Trine 5, Ad Infinitum, Fate/Samurai Remnant - herný mix logiky, hororu i sekačky

Jesenná nádielka ponúka popri očakávaných značkách a veľkých hitoch aj menšie či stredné hry rôznych žánrov.

Táto trojica ponúkne farebné levely plné skákania i puzzle, depresiu z prvej svetovej vojny i výlet do Edo resp. Tokia 17. storočia.

Fate/Samurai Remnant (PS5, PS4, Switch, PC)

Najnovšia sekačka z dielne Koei Tecmo sa odohráva na pôde metropoly Edo (dnešné Tokio) vo viacerých štvrtiach v roku 1651, kedy sa mesto čerstvo rozpína a žije naplno. V hlavnej roli je adaptovaný syn istého šermiara – hrdina Miyamoto Iori sa ocitne v centre dejovej spleti s fantasy prvkami, ktorú obohatí s ním prepojená, no neznáma postava Saber. Na Ioriho zaútočí jednu noc neznáma partia a Saber mu vysvetlí, že sa stávajú súčasťou Waxing Moon Ritualu, kedy proti sebe bojujú mocní bojovníci. Ale možno to nie je náhoda, lebo ako nám ukázal prológ, kedysi tu niekto mocný vysekal celý gang a vytratil sa preč…

Príbehová zápletka síce znie trošku tuctovo, no len čo spoznáte jednotlivé postavy a ich úlohy, začnete ju vstrebávať naplno. Miešajú sa tu civilné pletky v jednotlivých štvrtiach Edo a do toho bizarné postavy. Keď pochopíte kto môže byť „Master“ a kto služobník (Servant), dej je už vo švungu. Našťastie bohatá encyklopédia vám detailne popíše kto je kto. Nebojte sa sem občas zablúdiť a čítať – aspoň si oddýchnete od nonstop sekania či potulkách po uliciach.

Áno, na tejto hre je niekedy úžasné len tak sa potulovať po uliciach Asakusy či Yoshiwary a vychutnávať si vtedajšiu atmosféru. Rušné ulice plné obchodníkov, šmelinárov sú v kontraste s odľahlými časťami, kde môžete nájsť oltár, mačku či psíka na pohladkanie alebo len slepú uličku s jazierkom a zátiším. Viaceré hry sa pokúšali o podobné autentické prevedenie Edo/Tokia, ale táto je skutočne atmosféricky výborná.

Už na uliciach Edo nájdete pár galganov, do ktorých sa môžete pustiť. Ľahké údery zakončené ťažšími sú dobré zahrievacie kolo. Pre skupiny ľahkých jednotiek budú stačiť, no šermiari či šéfovia majú buď ťažšie ťahy tiež, takže musíte vystihnúť správny moment na útok (spravidla po ich pokuse). Menší bossovia radi nasadia už aj štíty, ktoré sa dajú preraziť iba ťažšími či magickými údermi. Hra vám dovolí prepínať rôzne postoje – vodný sa napríklad hodí na skupiny, zemitý na sólo borca. Vyvolať sa dajú spomínané magické údery, ktoré žerú buď orby alebo sú tu aktivity, ktoré si zase pýtajú červené kryštály. Jasne platí, že všetko mocnejšie je limitované a obnovuje sa po istom čase.

Ale hre sa darí varírovať medzi jednotlivými súbojmi. Ľahké potýčky by sa po čase zunovali ako v istých Warriors hrách, preto sú tu dobre roztrúsené silnejšie jednotky i bossovia s výzvami. Vďaka nim nepadá hra do rovnakého tónu – občas vám na druhej strane dovolí aj prepnúť medzi postavami, takže máte pod palcom aj niekoho iného, silnejšieho. Za Saber sa hrá parádne, hoci iba chvíľkovo.

No je to kombinácia pútavého deja, voľnosti a rýchleho boja, ktorá vás drží v strehu po celý čas. Občas sa ukáže aj strategická časť, ale väčšina si vystačí so sledovaním dlhých animácií a dobrým šermovaním. Tu sa však Japonci blysli poctu samurajom i obdobiu 17. storočia, pridali peknú fantasy a výsledok poteší.

