The Last of Us Part I - aj po dekáde stále výborná hra, na PS5 ešte krajšia

Špičková hra, ktorá ešte nepotrebuje remake? Okolo najnovšej prerábky The Last of Us odznelo veľa chvály i kritiky, ale hráči si môžu na PS5 skutočne vychutnať hernú klasiku v najlepšej podobe, no za plnú cenu.

Najlepší spôsob ako hodnotiť remake The Last of Us Part I je rozdeliť vás do dvoch kategórií. Inak sa budete pozerať na hru, ak ste ju raz (dva, tri, päť) už hrali alebo vás ešte len čaká. Pravdepodobne je kategória nováčikov oveľa menšia, ale je dobré vysvetliť, prečo sa z hry stal kult a čím je unikátna.

Na druhej strane, ak ste ju kedysi absolvovali a prípadne si zahrali aj pokračovanie, budete sa určite na ňu pozerať inou optikou. A zrejme budete aj kritickejší pri otázke či si ju kupovať znova – a aké má pre vás novinky.

TLOU som nikdy nehral…

Fanúšikov PlayStation, ktorí za deväť rokov na The Last of Us ešte nenarazili, je zrejme málo. Či na sklonku PS3 éry alebo vo vylepšenej podobe v prvom roku PS4, bol to titul, pre ktorý sa kupovali konzoly Sony. Štúdio Naughty Dog a režisér Neil Druckmann vytvorili úžasný svet, uveriteľné postavy a najmä ich strastiplnú cestu do konca.

Každopádne, hrať The Last of Us Part I v roku 2022 je niečo iné ako absolvovať hru počas premiéry. Dôvodom je spracovaná téma i reálne udalosti okolo nás. The Last of Us štartuje v roku 2013, kedy sa vo svete objaví smrteľná huba, infikuje ľudí a mení ich na krvilačných zombies. Smrteľný vírus a opustené mestá vrátane lockdownov sme však sami zažili počas pandémie od roka 2020 – ak ste hru hrali kedysi, pôsobila ako fajn sci-fi, ale po dvoch rokoch reálnej pandémie je pohľad predsa odlišný.

Hlavná porcia The Last of Us sa presunie do roka 2033, t.j. 20 rokov po vypuknutí nákazy. Ľudstvo živorí v rôznych formáciách: časť v karanténnych zónach mestách, iná chce prežiť v kmeňoch dakde v divočine, je tu vládna armáda a proti nej sa formuje frakcia Fireflies. Apokalyptický svet má sotva štipku nádeje a hlavný hrdina Joel o ňu prišiel už kedysi dávno – teraz prežíva s pár kamošmi, púšťa sa do rôznych fušiek a najnovšie mal ísť zobrať nejaké zbrane, ale misia sa úplne zvrtla. Novou úlohou je totiž prepašovať 14-ročnú Ellie na určené miesto. Medzi Joelom a Ellie vzniká vzácna forma vzťahu (on je otcovskou figúrou, ona náhradnou dcérou) a snažia sa prežiť v nehostinnej krajine plnej nástrah.

S trochou nadsádzky sa dá napísať, že The Last of Us je variácia na Resident Evil. Akčná adventúra, kde máte stále málo nábojov, zombies/nepriateľov je veľa a treba sa niekam dostať. No The Last of Us má silnejšie devízy, pretože ukázaný svet je skutočne nádherne realistický, jednotlivé postavy sú fakt uveriteľné a dej nemá hluché miesta. Takže neustále síce niekam putujete, ale všetko dáva zmysel a tie postavy si skutočne zamilujete, či ide o dvojicu hlavných (Joel, Ellie) alebo aj ďalšie ako brat Tommy.

Scenár je vzácne napísaný, snaží sa vám postupne odhaliť miesta, postavy, udalosti. Nejde o variáciu, že jeden človek zachráni do záverečných titulkov celý svet – skôr ide o pocit z prežitia. Budete radi, keď sa prestrieľate presilou v sklade či prístave. Alebo prešmyknete pred presilou armády. Či nebodaj zvládnete nervydrásajúce momenty v tmavých chodbách, kde škriekajú či „klikajú“ infikovaní.

