Pozrite si
Najprv si poďme vo všeobecnosti vysvetliť čo to vlastne ta interoberabilita je. Interoperabilita znamená že rôzne systémy, stroje či zariadenia spolu môžu spolupracovať, spoločne fungovať alebo si rozumieť. Vďaka tomu, že sú stroje, technológie alebo systémy vzájomne interoperabilné, môžu dosiahnuť vzájomnej súčinnosti.
Tá sa môže odohrávať na rôznych úrovniach – ako úroveň fyzického spojenia, fyzického fungovanie (napr. elektrická sieť), tak spojenie na úrovni komunikácie dvoch systémov (napríklad zasielanie e-mailov). Je dosahovaná dodržiavaním štandardov a kompatibilitou (na úrovni systémov, rozhrania, parametrov či komunikácie).
Čo je interoperabilita blockchainu?
Schopnosť zdieľať informácie v rôznych sieťach blockchain bez obmedzení. Je to už vyše 10 rokov, čo bol vydaný pôvodný blockchain. Doteraz sa táto technológia dostala k bežným používateľom a veľké množstvo podnikov a vládnych agentov zvažovalo výhody plynúce z blockchainu v celom rade odvetví – od poľnohospodárstva a nehnuteľností po zdravotníctvo a voľby.
V dôsledku toho každý rok vznikajú desiatky nových projektov, ktoré spolu súťažia v trochu zbytočnej úlohe vývoja „najlepšieho“ blockchainu. Často zdôrazňujú údajnú pripravenosť svojich výrobkov na trh a tvrdia, že je to bezpečné, škálovateľné a celkovo lepšie v porovnaní s predpokladaným rivalom.
Bez ohľadu na to, či sú ich nárokované vlastnosti pravdivé alebo nie, tieto projekty predstavujú samostatné, odpojené blockchainy. Zahŕňajú rôzne ekosystémy, algoritmy hashovania, modely konsenzu a spoločenstvá. Výsledkom je, že priestor blockchainu je čoraz viac izolovanejší a jeho základná filozofická koncepcia, myšlienka decentralizácie je podkopávaná.
V súčasnosti nemá ani jeden blockchain žiadne vedomosti o informáciách, ktoré by mohli existovať na inom blockchaine. Napríklad blockchain Bitcoinu existuje úplne nezávisle od blockchainu Etherea v tom zmysle, že v ňom nie sú známe žiadne informácie a naopak. Projekty založené na blockchainoch sú navzájom izolované, napriek tomu, že existujú v rovnakom odvetví a pracujú s rovnakou technológiou.
Vývojárska spoločnosť zameraná na Ethereum, ConsenSys, opísala tento jav ako „balkanizáciu“ kryptopriemyslu, pretože zahŕňa „sériu neprepojených systémov fungujúcich popri sebe, ale navzájom sa utlmujúcich tvárou v tvár konkurencii a obchodnému tlaku.“ Interoperabilita blockchainu je zase schopnosť bezproblémovej výmeny údajov medzi rôznymi blockchainmi, akoby neexistovali hranice a všetko bolo prepojené.
Prečo je dôležitá interoperabilita blockchainu?
Umožniť masové prijatie a nechať priemysel ďalej sa rozvíjať. Keďže kryptopriestor sa stal vysoko konkurenčným, niektoré projekty majú tendenciu vynaložiť veľké úsilie na porazenie svojich súperov namiesto toho, aby sa zameriavali na všeobecnú infraštruktúru.
Pretek v škálovateľnosti je obzvlášť dobrým príkladom. Pôvodnou úlohou a cieľom je doplniť nedostatočný výkon Bitcoinovej siete, lebo pôvodný blockchain dokáže zvládnuť iba sedem transakcií za sekundu (TPS) a rôzne projekty blockchainu nakoniec začali vykazovať čísla až 40 000 TPS. Naproti tomu sa odhadovaná kapacita siete Visa pohybuje okolo 24 000 TPS, hoci napriek všetkému dopytu sa zdá, že každú sekundu je priemerne možné vykonať len 1 700 transakcií.