PLUSY: silný dej i postavy, nádherne spracované Edo a jeho štvrte, ruch ulíc a obchodov, chytľavá akcia, dobrí bossovia a ich systém, atmosférická grafika i hudba
MÍNUSY: spočiatku veľa prvkov na pochopenie

Trine 5 (PS5, PS4, Xbox Series, Xbox One, Switch, PC)

Séria Trine je viac ako 10 rokov vnímaná ako nápaditá logická arkáda. Aj piaty diel jej robí česť, pričom samotní tvorcovia si tiež uvedomujú, že hrdinovia (a možno aj hráči) už nie sú najmladši a majú čosi za sebou. Trio Zoya-Pontius-Amadeus má postavenú sochu na námestí, na top dobrodružstvá skôr spomínajú a pretĺkajú sa životom na rôznych miestach: zlodejka Zoya loví mapy či artefakty, Amadeus si dáva relax v kúpeloch a Pontius švihá mečom ťažšie ako kedysi. Lenže teraz ich náhoda (či úmysel) povoláva späť do akcie a niekto má eminentný záujem, aby boli na jednom mieste a dostali na frak. Zlovestná Lady Sunny na nich pripraví pascu, prebudí aj mechanickú armádu, zničí kus kráľovstva a hodí to na hrdinov.

Trine 5 myslí aj na hráčov, ktorí minulé časti nehrali, a tak vám ich postupne predstaví – každý má svoj level, kde sa ukážu jej či jeho schopnosti. Zoya je mrštná postava s lukom, ktorý môže vystreľovať šípy do rôznych smerov, triafať a aktivovať predmety, prisúvať si ich k sebe alebo vy môžete ísť k nim, ak sa zaháknete. Vhodné sú aj laná, ktoré potom slúžia na tvorbu mosta z lana. Šípy sú rôzneho druhu, okrem obyčajných objavíte aj ľadové na zmrazenie či ohnivé na pripaľovanie predmetov.

Pontius je rytier s mečom a vhodný na rozličné prekážky. Jednak môže šermovať mečom a sčasti bojovať, no zároveň aj má aj ďalšie triky ako silné fyzické výpady, výskoky či môže rozmlatiť slabšiu stenu alebo sa do nej hodiť. Je to dobrá postava do terénu a vie sa odraziť z rôznych plošín. Opakom je mág Amadeus, ktorý primárne tvorí predmety ako sú kocka, plošina či guľa a s nimi manipuluje. Predmety treba vykúzliť na správnom mieste, dostať ich medzi prekážky a potom po nic vyskákať či kotúľať sa ďalej.

Zatiaľ čo prvé levely idete s každým hrdinom samostatne, od štvrtého ich máte k dispozícii naraz, čím sa hrateľnosť rozšíri. Levely sú koncipované v 2.5D ako priestorové hádanky a sú prehľadné. Len sa treba obzerať, čo kde použiť. Napríklad jedna postava využije luk a vystreľuje sa na vyššiu plošinu, potom sa zmeníte na inú a silou prerazíte prekážku alebo ju zložíte dole, kde sa jej ujme ďalší zverenec. Čím ste ďalej, tým sú výzvy väčšie a miešajú sa vlastnosti dvoch i všetkých postáv. Väčšina výziev stavila na istú fyziku – kam sa dostať, čo zhodiť alebo si vytvoriť cestu k tomu. Pracuje sa aj s elementmi: máte zapálený šíp, ktorým chcete niečo podpáliť a ste vo vodnom prostredí, takže si musíte dávať bacha, aby nezhasol.

Jedna vec je pretĺkať sa levelom a dokončiť ho. Niekedy na to používate hrubú silu (Pontius), inokedy skôr mágiu, budete chodiť do výšok i pod úroveň zeme. Ale to je iba polovica zážitku – druhou bude zber diamantov, ktoré sú roztrúsené nielen po ceste, ale rozličných častiach levelu. Niekedy nad stropmi, inde pod vodou alebo za tajnými plošinami či dverami. Hra výborne delí levely na fázy a ukáže vám, koľko ich ktorá fáza obsahuje, takže sa môžete vrátiť iba do konkrétnej pasáže.

Trine 5 je nádherne vyzerajúca hra – a dokonca aj na starších konzolách. Časť hry som recenzoval na starej Xbox One konzole a bez problémov ju utiahne. Je farebná, pestrá a má rozličné prostredia. Grafika v 2D pohľade má neskutočne kúzlo, hra sa vyžíva v rozličných lokalitách, mieša modré, zelené i červené odtiene farieb a je radosť hrať. Takže ak máte chuť behať, skákať a riešiť hádanky – je to príjemná voľba.