Na hre mi imponuje ako postupne dávkuje reálie i vaše herné možnosti. Najprv sa učíte pohyb, streľbu či fyzický útok. Prejdete relatívne lineárnymi miestami, nájdete či skladáte si cestu. Bojujete proti maximálne dvom osobám – ale neskôr ich bude šesť či osem. Kým Joel narazí na Ellie, spozná najprv iné postavy a infikovaní si na vás počkajú v ďalších kapitolách. Zoznamovanie sa so svetom má čaro.

Spôsob hry rešpektuje duálny prístup: tvrdú akciu i stealth. Ak chcete skúsiť svoju odolnosť, môžete sa mlátiť päsťami, palicami, trúbkou i nožom alebo využívať strelné zbrane či luk. Akurát treba zvážiť kapacitu nábojov (dá sa postupne rozšíriť). Stealth je alternatíva, ktorá šetrí náboje, ale pridá napätie. Hľadáte si presné pozície, odkiaľ by ste sa vrhli zozadu na protivníka a neľútostne ho zadusili či vrazili dýku do krku. Môžete si pomôcť hádzaním fliaš či tehál na upútanie pozornosti. Skrátka, mať situáciu pod kontrolou skôr ako sa súperi spamätajú. Ale pozor aj na pohodené telá, sú im podozrivé. Stealth porcii pomáha aj mód počúvania, kedy vám hra signalizuje, kde sa nachádzajú oponenti.

Hra nespadne do stereotypu vďaka vylepšovaniu postavy i predmetom. Pri postave investujete pilule, ktoré vám zlepšia určitú vlastnosť – zdravie, načúvanie, čas výroby. Milovníci šmeliny a zberu sa môžu tešiť ako budú zbierať a vyrábať lekárničky, molotov koktaily, dýky, bomby. Je tu niekoľko druhov surovín, ale tento systém sa nikdy nezunuje a motivuje vás prečesávať lokality až do konca.

The Last of Us má okrem základnej porcie aj príbehové rozšírenie Left Behind, ktoré sa sústredí na Ellie a jej kamošku Riley, ponúka dve solídne kapitoly a treba ju absolvovať až po základnej hre.

A len jedna vec na záver – The Last of US nemá prístupnosť od 18 rokov len z plezíru. Je to skutočne brutálna, surová hra, ktorá sa nepára s osudmi postáv, lejú sa v nej potoky krvi i drsné momenty.

Čo je nové na PS5?

A teraz čo môže priniesť PS5 verzia tým, čo hru už preskákali viac ráz? Vylepšená grafika bola už na PS4, ale úroveň a možnosti PS5 posilňujú najmä pocit z animácií a emócií v hre. Najmä tváre Joela, Marlene, Sarah, ale aj Ellie či iných sú detailnejšie a posilňujú nekonečnú misiu herných tvorcov vyrovnať sa filmom a skutočným hercom. V tvárach postáv sa zračí smútok, beznádej, strach a občas aj odovzdanie počas voľnej minútky, kedy sa môžu rozvaliť na gauči – a prípadne snívať. Hra nešetrí strihom na tváre postáv, aby ste si mohli vychutnať jednotlivé momenty.

Okrem nich sa však podarilo tvorcom prekopať aj niektoré toporné animácie, pridali možnosti svetla a odrazov (hoci niekedy sa blyští aj rozsypané sklo na zemi a máte pocit, že tam leží aktívny predmet) – a najmä výhľady na mesto či niektoré časti ponúkajú oveľa viac detailov.

