VW, Porsche a Mazda: spaľovacie motory majú dlhú budúcnosť. Pomôžu biopalivá

Spaľovacie motory majú za sebou viac ako storočie vývoja, preto neprekvapuje, že v mnohých smeroch dosiahli vysokú efektivitu. Klimatické ciele spojené so znižovaním emisií oxidu uhličitého však jednoznačne tlačia automobilky do elektrifikácie. Tie to väčšinou aj akceptujú a prispôsobujú tomu svoj výrobný program.

Neznamená to však, že preto nadobro opustili myšlienku na budúcu výrobu motorov s vnútorným spaľovaním a ich ďalší vývoj. Platí to aspoň o niektorých.

V uplynulých dňoch automobilky Volkswagen, Porsche a Mazda prezentovali názor, že vozidlá so spaľovacími motormi majú pred sebou ešte pomerne dlhú budúcnosť a ich ekologickú udržateľnosť zdôvodňovali používaním biopalív. Spomínali sa konkrétne biopalivá na báze etanolu a produktov z mikro rias.

Tankovanie etanolu, alebo syntetických uhľovodíkových palív môže uhlíkovú stopu znížiť, ale takéto autá v žiadnom prípade nebudú produkovať nulové emisie. Spaľovaním uhľovodíkov každopádne vzniká CO₂ (prípadne ďalšie exhaláty), bez ohľadu na to, či pochádzajú z ropy, alebo sú „bio“.

Biopalivá vyrobené pomocou rastlín, alebo rias, však môžu teoreticky predstavovať uhlíkovú neutralitu. Uhlík, ktorý sa ich spálením uvoľňuje predtým totiž odčerpali z atmosféry, ako radi prizvukujú ich výrobcovia, aj automobilky obhajujúce spaľovacie motory.

K prekvapivým obhajcom biopalív patrí aj Volkswagen. Technický šéf VW Matthias Rabe pre britský Autocar povedal, že spaľovacie motory majú pred sebou dlhšiu budúcnosť, ako niektorí predpovedajú. Minimálne v nasledujúcej dekáde budeme podľa Rabeho svedkami širokého rozvoja pohonov so spaľovacím motorom, vrátane stlačeného zemného plynu (CNG) a etanolu.

Podobné stanovisko prezentoval minulý mesiac aj generálny riaditeľ Porsche (ktoré je tiež súčasťou skupiny Volkswagen Group) Oliver Blume.

Ten na telekonferencii v marci uviedol, že pri modeli 911 bude automobilka pokračovať s benzínovými motormi a postupne ich vylepšovať. Akcentuje síce investície do budúcich technológií, ale zároveň plánuje aj nové investície do spaľovacích pohonov. Za optimálne riešenie aj Porsche považuje syntetické palivá.

Blume síce pripúšťa, že plne elektrický Porsche Taycan je príťažlivý pre mladších zákazníkov, ktorí sú pre firmu noví, ale jej tradiční zákazníci majú pravdepodobne menšiu náklonnosť k trvalej udržateľnosti a inováciám tohto typu.

Na rovnakú vlnu je naladená aj Mazda. Japonská automobilka očakáva, že ​​spaľovacie motory v kombinácii s nejakou formou elektrifikácie (teda hlavne hybridy do zásuvky) budú aj v roku 2030 predstavovať približne 95 percent vo vyrábaných vozidlách. Mazda predpokladá, že tekuté palivo zostane v automobilovom priemysle dominantné najmenej do roku 2040.

Kvôli znižovaniu emisií CO₂ bude aj podľa Mazdy potrebné rozšíriť využívanie biopalív vyrábaných obnoviteľným spôsobom.

Aj Mazda si necháva zadné dvierka. Hoci jej manažéri tvrdia, že elektromobily s dlhým dojazdom sú pre životné prostredie horšie ako dieselové vozidlá, koncom tohto roku chce automobilka uviesť úplne elektrickú Mazdu MX-30 s 35,5 kWh batériou. Pravda, s takouto kapacitou batérie žiadny extrémne dlhý dojazd nehrozí, takže ekologické cítenie manažmentu nebude dotknuté.

Náš komentár:

Hoci je s nasadením čistých elektromobilov spojených mnoho otáznikov a výziev a ďalšie prináša budovanie infraštruktúry a ekologické recyklovanie použitých batérií a autovrakov, ide kompletne o riešiteľné problémy.

Pri koketovaní s masívnym nasadzovaním bionafty, etanolu a ďalších syntetických „biopalív“ musíme naopak konštatovať, že je to „celé zle“. Aj citované tri automobilky pripúšťajú, že ceny biopalív sú dnes príliš vysoké a treba zapracovať na technológiách, ktoré zlacnia výrobu a znížia jej ekologické dopady.

V tomto smere musíme byť veľmi skeptickí, zvlášť ak by pokračovalo dotované pestovanie repky olejnej, kukurice, slnečnice a ďalších plodín na energetické účely. Veľkovýroba pomocou rias je tiež pomerne otázna. Hlavne ale treba zabudnúť, že by takéto palivá mohli byť uhlíkovo neutrálne – to ani náhodou. Samotný rast rastlín a následné spálenie by tomu síce zodpovedalo, ale ak prirátame uhlíkovú stopu ich pestovania (hnojenie, zber, atď.), výrobu v chemickej fabrike, respektíve v rafinérii a dopravu (suroviny a paliva na čerpacie stanice), máme „slušnú“ environmentálnu záťaž.