PLUSY: nádherná atmosféra, trojica odlišných hrdinov, dobre navrhnuté úrovne i puzzle, pestrá grafika
MÍNUSY: miestami náročné ovládanie postáv

Ad Infinitum (PS5, Xbox Series, PC)

Nová adventúra si dala za cieľ priblížiť hrôzy prvej svetovej vojny v koži mladého vojaka. A robí tak na viacerých miestach súčasne: v jeho rodnom dome, kde je mama nešťastná, že ide na front a tatko patrične hrdý. A priamo v zákopoch, rozbombardovaných kostoloch či tam na bojisku. Je to sugestívný pohľad na hrôzy Veľkej vojny – a aby toho nebolo málo, horor zvýrazňujú aj rôzne nadprirodzené postavy, o ktorých netušíte, či sú skutočné alebo výplodom fantázie unavených brancov.

Ad Infinitum má akoby dva začiatky. Jeden je priamo na fronte, kde chodíte po zákopoch po jedinej možnej ceste a snažíte sa dostať ďalej… aj keby to bola iba najbližšia mláka, v ktorej vás možno zastrelia. Bezútešnosť kilometrov zákopov s nápismi ulíc či iných pomôcok je dobre spracovaná. Niekedy si treba aj prelomiť bariéru či raziť cestu vpred, ale nečakajte strieľačku. Hoci do rúk dostanete pušku, vystrelíte si len párkrát (ako mnohí vojaci, čo padli skôr ako nabili). Nájdete tu podivné príšery (volajú sa Hladní), čo môže byť alegória hladu na fronte, aj reálny nepriateľ, okolo ktorého sa potrebujete prešmyknúť v stealth pasáži. Potichúčky, poľahúčky alebo niekde robiť naschvál rámus a prebehnúť na inú stranu. Na fronte sú rozmanité nástrahy a hra ich postupne dávkuje v ruinách budov či rozvalinách miest.

Iné pasáže hry sa odohrávajú vo veľkej haciende, kde netušíte, či tam patríte. Hráte za postavu, ktorá by mala byť asi mŕtva – v predsieni domu sú fotky bratov, ktorí padli na fronte a po dome množstvo listov. Ale vy sa tu pokúšate chodiť a riešiť rozličné hádanky. Napríklad na seansu chcete potrebujete sviečky, zápalky či iné pomôcky – a potom chodíte po mokrých stopách, kde vás čaká príšera vo vani. Čo to má znamenať, je skutočná alebo opäť zase pripomína nejakú hrôzu? Scény v dome nie sú také originálne, lebo spočiatku je veľa častí zavretých a odomknú sa postupne. Púť po dome pripomína horory Layers of Fear.

Ad Infinitum sa hrá primárne ako adventúra, pričom najmä veľa chodíte. Na fronte sú koridory lineárne a len občas nájdete odbočku k inému predmetu či miestu, kde sa ukladá hra (a vrátite sa po smrti). Dom je skôr rozsiahly, ale po čase sa naučíte, čo kde je. Väčšinou hľadáte predmety a umiestnite ich na žiadané miesto, pustí sa animácia a idete ďalej. Časť nástrojov slúži na uvoľnenie cesty vpred: posúvate škatule, sekerou rúbete zátarasy či slabšie miesta. Plynová maska vám slúži na prekonanie zamorených častí a pod.

Na tejto hre je pútavé vidieť, že si berie iba základné herné mechanizmy a ovládanie (stačí páčka a pár tlačidiel) a viac sa chce venovať obsahu a vojnovým hrôzam. Nejde iba o stovky mŕtvych, ale psychický teror vyvolaný hladom, mučením, utrpením nevinných, šikanou v armáde či ideami dezertérov. Akoby hra chcela ukázať viac ako iba prelievani krvi či useknuté končatiny, sústredí sa na iné aspekty. Jej čiastočnou chybou je, že v snahe ukázať clivosť a prázdnotu… je vlastne sama dosť prázdna, či ide o jednotlivé miesta alebo pasáže, kedy sa toho veľa nedeje.Zisťovanie informácií cez listy spríjemní občas čítanie, no inak ste na všetko sami. Je to zrejme zámer, rovnako ako nadprirodzené elementy narúšajúce psychiku hrdinu.

Striedanie fascinujúcich a nudných pasáží vytvára sčasti nevyrovnaný zážitok. Jedna štvrťhodina je super, iná skôr nudná. Napriek tomu je to nadpriemerný kúsok a za 7-8 hodín ho dohráte. Čaká nas 105. výročie konca prvej svetovej vojny – nie je márne dať mu šancu pri tejto príležitosti.

PLUSY: výborný nápad, zvolené obdobia a téma, prepojenie utrpenia v rodine i vo vojne, striedanie fáz
MÍNUSY: niektoré fázy trošku nudné, celkovo nevyrovnaný dej