Japonská automobilka Toyota patrí k priekopníkom vo vývoji a výrobe automobilov na vodíkový pohon. Minulý rok medzi prvými uviedla na trh Toyotu Mirai, komerčný automobil na vodíkový pohon. Jej uvedeniu predchádzal dvadsaťročný vývoj, s ktorým je spojených obrovské množstvo patentov.
Tieto patenty po vzore Tesly Toyota uvoľnila aj pre ostatných výrobcov. Najnovšie však Toyota oznámila svoj zámer v oblasti výroby vodíkových autobusov.
Toyota začne predávať autobusy s palivovými článkami v roku 2017, s cieľom dodať až 100 vozidiel do oblasti Tokia ešte pred začatím olympijských hier v roku 2020. Autobus využíva silnejšiu verziu systému palivového článku, ktorý bol vyvinutý pre Toyotu Mirai.
Vodíkový bus má zabudovaných 10 tlakových nádob, schopných pojať 600 litrov stlačeného vodíka a dokáže generovať výkon až 235 kWh. To je trojnásobok v porovnaní s elektromobilom Tesla Model S (ak nepočítame najvýkonnejšie modely s 90 a 100 kWh batériou). Japonci pritom aj s vodíkovým autobusom rátajú ako so záložným zdrojom elektrickej energie v prípade dlhodobých výpadkov rozvodnej siete.
K takýmto stavom dochádza na japonských ostrovoch častejšie ako inde vo svete kvôli častým zemetraseniam a tajfúnom. Autobus je v prípade čerpania energie schopný dodávať do zbernice výkon 9 kW, takže pri plných nádržiach vystačí so zásobou energie na viac ako 24 hodín.
Toyota Group považuje vodík za perspektívny významný zdroj energie budúcnosti. Okrem vodíkového automobilu Mirai FCV a vodíkových autobusov s palivovými článkami pracuje Toyota aj na vývoji vysokozdvižných vozíkov a stacionárnych palivových článkov pre použitie v domácnostiach.
https://www.youtube.com/watch?v=Ymbdp-uDQJU
Samotný vodík je najekologickejším palivom, keďže jeho spaľovaním vzniká len voda. Problémom však môže byť jeho výroba. Japonsko momentálne nemá dostatok elektriny z obnoviteľných zdrojov a na elektrolýzu pri výrobe vodíka používa elektrinu hlavne z elektrární na fosílne palivo. Okrem toho vyrába vodík aj z metánu, čo tiež nie je práve bezuhlíková technológia.
Naopak vodík vyrábaný elektrolýzou môže byť vítaným stabilizačným prvkom v sieťach s veľkým podielom jadrových elektrární (aj na Slovensku), alebo solárnych a veterných elektrární. Takou krajinou je aj Nemecko, kde má vodíková energetika tiež oficiálnu podporu.