Pozrite si
Silnejší súrodenec osvedčenej dvojstupňovej rakety Falcon 9 od súkromnej spoločnosti SpaceX mal prvýkrát letieť do vesmíru ešte v 4. štvrťroku 2017. Po niekoľkých odkladoch bol termín nakoniec stanovený na január 2018.
Nekonečný reťazec odkladov
Ani ten sa však nepodarilo dodržať. O ostrému štartu predchádzal statický test všetkých 27 motorov Merlin-1D a ten bol v priebehu januára niekoľkokrát – z rôznych dôvodov – odložený. Ostré testy boli pritom dôležité, nutná súčinnosť ťahu takého počtu motorov je náročná a predstavuje značné riziko.
Aj samotný šéf SpaceX Elon Musk pripúšťal, že prvý let najsilnejšej nosnej rakety, akou ľudstvo disponuje od projektu Apollo, môže ľahko stroskotať výbuchom už na štartovacej rampe. Úspešnému štartu dával šancu len 50%.
Zároveň mu však nechýbal zmysel pre recesiu a príznačná invencia. Ako testovaciu záťaž do rakety namiesto obvyklej mŕtvej hmoty (betónových tvárnic, alebo kovových odliatkov) umiestnil červený elektrický Tesla Roadster prvej generácie.
Keďže Musk je zároveň aj šéfom Tesly, bola v tom nielen nostalgia, ale aj symbolika, a ako sám povedal, aj trochu zábavy. Za volant elektromobilu SpaceX posadil figurínu Starmana, pomenovanú podľa songu Davida Bowieho z roku 1972. Mimochodom, Starman je oblečený v skafandri, aký budú používať kozmonauti na pilotovanej lodi Dragon.
Elon Musk – majster recesie
Na palube vozidla je aj výtlačok sci-fi románu „Stopárov sprievodca galaxiou“ od Douglasa Adamsa a uterák s nápisom „Don’t Panic“, ktorý je odkazom na toto kultové dielo.
Starman za volantom športiaku bude po úspešnom vynesení do vesmíru milióny rokov lietať spolu s ostatnými planétami po heliocentrickej dráhe. Jeho orbita bude pretínať dráhu Marsu. Chvíle by mu mala spestriť Bowieho skladba „Space Oddity“ z palubného autorádia, ale to už je skutočne poriadna haluz. Aj keby figurína disponovala sluchom, vo vákuu by si veľa hudby neužila.
Samotný „Falcon na steroidoch“, ako by sa dal Falcon Heavy nazvať, je po Saturne V z čias letov na Mesiac najsilnejšou raketou v histórii. Zároveň je najsilnejším nosičom súčasnosti.
Má dvakrát väčší ťah ako konkurenčná raketa Delta IV Heavy spoločnosti ULA, ktorá bola doterajším rekordérom, spolu s ruským nosičom Proton M. Falcon Heavy má pritom takmer trikrát vyššiu nosnosť na nízku obežnú dráhu (63 800 kg vs 22 560 kg, resp. 23 000 kg).
Najsledovanejšie predstavenie
Po úspešnom statickom teste motorov prvého stupňa bol samotný štart Falconu Heavy stanovený na 6. februára 2018 o 19:30 SEČ zo štartovacieho komplexu 39A v Kennedyho vesmírnom stredisku NASA na Floride.
Miesto bolo taktiež symbolické, pretože z rovnakého komplexu štartovala v roku 1969 misia Apollo 11 s prvými ľuďmi, ktorí pristáli na Mesiaci. Je dosť pravdepodobné, že budúcich mesačných misií sa zúčastnia aj kozmické lode a sondy vynášané práve raketou Falcon Heavy.
Táto nosná raketa by mohla zasiahnuť aj do budovania orbitálnej stanice Mesiaca, ktorá v tretej dekáde možno nahradí stanicu ISS. Má potenciál aj pri doprave užitočných nákladov na Mars. Tam je schopná dopraviť náklad s hmotnosťou 16 800 kg.
Celú udalosť si môžete pozrieť v nasledujúcom videoklipe. Samotný štart začína vo videu od času 21:50.