Rozšírili sa aj možnosti prístupnosti pre hráčov s istým hendikepom a celkovo si tu môžete nastaviť kvantá možností. Napríklad môžete si zvoliť jednu z nadefinovaných obtiažností, ale ak túžite, dajú sa nastaviť aj jednotlivé súčasti – majú byť nepriatelia menej agresívnejší? Alebo spoluhráči? Chcete mať v hre viac predmetov ako zvolený stupeň obtiažnosti ponúka? Automatické zameriavanie? Celá hra má desiatky možností nastavení, aby ste si ju prešli v ideálnom setupe.

PS5 verzia obsahuje aj 3D audio a ešte intenzívnejšie si môžete užiť dialógy, ak povolíte funkciu vibrácii DualSense ovládača počas dialógov – vždy, keď nejaká postava hovorí, tak sa ovládač chveje. Je to spočiatku detail, ale pri dobrom nastavení výrazne hru oživí počas menších i väčších konverzácií. Z PS5 funkcií si užijete pri streľbe a luku aj haptickú odozvu.

Celkovo sa hra približuje možnostiam, ovládaniu a interface nedávnemu druhému dielu, čo je plus.

Pohľad na jednotku… po dvojke

Hranie prvej časti po odohraní dvojky je iná možnosť pre veteránov. Vďaka znalostiam nasledujúcich udalostí dostáva prvý diel úplne nový kontext – tým, že viete, čím si Joel a Ellie prejdú v druhej časti, má zrazu prechádzanie prvou odlišný pocit. Síce už poznáte kľúčové momenty a udalosti, no zároveň sa pozeráte na ne inak.

Sčasti to platí aj na hrateľnosť jednotky. Fakt je, že PS3 pôvod vyústil, že prvá hra má veľa lineárnych miest, chodieb či koridorov a umelé prekážky, aby hráč nevandroval ďaleko – to bol hardvérový limit minulej generácie. Občas sa hra rozšírila do polo-otvoreného priestoru, kde ste mohli skúšať rozličnú taktiku. Mojím obľúbeným je sklad v prvej časti, ktorý má dve poschodia a môžete sa s protivníkmi hrať tak, že neustále chodíte hore-dole, čím ich zmiatnete a môžete sa k nim prikrádať ako sa podarí.

Druhá časť má odlišnú hrateľnosť v tom, že výrazne otvára svet. Najmä jej prvá kapitola v meste, kde cválate na koni, je úplne iná káva. Hoci hra neskôr postupne zhutnie a objavia sa dané pasáže, stále sa z nej dá vyčítať väčšia miera otvorenosti ako z jednotky.

Nemusí to byť však vyslovene zápor. The Last of Us Part I ukazuje hrateľnosť z roku 2013 v grafike 2022 a navyše je dôkazom, že za deväť rokov sa časť vecí zmenilo, no veľa funguje. Úsmevné môže byť akurát neustále nosenie rebríkov či dosiek na prekonávanie prekážok, ale dá sa akceptovať.

Absolútni milovníci si môžu dopriať iné chuťovky – Extras obsahuje kopu obrázkov a bonusov. Speedrun bleskové prejdenie hrou a Permadeath povýši mieru obtiažnosti až do fatálneho dôsledku a konca hry.

Iste, mohli by sme dlho polemizovať, či autori nemali svoju energiu radšej venovať vývoju ďalšej epizódy, lebo pôvodná hra resp. jej PS4 verzia až tak nezostarli. Ale špeciálna možnosť hrať prvý diel s viacerými vychytávkami dvojky, ale najmä znalosťou nasledujúcich udalostí, vrhá nové svetlo na debut série. PS5 grafika je ostrá a presvedčivá ako nikdy predtým (hral som na Performance voľbe) a ak nájdete v okolí niekoho, kto hru ešte nikdy nehral a má PS5, presvedčte ho. Pre ostatných je to osobná voľba – a fakt je, že plná cenovka je prísna, najmä ak ste hru už toľko ráz absolvovali.

The Last of Us Part I vyšla 2. septembra 2022 na PS5, k dispozícii je aj s českými titulkami.