Volvo XC40 Recharge - prvý elektromobil je prekvapivo dobrý, no nie bez chýb

Švédske Volvo sa už tiež púšťa do prvých elektromobilov. Model XC40 začína tichú a zelenú éru značky, s ktorou sa ale nie každý dokáže stotožniť. Volvo XC40 Recharge je debut, od ktorého sa neočakáva dokonalosť, ale solídny štart.

Doteraz som mal osobnú skúsenosť iba s jedným plug-in hybridným modelom Volvo. Zhodou okolností išlo práve o verziu XC40. V tom čase sa plne elektrická verzia ešte len pripravovala na svoje odhalenie. Teraz sme ale o takmer dva roky ďalej a plne elektrická verzia už pár mesiacov jazdí po cestách. V niektorých krajinách už síce ani nejde o novinku, k nám sa prvý elektromobil od Volvo dostal až teraz.

Štandardný názov pre elektrické Volvo XC40 je doplnený slovom Recharge, prípadne Recharge Twin, ak ide o verziu s pohonom všetkých štyroch kolies. Aj keď to z nadpisu testu nevyzerá, k dispozícii sme mali práve štvorkolku, ktorá je vybavená dvomi elektromotormi – každý obsluhuje jednu nápravu. Volvo tu využíva iba synchrónny typ elektromotora, teda nešlo cestou ako niektoré iné automobilky, ktoré siahajú po kombinácii s asynchrónnym.

Kombinovaný výkon oboch motorov je slušných 300 kW s krútiacim momentom 660 Nm. Ide o veľmi solídne parametre, ktoré je aj cítiť. Potvrdzuje to aj údaj o zrýchlení – z 0 na 100 km/h dokáže zrýchliť už za 4,9 sekundy, čo je na malý elektrický cross-over výborné. Výkon je dostupný kedykoľvek a prakticky okamžite. Jazda teda naozaj môže byť dynamická a osobne som si ju užíval. Volvo vás ale podvedome žiadnym spôsobom netlačí do agresívnejšej jazdy, práve naopak.

Celý jazdný prejav je pokojný, na úrovni. Nikde pod rukou nemáte tlačidlo pre zmenu jazdného režimu na Šport alebo Eco a rovnako tak nie je ani v nastaveniach. Skrátka, Volvo jazdí „tak ako je“ a nevyrušuje vás žiadnymi jazdnými možnosťami. Osobne ma prekvapilo, akú dynamiku ponúka XC40 v prevedení AWD. Elektromotory majú naozaj silný ťah, takže vás nenechajú v štichu a zároveň ponúkajú priestor na bezpečné predbiehanie.

Avšak, aj pri pohľade na maximálnu rýchlosť sa potvrdzuje, že Volvo je skôr o vyššom štandarde a nie o naháňaní čísel na tachometri. Elektronicky je obmedzená na 180 km/h, čo bohato postačuje. Najmä ak plánujete dosiahnuť čo najlepší dojazd, príliš vysoké rýchlosti aj tak nebudete chcieť pravidelne testovať. Čo sa ale týka samotnej jazdy, predsa len tu je jeden režim, ktorý Volvo XC40 Recharge Twin ponúka, a to terénny. Prirodzene má zlepšovať správanie auta a kontakt s vozovkou na nestabilnom povrchu.

Volvo XC40 Recharge Twin je postavené na platforme klasickej verzie so spaľovacím motorom CMA. Jednoducho povedané, Volvo zobralo karosériu klasickej XC40 a do dobre známeho tela napasovali elektrický pohon. Takýto prístup je síce časovo efektívny, no tam zoznam výhod končí. Takto postavený elektromobil síce funguje správne, ale len ťažko dokáže naplno využiť všetky výhody elektrického pohonu. Dobrou správou je, že Volvo sa túto transformáciu snažilo spraviť poctivejšie ako to niekedy bývalo zvykom.

