Výpadky elektriny môžu byť nebezpečné aj pre ukrajinské jadrové elektrárne

Vojenský konflikt môže v súčasnosti prinášať riziká, s akými sme doteraz neboli konfrontovaní. Vojna na Ukrajine ohrozuje aj dôležité časti energetických rozvodných sietí. Čo môže byť síce zo strany Ruska legitímnym cieľom, aby zhoršilo podmienky obrancov, ale jadrové elektrárne potrebujú aj elektrinu z externých zdrojov, aby udržali kritické bezpečnostné systémy v prevádzke. A to môže byť problém.

Ukrajina v jadrových elektrárňach vyrába veľkú časť svojej elektrickej energie. Len najväčšia jadrová elektráreň v Záporoží so šiestimi blokmi pokrýva zhruba pätinu spotreby krajiny. A práve ona sa stala terčom ostreľovania zo strany ruských vojsk s následným požiarom.

Najväčšia ukrajinská elektráreň utrpela pri ostreľovaní škody na dvoch zo štyroch elektrických vedení, ktoré dodávajú elektrinu do areálu, ale podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) je zatiaľ v bezpečí.

Incident bol mediálne atraktívny a do značnej miery aj primerane nafúknutý, keďže zásah síce dostala budova v areáli elektrárne, ale údajne išlo o školiace stredisko, vzdialené viac ako 400 metrov od najbližšieho reaktora. Ľudia však v panike (aj na Slovensku) začali vykupovať jódové tabletky, ktoré by sa použili ako prevencia v prípade rádioaktívneho zamorenia.

Priame nebezpečenstvo v tomto prípade nehrozilo, ale riziká netreba podceňovať. Hoci reaktory sú dnes zaistené tak, že odolajú aj pádu lietadla, strieľať na atómovú elektráreň nie je dobrý nápad.

Palivo v jadrových zariadeniach – a to dokonca aj vyhorené – vytvára veľké teplo. Bez chladiacich systémov, ktoré sa zvyčajne spoliehajú na externý zdroj energie, by sa toto palivo mohlo roztaviť a spôsobiť rádioaktívne zamorenie.

Jadrové elektrárne majú síce niekoľko stupňov záložných systémov, ktoré by museli zlyhať, aby k takejto katastrofe došlo, ale boje a bombardovanie na Ukrajine expertov na jadrovú bezpečnosť začínajú znepokojovať. Konflikt už ovplyvnil monitorovanie radiácie, komunikáciu a dlhodobú údržbu jadrových elektrární na Ukrajine.

Väčšie znepokojenie ako elektráreň Záporožie vyvoláva Černobyľ, miesto najhoršej katastrofy jadrovej elektrárne v dejinách. Areál odstavenej elektrárne obsadili ruské vojská už v úvode invázie a po poškodení prenosových vedení tam došlo k výpadku elektriny.

K zraniteľným lokalitám v Černobyle patrí chladiaci bazén na vyhorené palivo. Obsahuje veľa článkov z troch uzavretých reaktorov, ktoré zostali v prevádzke ešte dlho po výbuchu štvrtého bloku v roku 1986. Keďže aj vyhorené palivo môže generovať dostatok tepla na spustenie katastrofálneho roztavenia, aj roky sa uchováva v chladiacich bazénoch. Takéto bazény sa zvyčajne spoliehajú na vonkajší zdroj energie na cirkuláciu chladiacej vody.

Našťastie, experti tvrdia, že ochladzovací bazén v Černobyle je pravdepodobne bezpečný bez ohľadu na výpadok elektriny, pretože palivo, ktoré obsahuje, sa už chladí dlho.

„Tepelné zaťaženie bazénu na skladovanie vyhoreného paliva a objem chladiacej vody v bazéne sú dostatočné na udržanie efektívneho odvodu tepla bez potreby elektrického napájania,“ uviedla MAAE vo vyhlásení z 3. marca po tom, čo Černobyľ čiastočne stratil elektrinu.

Samostatnou témou v Černobyle je však havarovaný štvrtý reaktor, ktorý je ukrytý pod obrovským oceľovým sarkofágom. Ten po roku 2017 nahradil pôvodný sarkofág, ktorý Sovietsky zväz postavil krátko po výbuchu, no časom skorodoval a poškodil sa.

Ventilačný systém v sarkofágu, ktorý bráni takejto korózii, sa bez elektriny nezaobíde. V odstavenej elektrárni sú síce záložne dieselové generátory, ale tie dokážu preklenúť blackout len počas 48 hodín. Obe strany konfliktu nedávno tvrdili, že poškodené elektrické trasy opravili, no ukrajinská agentúra Unian dnes (14. marca) tvrdí, že Rusi vedenie do černobyľskej elektrárne opäť poškodili.

Verme, že sa ho opäť podarí rýchlo opraviť, lebo prerušenie napájania akéhokoľvek jadrového zariadenia je dôvodom na obavy. Elektrina zo siete patrí k dôležitým pilierom jadrovej bezpečnosti, upozorňuje MAAE, a jadrové elektrárne sa bez nej nezaobídu. Elektrina udržuje palivo na bezpečných teplotách, aby sa zabránilo jeho roztaveniu a napája kľúčové systémy údržby a monitorovania rádioaktívnych materiálov.