Pozrite si
Krajina, ktorá ako tretia na svete vyslala do vesmíru kozmonautov a pristála s robotickou sondou na Mesiaci, má ambiciózne plány v oblasti kozmických technológií. Tie zasahujú od navigácie, cez telekomunikácie, až po vojenské využitie.
Včera, 15.8. o 17:40 UT (01:40 hod. miestneho času) odštartovala z Ťiou-čchüan Satellite Center v púšti Gobi na palube nosnej rakety CZ-2D zvláštna telekomunikačná družica, ktorá Číne zaistila jedno svetové prvenstvo.
Družica pomenovaná na počesť čínskeho filozofa z 5. storočia pred n.l. Mo-c‘ (pre západné médiá označená „Micius“) je totiž prvou telekomunikačnou družicou, ktorá je vybavená systémom pre kvantovú komunikáciu.
Pomocou satelitu, ktorý sa bude pohybovať na obežnej dráhe vo vzdialenosti asi 600 km od Zeme sa otestuje spojenie s kvantovou technológiou medzi družicou a Zemou a prenos vysielania medzi pozemnými stanicami.
O čo ide?
V hre je takzvaná kvantová kryptografia, ktorá (v súčasnosti) dokáže zabezpečiť neprelomiteľné šifrovanie správ, respektíve telekomunikačné dátové prenosy, ktoré sa nedajú manipulovať, ani odpočúvať.
Jej princíp spočíva v prenose šifrovacieho kľúča pomocou dvojíc kvantových fotónov, ktoré sa chovajú rovnako, bez ohľadu na vzdialenosť. Ak by sa ktokoľvek snažil na systém napojiť, alebo hoci len merať signál, je takýto pokus jednoznačne identifikovateľný na vzdialenom konci prenosu.
Aj preto má družica podľa čínskych odborníkov obrovský potenciál v obrannej sfére pri prenose citlivých správ pomocou fotónov. V súčasnosti sa kľúče pre kvantovú kryptografiu prenášajú pomocou optických káblov.
Problém však je, že signál nemôže byť modulovaný, alebo zosilňovaný, takže dosah takýchto prenosov je limitovaný zhruba na 120 km. Satelit môže byť riešením na prekonanie tejto bariéry. Čína plánuje do roku 2030 vybudovať globálnu kvantovo-informačnú sieť. Bez satelitov sa nezaobíde.
Ďalšia kozmická veľmoc
Družica Micius má podľa agentúry Nová Čína počas svojej dvojročnej misie testovať bezpečnú komunikáciu medzi Pekingom a 2500 kilometrov vzdialeným Urumči, hlavným mestom Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Pre bezpečnú komunikáciu má satelit prenášať z vesmíru na Zem práve kľúče pre kvantovú kryptografiu.
Na podobných technológiách v oblasti kvantovej komunikácie pracujú aj ďalšie krajiny, ako USA, Japonsko, Rusko.
Hoci sa v médiách občas v súvislosti s čínskym vesmírnym programom vyskytuje zľahčujúci tón, nemali by sme Čínu podceňovať.
Nielen preto, že buduje svoju druhú národnú orbitálnu stanicu, na ktorej chce mať od roku 2022 stálu posádku. Vesmírne laboratórium Tchien-kung 2 (Nebeský palác 2) sa má dostať do vesmíru tento rok a na budúci rok má pri ňom pristáť nová nákladná loď Tchien-čou 1. Veľká orbitálna stanica Tchien-kung 3 má byť však dokončená až o 6 rokov.
V krátkodobom horizonte pripravuje Čína do roku 2020 pristátie sondy na odvrátenej strane Mesiaca a v rovnakom časovom horizonte aj misiu na Mars. V pláne je aj výprava k Jupiteru a opäť na Mars. V rovnakom období však majú „marsovské ambície“ aj iné národné kozmické agentúry a popri nich napríklad aj súkromná spoločnosť SpaceX.
Tak, či onak, úroveň čínskej kozmonautiky nezadržateľne rastie. Už to nie je sovietska, alebo americká kozmonautika 80-tych rokov minulého storočia.
Zdroj