Pozrite si
Ak sa kdekoľvek v zemi, alebo na jej povrchu nájdu vzácne kovy, alebo iné nerastné poklady, vždy sa nájde dostatok tých, čo ich vedia vyťažiť a speňažiť. V tomto hone za bohatstvom ťažiari často nepoznajú brata a neberú ohľady na miestnych obyvateľov, tým menej na prírodu.
Príkladov nájdete koľko vás napadne, od Amazónie, až po Slovensko. Vesmír bol donedávna z tohto pohľadu tabu, aspoň čo sa týka vlastníckych práv na pozemky. Tie sú dodnes, našťastie, v podstate „chránené polohou“, aj keď vzorky z Mesiaca už na Zemi máme vďaka USA, aj ZSSR.
Asteroid Ida a mesiac Daktyl zo sondy Galileo.
Tento stav však už možno nepotrvá dlho. S rozvojom kozmonautiky a pribúdaním poznatkov o telesách Slnečnej sústavy sa objavuje čoraz viac nápadov na hospodárske využitie Mesiaca a asteroidov. Záujemcovia majú ohľadom legálnosti takejto ťažby jasno – všetko je vraj v poriadku.
Vidina, že niektoré asteroidy by mohli z veľkej časti tvoriť nerasty s vysokým obsahom vzácnych kovov, ako je irídium a platina, dokáže rozpáliť aj potenciálnych investorov. Preto niet divu, že vznikajú firmy, ktoré sľubujú sen o tejto zlatej (alebo platinovej) horúčke vyplniť.
Predstava „remorkéra“ asteroidov.
Chcú vyhľadávať vhodné asteroidy v blízkosti Zeme, tie lapiť a dotiahnuť na „dosah“. Hovorí sa o obežnej dráhe Mesiaca,kde sa majú vzácne suroviny ťažiť a dopraviť na Zem.
https://www.youtube.com/watch?v=J0vkqQN44I4
Nápad vyzerajúci na pohľad rozumne však do veľkej miery pripomína pyramídovú hru. Alebo aspoň čosi podobné bombastickým zámerom spoločnosti Mars One s osídľovaním Marsu.
Jedna z „vesmírnych banských“ spoločností Deep Space Industries (DSI), ktorá by chcela v budúcnosti ťažiť nerasty vo vesmíre, oznámila svoje plány na prvú súkromnú misiu k asteroidu. Mala by sa uskutočniť do konca desaťročia. Pre túto cestu spoločnosť vyvíja družicu s názvom Prospector-1.
Pôjde o malú družicu s hmotnosťou asi 40 kg, ktorá by mala pristáť na vybranom asteroide v blízkosti Zeme. Pomocou vizuálnych prostriedkov – kamier a spektrometra bude skúmať jeho chemické zloženie a geologickú stavbu.
Umelecká predstava ako by mal Prospector-1 fungovať.
Predbežné zámery DSI sú však skromnejšie, než hľadanie drahých kovov. Ich skutočnú ťažbu nemôžeme v blízkej budúcnosti očakávať, pretože naše skúsenosti s pristávaním na telesách s malou gravitáciou sú mizivé a zároveň mizerné. Vieme, že výsadkový modul Philae sondy Rosetta sa na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko niekoľkokrát odrazil a nakoniec zakotvil v nepriaznivej polohe.
Podobné to bude s pristávaním na malých asteroidoch – kozmických balvanoch s priemerom rádovo desiatok až stovák metrov.
Jedným z hlavných cieľov sondy Prospector-1 má byť hľadanie vody (v podobe ľadu, alebo viazanej v horninách), pretože voda sa má stať potenciálnym palivom pre budúce misie. Pomocou elektriny zo Slnka sa dá rozložiť na vodík a kyslík a tie potom využiť ako chemické palivo, alebo ionizované plyny využiť v iónových elektroreaktívnych motoroch.
Ťažba nerastov na asteroide – umelecká vízia.
Pohon a palivo budú kľúčovou otázkou, ak budeme chcieť skutočne priťahovať asteroidy do blízkosti Zeme, alebo Mesiaca – to je z astronomického hľadiska skoro jedno. Preto by bolo optimálne nájsť zdroje paliva priamo na mieste a nevoziť ho so sebou zo Zeme.
Misii Prospector-1 má však predchádzať vyslanie testovacej sondy Prospector-X na nízku obežnú dráhu okolo Zeme v priebehu roku 2017. Na nej sa má otestovať fungovanie niektorých systémov, ako je navigácia a avionika, a ich odolnosť voči kozmickému žiareniu.
Celkovo to vyzerá, že plány DSI sú opatrné, až striedme a veľmi nenaznačujú, že „zlatá horúčka“ prepukne už čoskoro . V skutočnosti má celý projekt zatiaľ viac otáznikov, ako odpovedí a vôbec nie je isté, že na úrovni súčasného technického rozvoja dokážeme ťažbu z asteroidov uskutočniť.
Ekonomické a etické rozmery tohto problému zatiaľ neriešme. Kým sa nejaký ten asteroid ocitne na obežnej dráhe Mesiaca, budeme všetci podstatne starší a múdrejší.
Zdroj