Pozrite si
Medzi biologických rekordérov živočíšnej ríše schopných prekonať extrémne podmienky – chlad, teplo, tlak, žiarenie a dokonca aj vákuum – patria mikroskopické vodné živočíchy dorastajúce do dĺžky 1mm. Pomalky, nazývané aj tardigrady, alebo „vodné medvede“ (Hypsibius dujardini) majú osem panôžok zakončených pazúrikmi a v papuli ostré tŕne, ktorými prepichujú bunečné membrány rastlín. Živia sa vysávaním rastlinných buniek.
Portál The Verge informoval, že japonským mikrobiológom sa podarilo oživiť pomalky viac ako 30 rokov uväznené v ľade. Predošlý rekord takisto patril týmto stvoreniam, vtedy však boli zmrazené „len“ deväť rokov. Pomalky sú schopné prežiť nepriaznivé podmienky vďaka anabióze. Žeby ich pomenovanie potvrdzovalo to staré známe „pomaly ďalej zájdeš“? Tieto stvorenia, vyskytujúce sa v plytkých vodách, alebo machových porastoch, vykazujú vskutku extrémnu odolnosť voči podmienkam prostredia. Pri experimentoch dokázali (hoci nie všetky) prežiť aj vo vákuu v otvorenom vesmíre, pri teplotách blízko absolútnej nuly.
Pri teplote tekutého vzduchu (–171 °C ) prečkajú bez problémov a nezaskočí ich ani sterilizácia. Dôvodom je anabióza. Pri experimentoch prežili rádovo 15 minút aj teplotu 150 °C. Ak vedci experimentujú s baktériami, aby overili možnosť ich prežitia pri cestovaní vo vesmíre, pomalky ukazujú, že cestu medzi planétami by teoreticky mohli prežiť aj zložitejšie organizmy.
Organizmy pomaliek pre experiment boli získané v roku 1983 z machu z východnej Antarktídy. Vzorky boli 31 rokov skladované pri teplote -20 °C a rozmrazené boli vlani v máji. Anabióza „vodných medvedíkov“ teda trvala viac ako tri desaťročia.
Vedcom z Národného inštitútu pre polárny výskum (NIPR) v Tokiu sa v miske so živnou pôdou podarilo po niekoľkých dňoch prebrať k životu dve pomalky, ktoré dostali prezývku „Šípková Ruženka“ (Sleeping Beauty) a značenie SB-1 a SB-2. Pomalka SB-2 sa síce prebrala a začala konzumovať riasy, ale na 20. deň zahynula. SB-1 bola odolnejšia a na 21. deň začala vyvíjať vajíčka a neskôr ich nakládla. Takisto sa podarilo prebudiť vajíčko získané v rámci antarktických vzoriek. Vyvinula sa z neho zdravá pomalka, ktorá o niekoľko dní nakládla vlastné vajíčka.
Vedci teraz skúmajú mechanizmy, ktoré pomáhajú pomalkám prežiť v zmrznutom stave. Problémom je voda, ktorá po zmrznutí zväčšuje objem a trhá bunky. Niektoré druhy pomaliek sa po spomalení metabolizmu zbavujú vody a nahrádzajú ju nemrznúcou kvapalinou (glycerolom). V stave anabiózy sa z nich stávajú scvrknuté, nezničiteľné pelety.
Napriek tomu v extrémnych podmienkach dochádza k poškodeniu DNA a vedci chcú prísť na to, ako si pomalky dokážu DNA opraviť. Podľa jednej hypotézy si „požičajú“ časť DNA od iných organizmov, z génov baktérií, rastlín, alebo dokonca aj húb. Táto hypotéza je však značne problematická a podľa oponentov ju mohli podporiť kontaminované vzorky.
Ako skutočne funguje systém prežitia týchto zaujímavých organizmov teda zatiaľ nevieme. Dlhá cesta preto povedie aj k možnému využitiu hibernácie pri kozmických letoch k iným planétam.
Zdroj