieť oči a krk.
S príchodom Windowsu 8 sa stal z dotykových notebookov akýsi šialený módny trend, ale dúfame, že ak s Windowsom 10 nevymizne, aspoň sa výrazne zredukuje. Je to totiž hlúposť, ktorá prístroje predražuje, zhoršuje čitateľnosť obrazoviek kvôli používaniu lesklého povrchu a tiež robí tieto pracovné pomôcky nevzhľadne špinavými od odtlačkov prstov.
Keďže v PC svete hovoríme vždy predovšetkým o Windowse, treba tiež poznamenať, že tých pár appiek v Modern UI rozhraní a pár systémových súčastí nie sú dostatočným zázemím pre dotykový displej. Stále je väčšina PC softvéru primárne stavaná pre ovládanie myšou, pričom ovládanie malých prvkov dotykom je veľmi nepohodlné a neúčinné.
Ďalším novým trendom môžu byť zakrivené obrazovky, ale aj v tomto prípade sme pomerne skeptickí. Za normálnych okolností a z bežnej pozorovacej vzdialenosti môže aj toto „vylepšenie“ narobiť viac škody ako úžitku. Viac v samostatnom článku.
Dnešný svet notebookov vystihujú 13″ tenké modely, už nie klasické 15,6-palcové
Uhlopriečky stabilizované, notebooky sa skôr zmenšujú
Pri každom komponente, prípadne aj výrobku si veľká väčšina zákazníkov pamätá jeden hlavný parameter – aj keď nemusí byť vždy jeho identifikácia na pozícii najdôležitejšieho správna. U displejov a monitorov je to samozrejme veľkosť, teda dĺžka uhlopriečky. Monitory už veľmi výrazne nerastú, aj keď si dnes môžete kúpiť väčšie kúsky, než pred pár rokmi. V notebookoch je naopak badať opačný trend – popularizujú sa uhlopriečky 11,6“ a 13,3“, klasická veľkosť 15,6“ na popularite mierne stratila.
Veľký displej samozrejme znamená väčšiu plochu na prácu, viac informácií naraz, lepší zážitok z filmov či hier, možnosť pracovať s oknami viacerých programov naraz… nezabúdajme však aj na nevýhody. Väčší displej spotrebuje pri zachovaní ostatných podmienok podstatne viac energie, väčšiemu notebooku teda v zásade batéria vydrží kratšie. Displeje boli odjakživa najnenásytnejším komponentom prenosných počítačov, tento kontrast sa ešte prehĺbil s rastom efektivity procesorov a iných komponentov. Displeje však relatívne stagnujú. Navyše, ich spotreba je veľmi podobná v záťaži i pri ľahkej práci a v pokoji.
Spotrebu monitora stolného PC až tak zohľadňovať netreba, na účte za elektrinu sa vám prejavia až skutočne veľké kusy. Väčší displej vyžaduje väčšiu pozorovaciu vzdialenosť, pre zachovanie úrovne kvality zraku sa odporúča sedieť od neho vo vzdialenosti aspoň 2,5-násobne presahujúcej jeho uhlopriečku – aj keď, rôzne pomery strán toto pravidlo deformujú. Len pre hrubú predstavu, od 10“ tabletu treba oči vzdialiť aspoň na 64 cm, pri 15,6“ notebooku je to 99 cm, k 22“ monitoru nebuďte bližšie ako 140 cm a veľký 34“ monitor si treba odsunúť až 216 cm od seba.
Priblížiť sa zvyknú napríklad grafici, keď sledujú na monitore detaily, ale dlhodobo takáto činnosť nie je dobrá. Jednak unavuje oči, môže spôsobiť bolesť hlavy a najmä z dlhodobého hľadiska zhoršuje zrak. Pred kúpou obrovského monitora teda nemusí byť na škodu zobrať do ruky pravítko či iné meradlo a premerať vzdialenosť medzi koncom stola a sedadlom.
25″ monitor 21:9 má menšiu výšku ako 23″ model s pomerom strán 16:9
Pomer strán je deformáciou aj z iného hľadiska. Ultraširokouhlé monitory s pomerom 21:9 totiž majú zo svojej podstaty dlhú uhlopriečku, ich plocha ale nemusí byť prevratná. Treba si uvedomiť, že „slíž“ s pomerom 21:9 a uhlopriečkou napríklad 30 palcov má podstatne menšiu plochu, ako 30“ monitor klasického formátu 16:9 a ešte menšiu ako starší pomer 4:3, ktorý sa z dnešného pohľadu už približuje štvorcu. Druhá vec samozrejme je, ako danú plochu a pomer strán využijete.
Monitor 21:9 ako výsledok natiahnutia klasického 16:9 do šírky
Pomer 4:3 je na ústupe, je to klasický rozmer fotografií. 16:9 je silne preferovaný vo väčšine oblastí, najmä čo sa týka videa. Zhruba od veľkosti 15“ notebookov umožňuje pomerne pohodlnú prácu v dvoch oknách naraz, na väčších monitoroch aj v štyroch. Monitory s pomerom strán 21:9 umožňujú rozmiestniť pohodlne štyri obdĺžnikové okná, prípadne dve veľmi široké. Treba tiež upozorniť, že tieto monitory v zásade vznikajú natiahnutím formátu 16:9 do šírky. Na výšku teda majú rovnakú dĺžku i počet pixlov ako monitory 16:9.
