Aby dosiahli dostatočne veľký výkon, musia solárne elektrárne zaberať veľké plochy, čo je v oblastiach s vysokou hustotou obyvateľstva problém. Ani na vidieku nie je optimálne zastavať celé hektáre poľnohospodárskej pôdy fotovoltaickými panelmi, ako sa to dialo aj na Slovensku.
Aj preto sa v mestách s úspechom inštalujú solárne systémy na strechy, prípadne fasády budov. Tesla prišla dokonca s revolučným riešením, ktoré celú strešnú krytinu zmení na solárnu elektráreň. Inžinieri však už dlhšie pozerajú po ďalšej potenciálnej príležitosti. Cestná sieť, ktorou je každá priemyselne vyspelá krajina doslova opradená, má v súhrne obrovskú plochu.
Plochy ciest neprepúšťajúce vodu robia v krajine problémy aj z hydrologického hľadiska, keďže počas dažďov voda z asfaltových povrchov rýchlo odteká a prispieva k povodniam na jednej, a suchu na druhej strane. Fotovoltaika by mohla čiastočne ekologický deficit ciest kompenzovať a vážne sa o tom uvažuje.
Keď cesta je cieľ
Portál The Verge informoval, že v malej dedinke Tourouvre-au-Perche vo francúzskej Normandii spustili prvú solárnu cestu na svete. Úsek cesty s dĺžkou 1 km slávnostne otvorila francúzska ministerka životného prostredia Marie-Ségolène Royal.
Cesta dokáže vyrobiť dostatok elektriny na napájanie pouličného osvetlenia. Má to však „malý“ háčik. Investícia, výsledkom ktorej je asi 2800 m2 solárnych panelov zapustených do vozovky, stála zhruba 5 miliónov EUR. Cena za 1 m2 takéhoto panelu je potom výrazne vyššia, než v prípade bežných solárnych panelov. Kvôli vodorovnej polohe je účinnosť solárnej cesty naopak nižšia, než pri paneloch umiestnených napríklad na streche.
Efektívnosť s otáznikom
Tieto kvalitatívne nedostatky však môže do istej miery kompenzovať kvantita. Plocha ciest je obrovská a mimo miest sa vyrobená energia nespotrebuje na verejné osvetlenie. Aj firma Colas, ktorá inštalovala solárnu cestu, verí, že ceny pôjdu časom dole.
Ministerka Royalová dúfa, že sa vo Francúzsku podarí vybudovať 1000 km solárnych diaľnic. Spoločnosť Colas má údajne rozpracovaných až 100 rôznych projektov solárnych ciest. Pritom nie je v tomto biznise jediná.
Už v novembri 2014 otvorila spoločnosť SolaRoad na predmestí Amsterdamu pilotný projekt fotovoltaickej cyklistickej cestičky. Bol síce dlhý len 70 metrov, ale mal slúžiť hlavne na získanie skúseností s prevádzkou netradičnej cesty.
Niekoľkoročné skúsenosti sú kľúčové pri rozhodovaní, či bude mať výstavba solárnych ciest zmysel. Pri extrémnych cenách, ktoré by vylučovali návratnosť nákladov počas životnosti, by takéto riešenia sotva dávali zmysel. Otázkou je, či by boli vôbec takéto cesty vhodné v zemepisných šírkach, kde sa môžu počas zimy na celé mesiace ocitnúť pod snehom, alebo nánosom nečistoty.
Z tohto hľadiska vychádzajú solárne strešné škridle od Tesly ako výhodnejšie. Pri privátnych investíciách tiež nehrozí riziko tunelovania verejných zdrojov, ako sa to neraz deje pri štátnych infraštruktúrnych zákazkách. Nakoniec, je vždy lepšie šetriť, alebo zarábať, ako plytvať peniazmi. Hoci, alebo najmä preto, že ide o peniaze daňových poplatníkov, teda väčšiny národa.