Pri pohľade zvonku ide teda o klasickú XC40, ale je tu niekoľko rozdielov, ktoré prezrádzajú elektrický pohon. Ten najväčší je vpredu, kde má XC40 Recharge Twin namiesto otvorenej masky pomerne elegantný kus plastu, ktorý tento priestor z väčšej časti uzatvára. Okrem toho je vpredu všetko po starom – klasické tvary, kryty či svetlá do písmena T. Tie sú typickým znakom áut od Volvo a počas testu som bol s nimi nad mieru spokojný.

Nakoľko sa ale dni predlžujú, počas testu som sa bohužiaľ nedostal do situácie, kedy by som potreboval diaľkové svetlá. Až dodatočne som preto zistil, že XC40 Recharge má iba automatické prepínanie denných a nočných svetiel. Adaptívne svetlomety tu nie je možné dokúpiť ani za príplatok. Späť ale k rozdielom – na ďalšiu súvislosť s elektrickým pohonom poukazujú disky s väčšími krytmi pre lepšiu aerodynamiku. Z tohto pohľadu je tiež možné vidieť nápis Recharge na zadných bočných lištách.

Napokon, posledný znak, a to doslova, sa nachádza vzadu taktiež v podobe nápisu Recharge. Pochopiteľne, menej viditeľné zmeny sú pod kapotou, ale oplatí sa pod ňu pozrieť. Napriek pôvodnej platforme dizajnéri mysleli na dôležitý parameter, ktorý by mal mať každý elektromobil – predný kufor. Ten sa tu naozaj nachádza a veľkosťou vôbec nie je iba do počtu. Síce ide o priestor, ktorý využijete najmä pre nabíjacie káble, bez problémov tu môžete odviezť aj jeden menší nákup. V číslach je to bonusových 31 litrov.

Z pohľadu zásadných dizajnových zmien je to pri elektrickej verzii všetko. Štandardný batožinový priestor je vzhľadom na veľkosť auta solídny, ale predsa len je o niečo menší ako verzia so spaľovacím motorom. Presnejšie tu ubudlo 33 litrov pod dvojitým dnom, nakoľko je tu ale priestor pod prednou kapotou, táto strata sa takmer neguje. Dvojité dno je celkom členité, ale tiež vhodné na odloženie káblov alebo povinnej výbavy. Ak zvyknete za autom ťahať vozík alebo obytný príves, Volvo XC40 Recharge vás nesklame.

Nebrzdený príves môže mať hmotnosť maximálne 750 kg, brzdený vo verzii Twin dokonca 1 800 kg. Že Volvo využíva pôvodnú platformu bohužiaľ prezrádza aj priestor vzadu, kde je vysoký stredový tunel. Ten prirodzene zmenšuje priestor na nohy. Pravdou ale je, že ak vzadu plánujete jazdiť v trojici, nebolo by to dlhodobo využiteľné ani bez stredového panelu a skôr je takáto „zostava“ vhodná iba na krátke presuny. Miesta pre štyroch je tu ale naozaj dostatok a skromnosť je slovo, ktoré sa tu skutočne nehodí.

Ovládanie klimatizácie pre pasažierov vzadu je možné len pomocou výduchov, teda samostatné nastavenie (trojzónová klimatizácia) tu nie je. Z pohľadu multimediálnych funkcii je tu prítomný jeden USB konektor pre nabíjanie mobilného telefónu. Interiér opticky zväčšuje veľká panoramatická strecha, ktorú je možné zakryť fyzickou a motorizovanou clonou. Z pohľadu spracovania interiéru ide o typické Volvo – teda kvalitné materiály a poctivé lícovanie všetkých častí.

Sedačky sú potiahnuté kvalitným a na dotyk príjemným čalúnením v kombinácii s kožou. Pochopiteľne nemôže chýbať typická vlajka domovskej krajiny. Kožou sú potiahnuté aj dotykové plochy na dverách, pričom vnútorný odkladací priestor je potiahnutý kobercovou látkou, ktorá sa nachádza aj na mnohých ďalších miestach v interiéri. Skrátka, ide o veľmi dobrý základ, ktorý prekrýva holé časti vozidla.

