Vodíkové autá sú perfektné, no (ne)dostupnosť vodíka ich mení na horor

Začiatky elektromobility boli ťažké. Ešte si pamätáme dilemu, či má byť najskôr dostatok verejných nabíjačiek, alebo primeraný počet elektromobilov na cestách.

Vodíkové autá rovnakú dilemu zažívajú dnes, ale v oveľa dramatickejšej forme. Navyše, kým elektromobil si v krajnom prípade nabijete aj doma, alebo kdekoľvek z nízkonapäťovej zásuvky, vodík doma nenatankujete ani náhodou.

Mirai znamená v japončine „budúcnosť“ a Toyota Mirai mala symbolizovať budúcnosť elektromobility v podobe auta, ktoré si svoju elektrinu vyrába z vodíka v palivovom článku samo. Po úvodnej vlne nadšenia prichádza medzi majiteľmi vodíkových áut vytriezvenie. Situáciu a jej príčiny na trhu v USA podrobne rozoberá magazín InsideEVs.

Dnes sú mnohí majitelia Toyoty Mirai, ktorá bola prvým komerčne a „hromadne“ vyrábaným vodíkovým autom sklamaní. Verili, že si kupujú auto s obrovským potenciálom, ale okamžite narazili na realitu s chýbajúcou infraštruktúru na tankovanie vodíka. A tá pripomína zlý sen. Ukázalo sa, že tankovanie je veľkou výzvou a budúcnosť vodíka pre osobné autá zatiaľ vyzerá pochmúrne.

Majitelia vodíkového auta spotrebujú v USA cestou k tankovacej stanici a späť dlhou desiatky kilometrov niekedy aj tretinu nádrže. Na Slovensku by sme pravdepodobne dopadli ešte podstatne horšie. Nepríjemné je, že aj keď online mapa alebo aplikácia Fuel v konzole Mirai uvádza, že na tankovacej stanici je dostupné palivo, nie je záruka, že je to pravda.

Shell Hydrogen, dcérska spoločnosť ropného gigantu, opúšťa vodíkový vodíkový biznis. Firma to zdôvodnila komplikáciami s dodávkami vodíka a ďalšími externými trhovými faktormi. Od februára zatvorila svoje tri vodíkové stanice v Kalifornii a zrušila všetky plány na výstavbu ďalších v USA. Spôsobilo to, že San Francisco zostalo v rámci svojich mestských hraníc bez vodíkových staníc a jediná stanica v Sacramente je k dispozícii pre všetkých obyvateľov s vodíkovým autom.

„Toyota si uvedomuje, že niektorí majitelia Mirai v Kalifornii môžu mať problémy s tankovaním v dôsledku nedávneho zatvorenia vodíkových staníc,“ uviedla spoločnosť a snaží sa pomôcť. Automobilka však nedisponuje vlastnou tankovacou infraštruktúrou.

Vodíkoví nadšenci sa pritom v USA tešili pri kúpe Toyoty Mirai z veľkorysých stimulov. Napriek tomu, že cena Mirai bola v roku 2023 v základnej výbave 50 595 USD a v plnej výbave až 67 095 USD, Toyota ponúkla zaujímavé dotácie na úrovni 22 000 USD za model Mirai XLE a 40 000 USD pri limitovanej výbave. Toyota navyše pri kúpe nového Mirai ponúkla palivovú kartu v hodnote 15 000 dolárov. Karta je platná na šesť rokov alebo dojazd takmer 30 000 míľ (48 280 km) v Mirai XLE, ak majiteľ dokáže dosiahnuť dojazd Toyoty 402 míľ (647 km) na nádrž. Ukazuje sa však, že aj reálne čísla dojazdu sú podstatne nižšie, než deklarované. Majitelia tvrdia, že skutočný dojazd modelu je približne 260 míľ (418 km) na nádrž vodíka.

Problémom pre majiteľov bolo aj dávkovanie dostatočného množstva vodíka na úplné doplnenie nádrže. Niektoré stanice naplnia nádrž len čiastočne, predčasne sa zastavia a vyžadujú, aby majitelia začali novú transakciu, aby mohli pokračovať v dopĺňaní. Palivová karta Toyoty sa však po troch autorizáciách na zvyšok dňa zablokuje.

Na rozdiel od benzínu, ktorý sa meria v objemových jednotkách, vodík sa tankuje podľa hmotnosti. V roku 2021 si reťazec vodíkových staníc True Zero účtoval 13,14 USD za kilogram vodíka. Dnes stojí vodík v USA 36 USD/kg. Natankovanie 5,65 kg palivovej nádrže Mirai tak vyjde na približne 203 dolárov. Pre porovnanie, kým majiteľ Toyoty Prius jazdí za asi 0,10 dolára na míľu a Ford F-150 má náklady 0,27 dolára na míľu, náklady s vodíkovou Toyotou Mirai sú v porovnaní s Fordom F-150 takmer trojnásobné.

Ceny vodíka v Európe (v prepočte 15 USD/kg) a v Japonsku (11 USD/kg) sú síce výrazne priaznivejšie ako v USA, a existuje tu aj viac tankovacích staníc ( v Japonsku „až“ 241 a v Európe 178), veľká motivácia pre vodíkových fanúšikov to však nie je.

Niektorí majitelia Mirai požiadali Toyotu o spätné odkúpenie ich vozidiel a viacerí zašli až tak ďaleko, že podali na Toyotu žaloby. Majitelia tvrdia, že Toyota sfalšovala dojazd „viac ako 400 míľ“, že infraštruktúra je nespoľahlivá a že „namáhavé cesty“ na vodíkové čerpacie stanice často zasahujú do dojazdu vozidla – niekedy aj viac ako 80 míľ len na doplnenie paliva. Ku cti Toyoty slúži, že sa snaží prísť s riešeniami problémov s palivom.

Nepríjemnou skutočnosťou je aj pokles ceny jazdených vodíkových áut. Kvôli problémom s tankovacou infraštruktúrou je dopyt po nich minimálny. Elon Musk, ktorý zjavne nie je zástancom vodíkových áut, nazval pred pár rokmi palivové články (fuel cells) „hlúpymi článkami“ (fool cells). Samotné články síce za nič nemôžu, technológiu ako takú práve Toyota zvládla skvele, o čom sme sa presvedčili aj na prvej jazde na Slovensku. Žiaľ absentujúca infraštruktúra a ceny vodíka tejto forme elektromobilov (FCEV) zjavne v súčasnosti neprajú.