Akýkoľvek blockchain, dokonca ani ten Bitcoinu zďaleka nie je schopný prekonať Visa zatiaľ. Žiadna spoločnosť by nechcela spracovať svoje platby pomocou blockchainu, bez ohľadu na to, ako je škálovateľná, ak celková infraštruktúra nie je interoperabilná a bezpečná. Aj keď jeho výstup môže byť lepší ako výkon Visa, nebude mať rovnakú použiteľnosť na celom svete, ak zostane izolovaný. Medzitým karty vydané globálnymi kartovými schémami (napr. Visa, MasterCard, American Express…) sú interoperabilné medzi obchodníkmi a bankomatmi na celom svete.
Podobne internet umožňuje prístup a modifikáciu mnohých množín údajov prostredníctvom rozhraní špecifických pre aplikácie (API). Keby to nebolo interoperabilné, nemohlo by sa z neho stať to, čím je dnes – skutočne globálna a ľahko použiteľná sieť. To isté platí pre blockchainy. Ak majú byť príťažlivé, musia preukázať, že môžu medzi sebou bez problémov pracovať.
Príklady dôležitosti interoperability blockchainu
Zdravotná starostlivosť a lekárske záznamy. Predstavme si svet, v ktorom blockchain skutočne nadobúda masovú adopciu. Každá spoločnosť používa blockchain na ukladanie dát. Teraz sa vyskytne nasledujúci scenár: Osoba musí byť hospitalizovaná a počas prepravy v ambulancii si nemocnica vyžiada lekársku dokumentáciu od kliniky, kde je táto osoba zaregistrovaná, aby sa určila čo najlepšia liečba.
Ukazuje sa však, že klinika používa iný blockchain a nie je kompatibilný s databázou nemocnice. Výsledkom je, že nemocnica nemôže získať prístup k súborom pacienta. Medzitým čas uteká a na každej sekunde záleží. Našťastie v praxi sa to nikdy nestane. Žiadna nemocnica by sa nerozhodla spoliehať na blockchain, ak je izolovaný. Platí to aj pre iné priemyselné odvetvia ako sú nehnuteľnosti, audit, logistika atď. Hromadné prijatie nie je možné, ak neexistuje interoperabilita blockchainu.
Ako sa to dá dosiahnuť?
Existujú rôzne metódy: krížové reťazce (cross-chains), vedľajšie reťazce (side chains), proxy tokeny, swapy atď. Prepojenie už existujúcich blockchainov nie je ľahká úloha. Podľa prieskumu ConsenSys na túto tému komercializácia podporuje hospodársku súťaž a inovácie, motivuje vývojárov a podnikateľov, aby vytvorili systémy, ktoré najlepšie fungujú pre ich zákazníkov. V dôsledku toho sa interoperabilita prehliada a väčšina blockchainov nemá zabudované funkcie, ktoré by ju podporovali.
Niekoľko projektov blockchainov sa však zameralo na interoperabilitu, pričom využívali rôzne prístupy. Tu je niekoľko príkladov:
Polkadot
Polkadot je technológia viacerých reťazcov alebo krížových reťazcov. V zásade umožňuje, aby sa rôzne blockchainy zapojili do väčšieho štandardizovaného ekosystému. Založil ho Gavin Wood, spoluzakladateľ spoločnosti Ethereum. Technicky je Polkadot zložený z paralelných blockchainov (parachain), ktoré spracúvajú transakcie a prenášajú ich do pôvodného blockchainu, čiže centrálneho komponentu, ktorý spája tieto parachainy a zaisťuje ich bezpečnosť a mosty, ktoré spájajú Polkadot s externými blockchainmi.