Palubná doska má ozdobné hliníkové prvky, ktoré sú prítomné aj na klasickom volante. Ten ničím zásadným neprekvapí a ponúka overenú kvalitu, na ktorú sme všetci zvyknutí. Ovládacie prvky na volante slúžia na nastavenie asistenčných systémov, infotainmentu a palubného počítača. Kokpit je plne digitálny a taktiež tu je možné nájsť štandardné informácie. Okrem rýchlosti sa tu zobrazujú údaje z asistenčných systémov, prejdenú vzdialenosť, priemernú rýchlosť, zostávajúci dojazd či stav batérie v percentách.

Dôležitou súčasťou vozidla je spomínaný infotainment, ktorý beží na systéme Android. Po stránke funkcií, nastavenia a ďalších možností tu je ale až tak veľa rozdieľov nenájdete, teda ak ste boli zvyknutí na staršie systémy, pohodlne sa tu dokážete zorientovať. Čo je ale podstatné, vďaka systému Android je tu prítomná integrovaná aplikácia Google Maps či Spotify. Mapy zvládajú navigáciu stabilne bez problémov, no nakoľko sú zapracované do elektrického auta, je dôležité, aby dokázali jazdu plánovať.

Táto funkcia tu nechýba a navigácia od Google dokáže pracovať s aktuálnym stavom percent a topológiou trasy, na základe ktorej vie veľmi presne odhadnúť stav batérie v cieli. Pri plánovaní vám navyše hneď ukáže, koľko percent budete mať pri návrate do bodu štartu, aby ste vopred vedeli, či bude potrebné zastaviť sa na nabíjačke. Ak je to potrebné, navigácia vám ponúkne možnosť pridať nabíjaciu stanicu. Následne sa zobrazí zoznam nabíjacích staníc, ktoré si môžete manuálne zvoliť.

Bohužiaľ, nevedel som navigáciu prinútiť, aby plánovanie realizovala plne automaticky, aj keď by tú táto možnosť mala byť. Sklamalo ma, že tu chýba veľký počet nabíjacích staníc, prípadne informácie o konektoroch a obsadenosti. To je ale vlastnosť Google Máp, ktoré budú musieť na plnej integrácii ešte zapracovať. Ak sa ale do navigácie podarí zadať konkrétnu nabíjaciu stanicu, navigácia s ňou vie pracovať, teda vie vypočítať, ako dlho bude trvať nabíjanie, aby ste sa dostali do cieľového miesta, prípade k ďalšej nabíjacej stanici.

Nami testované vozidlo nemalo aktívne online pripojenie cez mobilnú sieť, takže pre využívanie plánovania a ďalších online funkcií bolo potrebné auto napojiť na internet – najjednoduchšie cez WiFi hotspot z mobilného telefónu. V takomto stave všetko funguje bez problémov, no raz som narazil na problém, kedy sa Volvo odmietalo spojiť s akýmkoľvek mobilným telefónom, respektíve WiFi. Vytváral som hotspot z viacerých zariadení, ale pri všetkých sa zobrazovala informácia, že sieť je bez internetu, čo nebola pravda. Všetko sa vrátilo do normálu, keď auto bolo istý čas vypnuté.

Z pohľadu možností nabíjania sa Volvo XC40 Recharge snaží držať krok s konkurenciou a celkom sa mu to darí. Pre pomalé nabíjanie striedavým prúdom je k dispozícii štandardná trojfázová palubná nabíjačka s výkonom do 11 kW. K autu je štandardne dodávaný kompaktný nabíjací kábel s dĺžkou 7 metrov a maximálnym odberom 10 A do klasickej 230 V zásuvky, teda výkonom 2,3 kW. S ním by ste batériu nabíjali minimálne deň a pol. Mimochodom, chválim tlačidlo pre odomknutie kábla a prerušenie nabíjania, čo oceníte najmä na verejných nabíjacích staniciach.

