Pozrite si
Už pred mesiacom sa objavila informácia, že spoločnosť Uber plánuje vyvinúť autonómne drony na prepravu cestujúcich v mestách. Tajomne znejúce označenie technológie VTOL (Vertical take off and landing aircraft ) neznamená pritom nič iné, ako lietadlo s vertikálnym štartom a pristátím.
Sem patria aj helikoptéry a všetky možné drony so štyrmi a viacerými vrtuľami.
V tomto prípade však pôjde o dopravný prostriedok viac podobný lietadlu, vybavený krídlami, ktorý bude schopný vďaka vrtuľovému systému vertikálne nielen štartovať a pristávať, ale aj manévrovať, alebo fixovať sa v určitej polohe vo vzduchu.
Podobný lietajúci stroj chystá v rámci projektu VTOL X-Plane aj americká armádna agentúra Darpa v spolupráci s firmou Aurora Flight Sciences.
Svoju víziu Uber prezentoval v 97-stranovom dokumente, kde tvrdí, že lietanie na vyžiadanie bude finančne dostupné a reálne do desiatich rokov. Nutnou podmienkou je však (okrem technologických výziev) aj účinná spolupráca s regulačnými orgánmi, komunálnymi inštitúciami a výrobcami.
Bude potrebné okrem dostupných lietadiel vybudovať aj sieť heliportov. Uber sa domnieva, že v konečnom dôsledku by mohlo byť použitie VTOL strojov na prepravu lacnejšie ako vlastné auto.
Letecká doprava na vyžiadanie predstavuje novú víziu pre mestá budúcnosti. Poznamenajme však, že zatiaľ nemáme uspokojivo zvládnuté ani autonómne autá, ktoré sa pohybujú viac-menej v 2D priestore.
Vo vzduchu je dnes síce doprava v porovnaní s cestnými komunikáciami mizivá, s nástupom lietajúcich áut a dronov, o akých uvažuje aj Uber, sa to však môže dramaticky zmeniť.
Práve pri hustejšej doprave by však mohli systémy riadené autopilotom podstatne prispieť k vyššej bezpečnosti. Nakoniec o autonómnom riadení uvažujú aj tvorcovia slovenského Aeromobilu a myšlienku lietajúcich taxíkov rozvíja aj Airbus.
Uber plánuje zvolať začiatkom budúceho roka globálny samit na tému lietania na vyžiadanie (on-demand aviation ). Má preskúmať jeho možnosti s využitím malých elektrických lietadiel a dopady takejto dopravy na zníženie zaťaženia pozemnej infraštruktúry v mestách.
Zdroj