Pozrite si
Dávno vieme, že okolitý vesmír (Zem, ako súčasť tohto vesmíru, je výnimkou) nie je priateľským prostredím pre človeka. Už menej vnímame, že kozmonauti, ani so všetkými špičkovými technológiami nemajú na ružiach ustlaté. Nízka gravitácia a radiácia sú iba niektoré z faktorov, ktoré kladú našim snahám o kolonizáciu vesmíru vážne prekážky.
Vedci to vidia už dnes a kozmonauti / astronauti na ISS to pociťujú po dlhodobých pobytoch na orbite na vlastnej koži. Pritom Medzinárodná vesmírna stanica obiehajúca okolo Zeme vo výške okolo 420 km stále nie je ten „pravý“ vesmír. Jej posádka sa stále ešte nachádza pod ochranným dáždnikom zemského magnetického poľa, ktoré vychytá väčšinu nabitých častíc zo slnečného vetra.
Obsah pokračuje pod reklamou
Iný príbeh to bude pri dlhodobých misiách na Mesiaci, na Marse, alebo hlbšie v slnečnej sústave. Vedci majú už dosť údajov, aby zistili aký zhubný vplyv na ľudský organizmus má nulová, alebo nízka gravitácia.
V prvom rade nastáva pri dlhodobom pobyte vo vesmíre atrofia svalov a znižuje sa hustota kostí. Strata kostnej hmoty u astronautov je obrovský problém, preto sa pri medziplanetárnych letoch ráta s umelou gravitáciou (v podobe odstredivej sily).
Zatiaľ nie je jasné, či by rotovala celá kozmická loď, jej časť, alebo by mala len nejakú veľkú komoru v podobe centrifúgy, kde by astronauti trávili istý čas v podmienkach umelej gravitácie. To sa týka aj budúcich orbitálnych staníc.
Pobyt vo vesmíre však prináša aj ďalšie riziká. V dôsledku zvýšenej radiačnej expozície vo vesmíre môže vznikať napríklad erektilná dysfunkcia, nehovoriac o poškodeniach DNA a rizikách rakoviny. Nepríjemným „bonusom“ je, že astronauti môžu pri výstupoch do vesmíru prísť aj o nechty na rukách. A nie je to z dôvodu vesmírnemu chladu.
Plukovník letectva a astronaut NASA Jack Fischer pracuje v roku 2017 na ISS mimo laboratórneho modulu US Destiny na pripájaní bezdrôtových antén počas 201. výstupu do vesmíru.
Vedci sa domnievajú, že tento problém je väčšinou spôsobený tlakom vo vnútri skafandrov, najmä rukavíc a tým, ako sú navrhnuté. Tento problém však, zdá sa, nemá jednoduché riešenie.
Niektorí vedci sa na základe výskumu domnievajú, že strata, alebo oddeľovanie nechtov na rukách, ktorá je v medicíne známe ako onycholýza, môže byť spojené s mnohými príčinami, vrátane dizajnu rukavíc a dokonca aj veľkosti kĺbov. Je to preto, že veľkosť týchto kĺbov a spôsob, akým rukavice obmedzujú pohyb, môžu vyvíjať väčší tlak na prsty, čo spôsobuje problémy s prietokom krvi.
Je pravdepodobné, že budúce skafandre, ako napríklad tie, ktoré sa vyvíjajú pre lunárne misie Artemis, môžu niektoré z týchto problémov eliminovať. Stále však existuje veľa dôvodov, prečo pre ľudí nie je vesmír priateľským prostredím.
Dajme tomu, že sa problémy so skafandrami podarí vyriešiť, ale pred kozmickou radiáciou sa budúci astronauti budú musieť chrániť. Na základniach na Mesiaci, alebo na Marse, ktoré budú kvôli bezpečnému tieneniu zrejme pod povrchom, budú viac-menej v pohode. Dlhé vychádzky v exteriéri však budú nevyhnutne spojené so zvýšenou expozíciou žiarenia.
Zatiaľ tiež nevieme, ako bude na organizmy osadníkov dlhodobo vplývať znížená gravitácia, aj keď malá gravitácia je stále lepšia ako mikrogravitácia na ISS. Na Mesiaci je príťažlivosť iba 1/6 zemskej (1,622 m/s2, alebo 0,1654 g) a na Marse o čosi viac ako tretinová oproti gravitácii na Zemi (3,69 m/s2; 0,376 g).
Odpovede sa snáď už čoskoro dozvieme. NASA chce v rámci programov Artemis vrátiť astronautov na Mesiac už v tomto desaťročí a mali by tam tráviť podstatne viac času, ako ich predchodcovia z programu Apollo. V 30-tych rokoch sa pravdepodobne dočkáme aj prvých priekopníkov na Marse. SpaceX to má medzi svojimi prioritami.
Zdroj