Pre využitie maximálneho nabíjacieho výkonu palubnej nabíjačky budete potrebovať príplatkový kábel alebo wallbox. Nakoľko je auto vybavené akumulátorom s využiteľnou kapacitou 75 kWh, nabíjanie z 0 na 100 percent výkonom 11 kW by trvalo približne 7 hodín. Teda aj celkom vybité auto zvládnete nabiť cez noc. Ak budete potrebovať nabiť rýchlejšie, môžete využiť DC nabíjanie s výkonom do 150 kW, kedy sa batéria z 10 na 80 percent nabije za 37 minút. To je o pár minút viac ako deklaruje konkurencia, takže zásadné mínus to určite nie je.

Papier ale znesie veľa, preto som sa rozhodol otestovať nabíjanie aj v praxi. V rámci testu spotreby som sa zastavil na nabíjacej stanici v Beladiciach. K nabíjačke som prišiel so 7 percentami a po pripojení výkon postupne rástol. Napokon, pri 22 percentách, sa dostal dokonca na 152 kW. Pokles bol ale pomerne rýchly, kvôli čomu sa tempo nabíjania spomaľovalo. Po 36 minútach bola batéria nabitá na 77 percent, takže deklarovaný čas nabíjania sedel na minútu presne. Po necelých 40 minútach som auto odpájal od nabíjačky s 80 percentami.

Dôležitým parametrom, okrem nabíjania, je dojazd, ktorý za čas dokážete získať. Tento údaj sa samozrejme neodvíja iba od rýchlosti nabíjania, ale aj od efektivity. Volvo XC40 Recharge nepatrí k najefektívnejším elektromobilom, čo nie je žiadne tajomstvo, ale aj napriek tomu sa snaží ponúknuť solídny dojazd na jedno nabitie. Podľa metodiky WLTP je dojazd verzie s pohonom všetkých štyroch kolies 418 kilometrov, verzia s pohonom iba predných kolies má prejsť o pár kilometrov viac.

Vzhľadom na kapacitu akumulátora v „štvorkolke“ by sa spotreba musela pohybovať okolo hodnoty 18 kWh / 100 km, čo je celkom optimistický výsledok. Ako býva zvykom, s vozidlom sme absolvovali niekoľko zaujímavých trás, a to ako po okresných cestách, tak aj po diaľnici. Pre test kombinovanej spotreby v meste a na okresných cestách s kúskom diaľnice som si vybral okruh z Trnavy do Vrbového cez obce s následným návratom do Trnavy po diaľnici.

Cesta bola pokojná, vonku bolo 12 stupňov a pod mrakom. Po 46 minútach a 32 kilometroch som dorazil do Vrbového so spotrebou 19,6 kWh / 100 km. Navigácia pred cestou predpokladala, že do cieľa prídem so 60 percentami, a tak sa aj skutočne stalo. Trasa bola cez mierne kopce, ale zase bola plynulá a pri nižšej rýchlosti. S takouto spotrebou by bol reálny dojazd Volvo XC40 Recharge Twin do 382 kilometrov, čo nie je zlé číslo a približuje sa k sľubovanej hodnote.

Diaľnica je energeticky náročnejšia kvôli vyššej rýchlosti, s čím počíta aj navigácia. Namiesto 10 percent má z batérie ubudnúť 15 percent. V cieli mi na palubnom počítači svietilo 71,6 kilometrov a spotreba 22,1 kWh / 100 km. Spotreba teda narástla, no auto počítalo s horším výsledkom, keďže akumulátor bol nabitý ešte na 48 percent. Ak sa teda pozrieme na kombinovaný dojazd pri tejto spotrebe, dostaneme číslo 339 kilometrov, a to stále nie je zlé.

Vyššie čísla sa prejavujú najmä pri dlhšej diaľničnej trase. Práve takýmto úsekom sme sa venovali v samostatnom článku. Počas testu sme s Volvo XC40 Recharge Twin prešli 585 kilometrov so spotrebou 26,3 kWh / 100 km.