Sme síce hrdí na to, že žijeme v kozmickej ére, ale s výnimkou krátkej epizódy letov Apollo, sa ľudia príliš ďaleko od rodnej hrudy nedostali. Komicky pôsobia naše cesty na nízku obežnú dráhu, kdesi medzi 400 a 500 kilometrov, kde lieta aj Medzinárodná vesmírna stanica ISS, ak si predstavíme jednoduchý model Zeme. Ešte zábavnejšie sú avizované „hyperbolické lety na hranicu vesmíru“ do výšky 100 km, ktoré pre turistov chystá Virgin Galactic a ďalší „zlatokopovia“.
Počuli sme už dokonca o letoch stratosférických balónov „na hranicu vesmíru“ (40 km). Ak to takto pôjde ďalej, pri púšťaní šarkana, ak príliš povolíte lanko, tiež vám môže asi uletieť do vesmíru. Ale teraz vážne! Priemer Zeme (na rovníku) je 12 756 km. Ak si znázorníme Zem ako kruh s priemerom cca 12,8 cm, potom stanica ISS bude obiehať vo vzdialenosti 0,45 cm, geostacionárne družice vo vzdialenosti 36 cm a Mesiac bude vzdialený necelé 4m.
Mars, to je už iná káva. Vzdialenosť Marsu od Zeme kolíše v priebehu obehu okolo Slnka v rozmedzí od 55 miliónov do 400 miliónov kilometrov, čo by v našom modeli predstavovalo vzdialenosť od 550 m do 4 km. Taký veľký výkres sotva zoženieme, ale aspoň nám je hneď jasné, prečo bude cesta na Mars na úrovni dnešných technológií trvať prinajlepšom pol roka.
Pozrite si: Rusi a Číňania naznačujú plány s Marsom a s Mesiacom
Pri takýchto dlhých letoch však začína byť problémom aj zásobovanie posádky potravinami, vodou a kyslíkom, preto vedci uvažujú o čiastočnej, prípadne úplnej recyklácii životodarných substancií. Rastliny a fotosyntéza nás asi napadnú hneď, ale v podmienkach beztiaže sa vyšším rastlinám nedarí.
Aj preto Julian Melchiorre, študent na Royal College of Art, prišiel s myšlienkou vytvoriť umelý rastlinný list, ktorý produkuje kyslík na základe fotosyntézy, uviedol portál GIZMODO.
Umelé listy majú chloroplasty extrahované zo skutočných rastlinných buniek, ktoré sú rozptýlené v materiáli vyrobenom z hodvábneho proteínu. Keď takéto listy majú prístup ku svetlu a vode, dokážu produkovať kyslík, ale sú vhodnejšími kandidátmi na prežitie mimo našu planétu, ako skutočné rastliny. Či sa takýto koncept na získavanie kyslíka z oxidu uhličitého vo vesmírnej lodi osvedčí, nie je zatiaľ isté. Rovnako bude treba otestovať aj účinnosť, životnosť a ďalšie parametre takýchto zelených filtrov.
To však neznamená, že umelé listy sa nebudú dať efektívne využiť aj na Zemi. Uplatnilo sa tu už množstvo pôvodne kozmických technológií. Môžu byť použité ako prírodné vzduchové filtre vo ventilačných systémoch budov, alebo produkovať kyslík v interiéroch. Tu však už máme od dávna zavedené zelené rastliny, ktorým sa v kvetináčoch darí skvele a fotosyntézu používajú bez problémov. Máme tu totiž gravitáciu.
Foto: GIZMODO, Wikipedia