Štart Falconu Heavy bol kvôli silnému výškovému vetru taktiež dvakrát posunutý, aby sa nakoniec za nadšenia veľkého množstva divákov na okolitých plážach a mnohonásobne väčšieho množstva internetových fanúšikov uskutočnil o 21:45 SEČ (15:45 EST). Živé video údajne zaznamenalo druhý najvyšší počet on-line sledovateľov v histórii portálu YouTube.
Pristátia prvých stupňov: dve mäkké, jedno tvrdé
Po prekonaní stratosféry Falcon Heavy odpojil dva bočné boostery prvého stupňa a prostredná časť prvého stupňa zvýšila výkon na maximum. Raketa sa tak dostala na parkovaciu obežnú dráhu, k čomu jej po odpojení centrálneho prvého stupňa pomohol motor Merlin druhého stupňa.
Bočné stupne asi 8 minút po štarte súbežne pristáli na susedných plošinách na Cape Canaveral. Pozorovatelia, vrátane autora tohto článku, tento moment považovali za jeden z najkrajších úspechov raketovej techniky a pomenovali ho „kozmický balet“.
Tretí segment prvého stupňa mal menej šťastia. Po odpojení bol síce správne navedený na pristátie na autonómnej lodi “Of Course I Still Love You” asi 325 km od pobrežia Floridy.
Pristávací manéver však tentoraz nebol úspešný a prvý stupeň dopadol na morskú hladinu asi 100 m od lode. Keďže sa nespustili všetky tri motory zaisťujúce brzdiaci manéver, segment pristál rýchlosťou viac ako 400 km/hod a rozbil sa o hladinu.
Bol to úspech
Napriek tomu, že sa centrálnu časť prvého stupňa nepodarilo zachrániť, Elon Musk hovorí o splnení misie na 95%. Treba mu dať za pravdu, pretože mäkké pristátie prvého stupňa má skôr ekonomické (a ekologické), než zásadné opodstatnenie. SpaceX už nazbierala okolo desiatky takýchto použitých prvých stupňov (doteraz zo štartov Falcon 9) a počíta s ich opätovným použitím.
Aj takéto štarty už má SpaceX za sebou, veď aj oba bočné boostery boli repasované. Bočné stupne štartovali v roku 2016 v raketách Falcon 9 pri vynesení družíc Thaicom-8 a CRS-9. Po mäkkom pristátí boli repasované a upravené pre potreby nosiča Falcon Heavy. Iní vesmírni dopravcovia pritom zatiaľ používajú prvé stupne nosičov len na jedno použitie a o ich mäkkých pristátiach a následnom opakovanom nasadení môžu len snívať.
Istou výnimkou je spoločnosť Blue Origin, ktorá so svojou jednostupňovou raketou New Shepard dokáže takisto vertikálne pristáť.
Ako však pred časom poznamenal Elon Musk, Blue Origin hrá podstatne nižšiu ligu ako SpaceX. Jednak svoje nosné rakety a „kozmickú“ loď pre turistov stále testuje, jednak zatiaľ nie je schopná uskutočňovať vesmírne, ale len tzv. suborbitálne lety za hranicu stratosféry.
Vesmírni turisti by sa mali chvíľu kochať mikrogravitáciou a pohľadom na zakrivenú planétu Zem z výšky asi 100 kilometrov. Kapsula bude následne po absolvovaní hyperbolického letu pristávať na padákoch. Firma, ktorej šéfom a zakladateľom je majiteľ Amazonu Jeff Bezos, však plánuje lietať aj do vesmíru – s vyvíjanou silnejšou raketou New Glenn.
V tom čase však bude SpaceX opäť hrať vyššiu ligu. Elon Musk oznámil, že po zvládnutí technológie pre Falcon Heavy firma zameria maximálne úsilie a prostriedky na vývoj najťažšej a najvýkonnejšej rakety BFR. Pôjde o mnohonásobne použiteľný nosič, ktorý otvorí brány ku kolonizácii Mesiaca, aj Marsu. Tu už bude iná „vesmírna turistika“, ako fotenie zemského horizontu počas voľného pádu.
Zdroj