Aj v EÚ panuje názor, že rýchly, alebo inak povedané širokopásmový internet by mal patriť medzi základné komodity pre život v blahobyte. V USA pred dvoma rokmi prezident Obama vyzval tamojší regulačný úrad FCC, aby klasifikoval širokopásmový internet ako základnú potrebu.
Medzi základnými kameňmi modernej spoločnosti
Pripojil sa tak k trojici komodít, ktoré väčšina obyvateľov priemyselne rozvinutých krajín považuje za samozrejmosť – k elektrine, plynu a tečúcej (pitnej) vode.
Zdá sa však, že tento exkluzívny klub by sa čoskoro mohol rozšíriť o ďalšieho člena, ktorým je umelá inteligencia (UI). Začína to postupne a nenápadne, ale experti sa zhodujú, že UI bude čoskoro všadeprítomná, takmer ako tečúca voda. Názor o zaradení UI medzi základné komodity rozvinul na stránkach portálu Venturebeat Nuno Sebastiao, šéf spoločnosti Feedzai.
https://www.youtube.com/watch?v=8i48k1HG9Mw
Pritom nejde len o neurónové siete a systémy hĺbkového učenia, ktoré využívajú vo svojich aplikáciách IT giganti ako Google, IBM a ďalší. Nesmierny potenciál na rozšírenie umelej inteligencie kamkoľvek pozrieme má internet vecí (IoT).
V jednom vtipe sa hovorí: „Čo vznikne, keď sa vedcom nepodarí vývoj umelej inteligencie? Umelá demencia“.
Lenže umelá inteligencia nie je vhodnou témou na vtipkovanie. Jej využívanie prirovnal Elon Musk k vypusteniu démona, ktorý by sa mohol stať veľmi zlým a nebezpečným pánom ľudstva. Sám sa prostredníctvom spoločnosti OpenAI zasadzuje za jej bezpečné rozšírenie.
Áno, UI je neoddeliteľnou súčasťou 4. priemyselnej revolúcie, spolu s digitalizáciou, robotizáciou a informačnými diaľnicami. Tieto prvky menia a ešte len zmenia náš život viac, ako milióny ton ocele v železnici a v parných strojoch počas prvej priemyselnej revolúcie.
V ére elektronického bankovníctva, keď financie vyjadrujú len reťazce binárnych kódov v serveroch a digitálnych okruhoch, môže hekerský útok na bankový systém napáchať omnoho väčšie škody, ako najväčšia banková lúpež.
Rovnako môžu skolabovať informačné a riadiace systémy strategických podnikov (aeroliniek, elektrických rozvodných závodov atď.) s fatálnym dopadom na prepojenú spoločnosť, ktorou, či chceme, alebo nechceme, sme.
Spomeňme si na tie desaťťisíce bezradných pasažierov British Airlines, ktorí zostali na letiskách potom, čo minulý týždeň revízny technik (omylom!) zhodil napájanie v serverovni spoločnosti. Čosi podobné môžu hekeri spraviť úmyselne s cieľom vyvolať chaos, alebo vydierať firmy za účelom výkupného.
Dobrý sluha …
V takýchto situáciách sa nám umelá inteligencia zíde ako soľ. A ona príde do väčšiny priemyselných aj nevýrobných odvetví a premení ich. Zákonodarstvo, vyhľadávanie, zdravotná starostlivosť, inteligentné autá a domácnosti, výuka, prekladateľstvo a tlmočníctvo, a dokonca aj umenie umelá inteligencia zmení.
Podľa Nuna Sebastiaoa zažije UI svoju obrodu vďaka konvergencii niekoľkých technologických trendov. Majú nimi byť lacné paralelné spracovanie dát, stále rýchlejšie procesory, lacnejšie a rýchlejšie pamäte, lepšie algoritmy a takzvané veľké dáta.
Od vzniku ľudskej civilizácie do roku 2003 ľudia údajne vytvorili päť exabytov dát. Toto množstvo dnes generujeme za jediný deň a tempo rastu sa každoročne zdvojnásobuje.
Malí veľkí hrdinovia
Ako uvádza N. Sebastiao, súčasná priemyselná revolúcia nevyžaduje obrovské množstvo zdrojov a „hardvéru“, ako to bolo počas 1. priemyselnej revolúcie. Vtedy pokrok poháňali obrovské firmy stavajúce dopravnú infraštruktúru, oceliarne a uhoľné bane, chrliace milióny ton železa a paliva. Dnes dokážu vytvárať prelomové riešenia aj startupy a súkromné firmy s relatívne malým počtom zamestnancov.
Ako príklad môže poslúžiť porovnanie súkromnej vesmírnej spoločnosti SpaceX a štátnej vesmírnej agentúry NASA. V roku 2014 SpaceX odhalila náklady spojené s vývojom svojej nosnej rakety Falcon 9 a vesmírnej lode Dragon. Celkovo išlo o 846 miliónov USD.
To nie je malá suma, ale NASA minula na svoju porovnateľnú loď Orion 38 miliárd dolárov, pričom sa stále len testuje. Hovoríme o 45-násobku nákladov.
Príznačné je, že NASA sa pritom na vývoji prostriedkov SpaceX finančne podieľala a spoločnosti poskytla aj kontrakt na dopravu kozmonautov na ISS a do vesmíru. Pragmatické heslo nového kapitalizmu znie: „Ak ich nemôžete poraziť, financujte ich“.
Elon Musk – šéf SpaceX, Tesly a ďalších spoločností je nepochybne vizionárom a to vizionárom úspešným. Preto jeho angažovanosť pri výskume umelej inteligencie neprekvapuje. Prekvapením by bol skôr opak.