Pozrite si
Sankcie Európy a celého sveta voči Rusku kvôli invázii na Ukrajinu gradujú každým dňom a zasahujú ďaleko nad rámec ekonomiky, oligarchov a politikov. Po zablokovaní športových podujatí prichádza na rad aj veda a výskum, ten vesmírny nevynímajúc. Ohrozená je aj spoločná misia na výskum Marsu ExoMars, na ktorej sa podieľa Európska vesmírna agentúra (ESA) a ruský Roskosmos.
Po stretnutí s členskými štátmi 28. februára 2022 vydala ESA vyhlásenie týkajúce sa spolupráce s Ruskom, v ktorom odsúdila tragické následky vojny na Ukrajine a zaviazala sa implementovať sankcie uvalené na Rusko 22 členskými štátmi agentúry.
V krátkom vyhlásení ESA takmer vylúčila štart druhej fázy misie ExoMars na nosnej rakete Proton-M z kozmodrómu Bajkonur, ktorý bol plánovaný na koniec septembra 2022. Pôvodne mala misia odletieť k Marsu už v štartovacom okne od 26. júla do 13. augusta 2020, kedy k Marsu úspešne vyrazila flotila medziplanetárnych sond USA (s roverom Perseverence), Číny ( Tianwen-1 s roverom) a Spojených arabských emirátov (orbiter Al-Amal).
Rusko, a predtým Sovietsky zväz, akoby pri výskume Marsu sprevádzala akási kliatba. Poznačila ho šnúra neúspechov pri pokusoch o výskum Marsu prostredníctvom kozmických sond. Posledným bol v roku 2011 neúspešný projekt Fobos-Grunt, ktorý mal dopraviť automatickú sondu k marsovmu mesiacu Fobos, ale už na obežnej dráhe Zeme jej zlyhali motory.
Smolu mal Roskosmos aj v prvej časti misie ExoMars, hoci nie vlastnou vinou. Orbitálna sonda úspešne zakotvila v roku 2017 na obežnej dráhe Marsu, ale lander Schiaparelli spustil pristávací manéver v príliš veľkej výške a havaroval.
Cieľom druhej fázy misie ExoMars má byť hľadanie stôp života na Marse pod jeho povrchom. Tam by mohol prežiť dodnes, chránený pred kozmickou radiáciou. Nádej na podporu tejto hypotézy dávajú pravidelné výrony metánu, ktoré nemajú jednoznačné „anorganické“ vysvetlenie.
Tu ale opäť vstupuje do hry „ruská marsovská kliatba“, tentoraz podporovaná protiruskými sankciami, ktoré zasahujú aj kozmický výskum.
Vo vyhlásení ESA sa uvádza: „Pokiaľ ide o pokračovanie programu ExoMars, sankcie a širší kontext spôsobujú, že štart v roku 2022 je veľmi nepravdepodobný. Generálny riaditeľ ESA Josef Aschbacher zanalyzuje všetky možnosti a pripraví formálne rozhodnutie o ďalšom postupe členských štátov ESA“.
Roskosmos zas oznámil, že zastavuje štarty svojich rakiet Sojuz z kozmodrómu ESA v Kourou a sťahuje odtiaľ svojich pracovníkov. ESA v reakcii na tento krok avizovala, že na vynášanie svojich nákladov do vesmíru využije alternatívne nosné rakety, ktoré sú dnes dostupné (tu by mohol popri európskej Ariane 5 vstúpiť do hry aj Falcon 9 od SpaceX) a pripravované nosné rakety Vega-C a Ariane 6.
Ohrozí to aj budovanie siete OneWeb, pre ktorú mal ďalší náklad 34 družíc vyniesť Sojuz 2-1b Fregat z kozmodrómu Kourou už 4. marca.
Zaujímavé bude sledovať, ako sa s „kozmickými sankciami“ vysporiada ESA a hlavne NASA na ISS, kde má Rusko svoju sekciu a stálu časť posádky. Okrem dopravy kozmonautov tam zabezpečuje (popri iných štátoch) aj zásobovanie pomocou nákladných kozmických lodí Progress.
Zatiaľ to vyzerá na zmierlivejšie postoje. Počas tlačovej konferencie 28. februára o nadchádzajúcej komerčnej misii Ax-1 na ISS Kathy Lueders, pridružená správkyňa NASA pre vesmírne operácie, uviedla, že operácie ISS neboli inváziou a následnými sankciami ovplyvnené a všetko funguje ako doteraz.