Pozrite si
Stráviť pád dní v hoteli na obežnej dráhe, alebo aspoň vyletieť na hranicu medzi atmosférou a vesmírom, presvedčiť sa, že plochú Zem nepodopierajú mýtické korytnačky a užiť si pár minút mikrogravitácie – za takéto zážitky sú bohatí záujemcovia ochotní zaplatiť veľké peniaze. Vesmírna turistika je čoraz lukratívnejší biznis.
Súkromné spoločnosti milionárom rady umožnia splniť sny o kozmonautike, pretože ceny leteniek atakujú aj desiatky miliónov dolárov.
Spoločnosti ako SpaceX, Virgin Galactic a Space Adventures chcú, aby sa vesmírny turizmus stal bežnou rutinou a záujem je vysoký.
Zároveň ide o zaujímavý biznis. Už prvý vesmírny orbitálny turista Dennis Tito zaplatil za 7-dňový pobyt na ISS 20 miliónov USD a ceny postupne rástli. Ôsma vesmírna turistka, anglická sopranistka Sarah Brightman mala za svoj let v roku 2015 zaplatiť až 52 mil. USD, ale let sa nakoniec neuskutočnil.
Japonský miliardár Yusaku Maezawa investoval už v roku 2018 pre SpaceX nezverejnenú sumu peňazí za súkromnú cestu okolo Mesiaca a späť, ktorá by sa mala uskutočniť na palube lode Starship v roku 2023. Starship dovtedy musí zvládnuť testy, aj lety na zemskú obežnú dráhu, ale je to na dobrej ceste .
V každom prípade pôjde o inú kategóriu výletov, ako sú plánované „bleskovky“ cca do výšky 100 km v réžii Blue Origin, či Virgin Galactic. Napriek tomu neznámy záujemca zaplatil v dražbe za miestenku v kapsuli New Shepard za let s majiteľom Blue Origin Jeffom Bezosom a jeho bratom Markom Bezosom 28 miliónov dolárov. Letieť sa má v júli.
Kozmické lety však majú značné dôsledky pre životné prostredie. Rakety spália obrovské množstvo paliva, či už je to letecký petrolej v raketách Falcon 9 od SpaceX a v ďalších, metán v Super Heavy/Starship, alebo vodík v novom nosiči NASA Space Launch (SLS).
Pritom nejde len o exhaláty – emisie CO2 a pevných častíc, respektíve vodnej pary. Veľká časť nosičov po vypustení zhorí v atmosfére, čo tiež nie je práve čistý spôsob dopravy. Klobúk dolu pri SpaceX, ktorej tandem Super Heavy/Starship má byť opakovane použiteľný v prípade nosnej rakety, aj kozmickej lode.
Bez ohľadu na palivo, všetky rakety pri štarte generujú množstvo tepla, ktoré aktivuje atmosférický dusík a vytvára škodlivé oxidy dusíka, hovorí Eloise A. Marais, docentka fyzickej geografie na University College London. V závislosti na tom, v akej výške sa uvoľňujú, môžu tieto oxidy dusíka buď prispievať k tvorbe ozónu, alebo k jeho úbytku.
V stratosfére, kde ozón funguje ako štít pred UV žiarením zo slnka, ho môže toto teplo likvidovať. V troposfére zas môže toto teplo vytvárať ozón, ktorý sa tu správa ako skleníkový plyn a navyše je toxický.
Zatiaľ sa môže zdať, že príspevok vesmírnych rakiet k znečisťovaniu atmosféry je bezvýznamný. V porovnaní s leteckou dopravou, kde sa uskutoční od 80 000 do 130 000 letov denne je maximálne niekoľko štartov do týždňa skutočne zanedbateľné číslo. Ale štart veľkej rakety vytvorí mnohonásobne viac emisií, ako najväčšie lietadlo a kozmických (a dnes už aj sub-kozmických) letov rýchlo pribúda.
SpaceX a ďalšie firmy už uvažujú, že by kozmické lode mohli konkurovať aj diaľkovým transoceánskym letom. Na lodi Starship by sa dalo dostať na druhú stranu Zemegule za menej ako hodinu. Tým by sa frekvencia letov rakiet enormne zvýšila a s ňou aj environmentálna záťaž. Kým nezvládneme pokročilejšie formy pohonov a budeme odkázaní na chemické palivá, mali by sme byť pri masovom rozvoji kozmickej turistiky opatrní.
Zdroj