Pozrite si
Prípravou „piateho druhu dopravy“, ako sa zvyknú označovať vysokorýchlostné kabíny hyperloop pohybujúce sa vo vákuovom potrubí takmer rýchlosťou zvuku, sa zaoberá množstvo firiem. Všetky majú spoločného menovateľa – už pár rokov sa nachádzajú v rôznych fázach príprav a testovania a zháňajú kapitál na realizáciu funkčných tratí.
K spoločnostiam ako Hyperloop TT, Hyperloop One, ET3, HyperPort, Hardt Hyperloop a ďalším sa teraz pridáva kanadský startup TransPod. Aktuálne predstavil kabínu pre svoj hyperloop s názvom FluxJet.
Obsah pokračuje pod reklamou
Tak ako u konkurencie, aj tu sa odstráni valivý odpor pomocou technológie magnetickej levitácie (mag-lev). Tá sa však spustí len vtedy, keď vlak opustí stanicu a dosiahne rýchlosť aspoň 300 km/h. Dovtedy sa bude pohybovať na kolesách, ktoré sa zasunú, keď začne zrýchľovať nad túto hranicu. Aj FluxJet ráta s maximálnou rýchlosťou 1 200 km/h, ale cestovná rýchlosť má byť „len“ 1 000 km/h. V oboch prípadoch je to viac ako u prúdových dopravných lietadiel.
TransPod uvádza, že začal s „prípravou výstavby“ potrubia, ktoré skráti dopravu z Calgary do Edmontonu (cca 300 km) na 45 minút a nahradí viac ako tri hodiny jazdy autom. TransPod FluxJet bol predstavený minulý týždeň v Toronte a vyzerá zaujímavo.
Tento ultra-vysokorýchlostný pozemný dopravný systém sľubuje „prevratné inovácie v pohone“, kompatibilitu čistej energie a technologické skoky v bezkontaktnom prenose energie.
Firma o svojich „prevratných inováciách“ zatiaľ veľa detailov neodhalila, ale takzvaný „závojový tok“ súvisí s vizuálnym polohovacím systémom, ktorý skenuje trubicu pred kabínou a upravuje polohu modulu v trubici podľa aktuálnych podmienok. Každá 25-metrová dlhá gondola, ktorá pojme až 54 pasažierov, alebo prepraví určité množstvo časovo citlivého nákladu, bude mať štyri „levitačné“ motory vysúvané z hornej a dolnej uhlopriečky na závesných ramenách a vyzerá originálne.
Moduly budú mať na palube trakčné batérie, no na dosiahnutie vysokých rýchlostí budú čerpať energiu cez bezkontaktnú napájaciu jednotku z rozvodu pozdĺž trate.
TransPod tvrdí, že už získal kapitálové krytie vo výške 550 miliónov USD a projekt, ktorý zahŕňa 300 kilometrovú trať medzi Calgary a Edmontonom, posúva do ďalšej fázy. Má ísť o prípravné stavebné práce a posudzovanie vplyvov stavby na životné prostredie.
Polmiliardový balík však na výstavbu trate zďaleka nebude stačiť. Samotná trať má stáť 18 miliárd USD, takže kilometer vyjde na 60 miliónov. Hyperloop by mal odľahčiť takmer o tretinu dopravu na diaľnici spájajúcej Calgary s Edmontonom, hovorí TransPod, a každý pasažier vďaka „zelenej energii“ údajne ušetrí toľko emisií uhlíka, ako keby vysadil strom. Celková úspora emisií oxidu uhličitého by mala dosiahnuť až 636 000 ton ročne.
Ambície, úvahy, návrhy a počítačové ambície sú pôsobivé, ale keď sa skončí táto úvodná fáza, ktorú môžeme nazvať „zatiaľ je to dobré“, nastúpi tvrdá realita, v ktorej už veci nejdú tak hladko, ako pri prezentáciách pre investorov.
Nie bez dôvodov zatiaľ žiadna firma nesprevádzkovala funkčnú komerčnú trať hyperloop s vákuovým potrubím. Verme, že bariéru nevyriešených problémov – technických, aj administratívnych – sa podarí čím skôr prekonať a nový spôsob dopravy sa konečne začne budovať po celom svete.