Digitálna revolúcia, nazývaná aj priemyselnou revolúciou 4.0, zmení štruktúru zamestnanosti, a aj naše správanie sa vo voľnom čase, viac, než ktorákoľvek z priemyselných revolúcií doteraz.
Nebude za to zodpovedná len robotizácia výroby a mnohých iných ekonomických odvetví, vrátane služieb. Podstatnou mierou k týmto zmenám prispeje aj vývoj v oblasti IT a komunikačných technológií, vrátane internetu vecí, ale najmä umelá inteligencia (UI). Tá sa stane všadeprítomnou.
Bude riadiť autá, domáce spotrebiče a celé domácnosti, ale aj expertné systémy s UI, ktoré nahradia ľudí v mnohých profesiách vyžadujúcich vysokú kvalifikáciu.
Digitálna medicína
Dnes si pod pojmom e-Health predstavujeme väčšinou diaľkový monitoring vitálnych funkcií pacienta, ktorý kdesi vo vzdialenej ambulancii upozorní lekára na biologické anomálie. Umožňuje diaľkovú diagnostiku, ktorú však vykonáva človek. Podobne je to aj pri robotoch a manipulátoroch na vykonávanie chirurgických zákrokov.
Čo ale v prípade, ak robot, alebo expertný systém vybavený umelou inteligenciou nahradí lekára úplne? K takejto substitúcii môže ľahko prísť a odborníci sa domnievajú, že je aj nevyhnutná.
Podľa portálu VentureBeat americký úrad na kontrolu liečiv FDA už v roku 2013 schválil firme Johnson & Johnson nasadenie systému anasteziológa s umelou inteligenciou. Systém s názvom Sedasys dokázal spoľahlivo podávať narkózu pri nákladoch 150 až 200 dolárov za procedúru, kým pri nasadení lekára sa náklady za jeden zákrok pohybujú na úrovni 2000 USD.
Anestéziológia je rozšírenou lekárskou špecializáciou, pričom priemerný plat anasteziológa v USA je vyše 350 tisíc dolárov ročne. Profesia pritom vyžaduje po absolvovaní lekárskej fakulty minimálne štyri roky praxe. Proti možnej konkurencii zo strany UI sa ale medzi anesteziológmi zdvihla výrazná vlna odporu.
Tá mala za následok obmedzenie procedúr, pri ktorých bolo možné nasadiť počítačového anesteziológa, a kvôli následnému zníženiu dopytu bola nakoniec výroba systému v roku 2016 zastavená.
Pripomína to čiastkové (a dočasné) úspechy taxikárov proti zdieľaným jazdám typu Uber a podobne. Zatiaľ vyhrávajú bitky, ale vojnu nakoniec prehrajú na plnej čiare – kvôli masívnemu nástupu autonómnych áut.
Inou akútne ohrozenou medicínskou profesiou je rádiológia, prípadne histológia. Ukázalo sa, že počítače vybavené umelou inteligenciou dokážu vyhodnocovať röntgenové snímky úspešnejšie, ako skúsený rádiológ. Pri snímkach pľúc ide až o 96%-nú presnosť.
Podobnú úspešnosť dosahujú expertné systémy s umelou inteligenciou aj pri vyhodnocovaní mikroskopických záberov tkanív.
Advokáti v cloude
Umelá inteligencia ohrozí aj množstvo duševne pracujúcich zamestnancov. Zasiahne oblasť žurnalistiky (dočkali by sme sa spravodajstva bez autocenzúry?), prekladateľstva a mnoho iných profesií. Jednou z nich budú aj právnici a advokáti.
Uložiť do pamäti všetky zbierky zákonov a precedensy súdnych rozhodnutí nerobí počítačom žiadny problém. Vhodne navrhnuté algoritmy sa v nich dokážu orientovať a potrebným spôsobom ich aj využívať.
Chatbot DoNotPay, ktorý poskytuje bezplatné právne poradenstvo v problematike parkovacích lístkov, majiteľom nehnuteľností a maloobchodným predajcom, má za cieľ „položiť“ právnickú profesiu. Jeho tvorca si myslí, že viaceré právnické kancelárie nebudú nadšené. V tom sa zrejme nemýli.
Ďalší právny nástroj založený na UI bol schopný predpovedať verdikty v stovkách prípadov konaní na Európskom súde pre ľudské práva s presnosťou na 79%.
Iné právnické systémy s umelou inteligenciou dokážu automaticky generovať zmluvy, alebo sledovať zmeny zákonov a upravovať právne dokumenty tak, aby boli vždy aktuálne.
Napriek tomu majú systémy UI v oblasti práva nemalé nedostatky a kvalitných obhajcov, ani žalobcov, zatiaľ, zrejme nenahradia. Pri štatistickom spracovaní verdiktov a precedensov vznikajú systémy, ktoré sú istým spôsobom predpojaté. Môžu byť rasistické, alebo sexistické.
Tým sa síce príliš nelíšia od ľudských právnikov, ale ak majú byť objektívne, bude treba na nich ešte pracovať. Poradenstvo v jednoduchších kauzách a prípadoch však môžu zvládnuť rovnako dobre ako študovaní právnici, ale podstatne lacnejšie, či dokonca zadarmo.
Boj proti presile
Odpor ohrozených profesií proti „invázii strojov“, v tomto prípade hlavne umelej inteligencie, je pochopiteľný a nie je ničím novým. Zažívame ho už od čias ničenia tkáčskych stavov v Anglicku počas 1. priemyselnej revolúcie. Z hľadiska postihnutých išlo vždy o prehratý zápas a inak tomu nebude ani v ére digitálnej revolúcie.
Počítače a roboty nenahradia ľudí zďaleka pri všetkých činnostiach a tí, ktorých profesie budú týmto vývojom zasiahnuté, sa budú musieť rekvalifikovať, alebo jednoducho sa venovať iným činnostiam. Nemusí to byť len práca, ešte stále tu bude dosť zábavy.
V tejto súvislosti je podstatnou otázka univerzálneho, alebo garantovaného príjmu, ktorý bude štát rozdeľovať každému, bez ohľadu na to, či pracuje, alebo nie. Experimentujú s ním už viaceré krajiny a experti si myslia, že bez takéhoto prerozdeľovania hodnôt sa v budúcnosti nezaobídeme.