Cosmos
Cosmos tiež dodržiava zásadu krížového reťazca. Konkrétne používa protokol inter-blockchainovej komunikácie (IBC) na vytvorenie interoperability blockchainu. Slúži ako protokol správ typu TCP / IP pre blockchainy. Pretože rôzne zavedené blockchainy nepodporujú IBC už od návrhu, Cosmos používa tzv. „kolíkové zóny (peg zones)“ na ich pripojenie ku Cosmos Hub – blockchain, ktorý spája všetky zóny spolu a koordinuje komunikáciu medzi nimi prostredníctvom štandardizovaných jazykov. Cosmos Hub je však súčasťou väčšieho interchainového ekosystému vyvinutého spoločnosťou Cosmos, ktorý môže obsahovať ďalšie subjekty – napríklad je tu aj Iris Hub, ktorý sa zameriava na podnikových zákazníkov a čínskych klientov.
Chainlink
Chainlink je decentralizovaná služba Oracle. Umožňuje získavať údaje z rozhraní mimo reťazca a ukladať ich na blockchain. Inými slovami, Chainlink slúži ako most medzi blockchainmi a všetkou infraštruktúrou, ktorá existuje mimo reťazca. Uzly Oracle prijímajú údaje, spracovávajú ich prostredníctvom siete a prenášajú ich do blockchainu. Spoločnosť predovšetkým spolupracuje s globálnym medzibankovým dátovým prenosovým a platobným systémom SWIFT, ktorý používa väčšina bánk na celom svete.
Wanchain
Wanchain používa iný protokol na uľahčenie prenosu dát medzi inak neprepojenými blockchainmi. Namiesto nasadenia kolíkových zón alebo ich viacnásobných analógov Wanchain vytvára takzvané „balené (wrapped)“ tokeny, s ktorými sa dá obchodovať na iných blockchainoch.
Napríklad, na presunutie 10 ETH do reťazca BTC by platforma najprv zamkla toto množstvo ETH na blockchaine Ethereum pomocou inteligentných kontraktov, ktoré by potom razili 10 WTH zabalených do Wanchainu (WETH) na Wanchainu. Tieto WETH by sa potom mohli obchodovať za BTC (WBTC) zabalené vo Wanchain na obchodnej platforme. Tieto zabalené mince BTC sa potom môžu zmeniť na pôvodné mince umiestnené na BTC blockchaine.
Quant
Na rozdiel od vyššie uvedených príkladov, Quant nie je blockchain. Používa protokol Overledger, vrstvu, ktorá beží nad existujúcimi blockchainmi. Overledger zdanlivo umožňuje vývojárom vytvárať „MApps“ – decentralizované aplikácie (DApps), ktoré využívajú súčasne viac blockchainov. Napríklad, MApp by sa mohol spoliehať na blockchain Ethera na ukladanie dát, zatiaľ čo na prenos hodnoty používa Bitcoin.
Treba dodať, že to nie sú jediné projekty, ktoré sa usilujú o dosiahnutie interoperability blockchainov. Medzi inými sú aj projekty ako Cardano, Aion, Icon, Archa, Bytum, Dragonchain a Ferrum.
Sú blockchainy interoperabilné aj teraz?
Krátka odpoveď znie nie. Aspoň zatiaľ. Výmeny kryptomien sú stále silnou motiváciou pre interoperabilitu v krypto priestore. Ak niekto potrebuje vymeniť 10 ETH za BTC pravdepodobne skončí na centralizovanej obchodnej platforme. V súčasnosti je to najpopulárnejšia a relatívne pohodlná metóda. Má však svoje hlavné nedostatky a to bezpečnosť, čo všetco poznáme – nie vaše kľúče, nie vaše mince.
Aj keď už niekoľko projektov pracuje na riešeniach interoperability, siete zostávajú do značnej miery ešte izolované. Je však dôležité pamätať na to, že priestor blockchainu je stále relatívne nový a väčšina vyššie uvedených startupov a projektov je v počiatočných štádiách ich roadmap.