Pozrite si
Virgin Hyperloop oznámil, že po prvýkrát vykonal test svojho „ultrarýchleho“ dopravného systému s ľudskou posádkou. Test sa uskutočnil na polkilometrovej testovacej trati spoločnosti DevLoop v nevadskej púšti asi 30 minút od Las Vegas.
V červeno-bielej kapsuli s názvom Pegasus sa odviezol technologický riaditeľ a spoluzakladateľ Virgin Hyperloop Josh Giegel a vedúca oddelenia pre cestujúcich Sara Luchian. Po presunutí do prechodovej komory bol z uzavretej vákuovej trubice odstránený vzduch a kapsula zrýchlila na 160 km/ h a potom spomalila až do zastavenia.
Spoločnosť tvrdí, že na testovacej trati už vykonala viac ako 400 testov, ale nikdy doteraz to nebolo s ľudskými pasažiermi. Jay Verder, výkonný riaditeľ Virgin Hyperloop uviedol, že nikto sa doteraz nepriblížil k takémuto výkonu, aby predviedol „hyperloop fungujúci v plnom rozsahu“, ktorý nielenže funguje vo vákuovom prostredí, ale má na palube aj ľudí.
Jay mal na mysli konkurentov, ktorí sa o vývoj a budúce budovanie tratí hyperloop taktiež usilujú. Tu by sme ale mali dať veci do reálnych súvislostí a opustiť marketingovú rétoriku PR oddelenia.
Cestovať pár sekúnd (na 500 metrovej trati to vzhľadom na rozbeh a brzdenie viac nebude) rýchlosťou 160 km/hod v testovacej kapsli nie je ktovieaká sláva. Keď som pred takmer troma desaťročiami prvýkrát dosiahol podobnú rýchlosť „s vetrom v chrbte“ na diaľnici so Škodou Forman, určite som sa netváril ako astronaut, čo prekonal míľnik.
Celý koncept „piateho druhu dopravy“, ako ho nazval Elon Musk, vychádza totiž z myšlienky, že v potrubí s prostredím blízkom vákuu sa budú pomocou magnetickej levitácie a elektromagnetického pohonu pohybovať dopravné kontajnery rýchlosťou okolo 1 220 km/ hod, teda takmer rýchlosťou zvuku.
To je veľký rozdiel, oproti 160 km/ h a podstatný rozdiel z hľadiska technologického, bezpečnostného atď. Zmysel hyperloopu je len v jeho vysokej rýchlosti, ktorou prekoná rýchlovlaky a vlastne aj dopravné lietadlá. A tým, že stanice by mohli byť priamo v zastavaných oblastiach, či dokonca v centrách miest, by ďalej významne skrátil cestovné časy.
Ak by mal hyperloop jazdiť rýchlosťou hoci len 300 km/ h, nemal by žiadne opodstatnenie, vrátane ekonomického. Z tohto hľadiska považujeme míľnik Virgin Hyperloop hlavne za PR akciu, určenú na motivovanie investorov.
https://www.youtube.com/watch?v=xKvbSboQ5_g
A tých firma bude potrebovať aj naďalej. Spoločnosť vznikla v roku 2014 ako Hyperloop Technologies, v roku 2016 sa premenovala na Hyperloop One a po vstupe investora Richarda Bransona na Virgin Hyperloop One. Branson pomohol zabezpečiť novú investíciu vo výške 50 miliónov dolárov od dvoch existujúcich investorov a Virgin Hyperloop získala v roku 2019 nové financovanie vo výške 172 miliónov dolárov. Z toho 90 miliónov dolárov vložil dubajský prístavný operátor DP World, ktorý už skôr do projektu investoval 25 miliónov dolárov.
Kým investori veria novej myšlienke, kritici tvrdia, že hyperloop síce môže byť technicky realizovateľný, stále však predstavuje „utopickú víziu“, ktorú bude ťažké prefinancovať. Optimizmus fanúšikov tu naráža na tvrdú realitu. Už v roku 2017 predstavitelia Virgin Hyperloop tvrdili, že do roku 2020 budú po celom svete fungovať komerčné linky hyperloop. Realitou je miesto toho test na 500 metrovej trati s dvoma pasažiermi pri osminovej rýchlosti.
Podľa uniknutých informácií z roku 2016 by mali náklady na budovanie trate hyperloop dosiahnuť 84 až 121 miliónov dolárov za míľu, čo je podstatne viac ako pri vysokorýchlostnej železnici. Ak pominieme celý rad doteraz nevyriešených technologických, bezpečnostných a legislatívnych problémov, a budeme brať do úvahy len náklady a investičnú prípravu tratí, čas, kedy sa prevezieme v hyperloopových vagónoch, je ešte stále ďaleko.
Zdroj