Rozlíšenie je hlavný zdroj pokroku
Takmer každý používateľ rozpoznáva ako parameter displeja ešte aspoň rozlíšenie. Jeho zvyšovanie je jasným hitom a hlavným smerom, ktorým sa uberá pokrok v posledných rokoch. Vo svete smartfónov už trendy nabrali hrozivé rozmery. Tam displeje už dávno prekročili rozumnú hranicu jemnosti, z ktorej ľudské telo ešte dokáže profitovať. Už minimálne dva roky sa však displeje zlepšujú len samoúčelne, aby výrobcovia vykazovali marketingový pokrok. Zákazník samozrejme nemôže byť expert na všetko a tak sa nechá obalamútiť a kupuje, hoci z vysokého rozlíšenia má len tri veci – falošný dobrý pocit, vyššiu spotrebu energie a vyššiu cenu zariadenia. O zlepšení obrazu nemôže byť reč. Ak sa displeje smartfónov ešte zlepšujú, je to kvôli vedľajším parametrom, nie kvôli rozlíšeniu.
Vráťme sa však k počítačom, tu už je situácia tiež na hrane. Pri posudzovaní dostatočnosti rozlíšenia a ideálnej úrovne jemnosti v PPI si treba uvedomiť, že ľudské oko má rôznu schopnosť pozorovania detailov pre rôzne vzdialenosti. Zblízka vidí viac detailov ako z diaľky. Pôvodné pravidlo, že naše oči dokážu profitovať maximálne z 300 PPI (na ktoré sa výrobcovia navyše rýchlo vykašľali), platí pre malý smartfón s uhlopriečkou 3,5 palca, aké sa dnes už vlastne ani nevyrábajú. S rastom uhlopriečky rastie pozorovacia vzdialenosť a klesá teda potreba vysokého PPI. V notebookoch klesá niekde pod 200 PPI, pri monitoroch ešte nižšie.
Je pravda, že v minulých rokoch boli bežné spotrebiteľské notebooky po obrazovej stránke výrazne zanedbávané a rozlíšenie 1 366 x 768 pixlov je na 15,6“ uhlopriečke nedostatočné. Netreba však ísť z extrému do extrému. Full HD je ideálne riešenie prakticky pre každý notebook, na malých akurát môže spôsobiť určité problémy, zvlášť ak sú dotykové – zmenšuje totiž ovládacie prvky.
Pri monitoroch sa dá uvažovať o vyššom rozlíšení, pokiaľ ste hráč alebo profesionál a viete, čo chcete. 4K/Ultra HD rozlíšenie je však už za hranicou a vyžaduje skutočne špecifické využitie, inak je to skôr technologická frajerina. Full HD je pre veľkú väčšinu používateľov úplne v pohode aj na 24“ monitore. Skôr treba riešiť ostatné parametre obrazu.
Matný povrch na produktových fotografiách nevyzerá tak úžasne, ale pri používaní je to najlepšia voľba
Zlý povrch dokáže všetko zničiť
Asi najdôležitejším parametrom vzhľadom na to, že ho množstvo zákazníkov na vlastnú škodu ignoruje, je povrch displeja, resp. typ krycieho skla. Existujú tri typy. Matný je najpraktickejší a využíva sa na niektorých pracovných notebookoch. Disponuje najnižšou mierou odrazov okolitého svetla, takže sa s ním najlepšie pracuje, nemusíte kvôli odrazom zbytočne zvyšovať jas a tým skracovať výdrž batérie.
Odborníci na grafiku vravia, že matný displej môže deformovať farebné podanie. To väčšina používateľov asi nepostrehne, pre ostatných je však ideálnou voľbou antireflexný displej. Odrazy svetla do používateľa sú takisto minimálne a aj farby by mali byť v pohode.
Lesklý displej je ergonomická katastrofa, používajú ho žiaľ všetci výrobcovia notebookov, najmä v lacnejších modeloch
Treťou a najhoršou, i keď ako choroba rozšírenou možnosťou, je lesklý povrch. Ten naopak do vás odráža množstvo lúčov, čo je veľmi nepríjemné. V presvetlenom interiéri sa výrazne degraduje kvalita obrazu, v exteriéri na použiteľnosť displeja zabudnite. Musím priznať, že mám skúsenosti aj s bolesťou hlavy z tejto príčiny. Čiastočným riešením situácie s lesklým displejom je zvýšenie jasu, čo sa podpíše pod výrazné skrátenie výdrže batérie a navyše nemusí pre dostatočné zobrazenie stačiť ani maximálny jas. Lesklé displeje sú asi vhodnejšie pre ľahké kĺzanie prsta po dotykovej ploche, inak je to však ergonomická sabotáž a treba sa takémuto riešeniu vyhýbať.
Pokiaľ nenájdete opis povrchu displeja v špecifikáciách monitora alebo notebooku, hľadajte v používateľských recenziách, v odborných recenziách, kontaktujte predajcu alebo výrobcu. Je to naozaj kľúčový údaj.
V ďalšej časti sa detailnejšie pozrieme na parametre obrazu a urobíme tiež malý prehľad trhu monitorov.
Foto: Acer, Eizo, LG, Philips, Samsung