Veľká Británia vyrábala celý deň elektrinu bez uhlia. Prvýkrát od roku 1880

Číňania by o tom vedeli dlho rozprávať, ale nemusíme chodiť príliš ďaleko. Exhaláty a prašnosť, ktoré spôsobujú tepelné elektrárne a teplárne spaľujúce uhlie znepríjemňujú život všade, kde sa používajú. A to aj napriek odsírovacím zariadeniam a ďalším filtrom.

Aj keď uhlie cenou často dokáže konkurovať alternatívnym zdrojom (hnedého uhlia z nováckych baní sa to ale netýka), pridružené náklady a dopady na životné prostredie obracajú bilanciu v jeho neprospech.

Aj preto sa energetické spoločnosti od uhlia pomaly odvracajú. Jeho zlaté časy, keď vďaka parným strojom poháňalo dopravu a priemysel a dominovalo aj vo vykurovaní, sú preč. Veľká Británia v tomto duchu dosiahla zaujímavý míľnik. Prvýkrát od priemyselnej revolúcie v 19. storočí fungovala 21. apríla celý deň bez použitia elektriny vyrobenej z uhlia.

Briti miesto toho využili energiu vyrobenú zo zemného plynu (50,3%), jadrovej energie (21,2%), vetra (12,2%), dovozu z iných krajín (8,3%), biomasy (6,7%) a solárnych elektrární (3,6%). Údaje, ktoré podľa portálu The Verge poskytla National Grid, nezahŕňajú elektrinu z vodných elektrární a nezohľadňujú vývozy elektriny do zahraničia.

Krajina už aj predtým dokázala istú dobu fungovať bez uhoľných elektrární, ale nikdy nie po celý deň. Z globálneho hľadiska však Spojené kráľovstvo zďaleka nepatrí k rekordérom vyrábajúcim elektrinu bez fosílnych palív. Jednotkou je v tomto smere Kostarika.

Tento stredoamerický štát fungoval v roku 2016 na obnoviteľných zdrojoch až 250 dní a od 17. júna do 6. októbra potiahol súvislú šnúru 110 dní bez fosílnych palív. Celkovo Kostarika získala z obnoviteľných zdrojov vlani až 98,1% elektriny. Zaujímavé je, že napriek priaznivej zemepisnej šírke v krajine takmer úplne ignorujú fotovoltaiku (dodala len 0,1 promile elektriny), aj biomasu (0,72%). Takmer tri štvrtiny elektriny (74,35%) tam dodávali hydroelektrárne, nasledované geotermálnymi (12,73%) a veternými elektrárňami (10,3%).

Vo Veľkej Británii je energetický mix podstatne odlišný. Počas „dňa bez uhlia“ skladba zdrojov na výrobu elektriny podľa národnej rozvodnej spoločnosti National Grid stála hlavne na elektrárňach spaľujúcich plyn a jadrových elektrárňach (spolu viac ako 70% dodanej elektriny).

V oboch prípadoch určite nejde o obnoviteľné zdroje a zemný plyn patrí takisto medzi fosílne palivá. Oproti uhliu však produkuje nižšie znečistenie životného prostredia.

Vo V. Británii tvorilo v roku 2015 uhlie 22 percentný podiel vo výrobe elektrickej energie. Je to pomerne veľa, no oproti roku 2014 ide o pokles o 7,3 percentuálnych bodov. Trend útlmu spaľovania uhlia v tepelných elektrárňach je tu teda jasný.

Podobný energetický mix pri výrobe elektriny existuje aj v USA, kde na uhlie a zemný plyn pripadá po 33% výroby elektriny a ďalších 20% sa vyrobí v jadrových elektrárňach. Napriek obrovským investíciám do solárnych megafariem tak zostáva podiel obnoviteľných zdrojov v USA pomerne nízky.

Postoje prezidenta Trumpa, ktorý patrí k popieračom globálneho otepľovania, útlmu spaľovania uhlia v USA nepomôžu. Práve naopak. Donald Trump už podpísal výnos zastavujúci úsilie americkej vlády bojovať proti zmene klímy. Tento výnos zvráti obmedzovanie produkcie oxidu uhličitého, pričom práve elektrárne spaľujúce fosílne palivá patria k najväčším koncentrovaným zdrojom takýchto emisií v krajine.