Pozrite si
Minulý týždeň sme problematiku integrovaných grafík nedokončili. Na dnes nám zostal pokus o sprehľadnenie portfólia dvoch hlavných výrobcov. Tak poďme na to.
Integrované grafiky AMD
V číslovaní integrovaných grafík je pomerne veľký chaos. Ani sme sa nesnažili sprehľadniť svet ARM procesorov, to si necháme na neskôr. V prípade x86 procesorov budeme postupovať podľa rodín procesorov. Snáď nám čitateľ odpustí, ak zanedbáme aj približne dva roky staré grafiky AMD Radeon HD 7000/8000 a budeme sa sústrediť len na triedy Radeon R.
Integrované grafiky zastrešujú triedy R2 až R7, v sedmičke už zároveň začínajú dedikované grafiky. Procesory postavené na architektúre Beema pokrývajú najpomalšiu triedu R2 schopnú solídnej akcelerácie videa až po modely rodiny R5 schopné menej náročného hrania. Vybavené sú svorne 128 SP, líšia sa však maximálnou (turbo) frekvenciou (300-850 MHz) a podporovanou pamäťou (1 066 – 1 866 MHz). Žiaľ, v každom prípade ide iba o jednokanálovú RAM, ktorá potenciál grafiky trestuhodne brzdí. V desktope je procesorov Beema menej, keďže ich úspornosť sa v tomto segmente až tak neukáže. Konfigurácia Beemy v stolných PC sa líši iba zvýšenými frekvenciami.
Presne tam, kde končí Beema, začínajú komplexnejšie procesory AMD Kaveri a Carrizo s objemnejšími integrovanými grafikami. Tá základná v triede R5 má 192 alebo 256 SP, trieda R6 disponuje 384 jednotkami a vrcholová R7-čka ich má 512. Pod jedným označením sa žiaľ skrýva množstvo rôzne taktovaných variantov, od 500 MHz v ultramobilných procesoroch až po 1 GHz v desktopoch. S najvyššími grafikami R7 sa už zahráte naozaj dobre, s vrcholovou desktopovou verziou zvládnete vo Full HD takmer všetky hry. Samozrejme to ale platí iba za predpokladu, že bude mať grafika poruke dvojkanálovú RAM najvyššej podporovanej frekvencie (v top modeli 2 133 MHz).
Ešte stále môžeme vo všeobecnosti povedať, že na rovnakej cenovej hladine AMD po grafickej stránke Intel poráža, ale náskok AMD sa zmenšuje a najmä, Intel zvyčajne víťazí vo všetkých ostatných parametroch procesorov. Neoficiálne informácie nás roky zásobovali údajnými technológiami, ktorými AMD odbremení svoje integrované grafiky od brzdy v podobe pomalej pamäťovej priepustnosti, zatiaľ sa však nič také nepodarilo a zdá sa, že v blízkej dobe ani revolúciu čakať nemožno.
Takýmto krokom by bolo osadenie aspoň malej HBM pamäte na čip, ale technologicky ani ekonomicky zrejme ešte na to vývoj nedozrel. AMD sa podarilo vyvinúť viacero technológií s ohromným potenciálom, spomeňme napríklad zjednotenie pamäťového priestoru procesora a integrovanej grafiky v RAM. Všetko sú to však veci mimoriadne závislé od podpory vývojárov a tú žiaľ nemá menší výrobca ideálnu. V najbližšom období preto rátajme skôr s miernym pokrokom a neveľkou pomocou DDR4 pamätí, väčší pokrok možno nastane v roku 2017 po nabehnutí na modernejšie 14 a 16 nm výrobné linky.
Intel sa zmenil
Ako výrobca procesorov je Intel už dávno „za vodou“, preto je celkom pochopiteľné, že viac sily a investícií smeruje do odlišných oblastí. Najväčší pokrok zaznamenali práve integrované grafiky. Veď od čias Intel HD Graphics 3000 v procesoroch Sandy Bridge z roku 2011 sa výkon najlepšej integrovanej grafiky výrobcu (aktuálne Iris Pro Graphics 6200 Broadwell) zvýšil viac ako 7-násobne. Ak porovnáme dostupné varianty HD Graphics 2000 a dnešný model 5500, dostaneme za tri roky stále pekný 5,6-násobný nárast. Na prezentáciach Intelu sú rozdiely pri porovnaní so staršími ročníkmi ešte podstatne väčšie. Grafiky zaberajú s každou generáciu väčšiu plochu kremíkového čipu.
Grafické akcelerátory v starších procesoroch Atom (po generáciu Z2000) boli použiteľné akurát ako „zobrazovadlá“, dnes najrozšírenejšia generácia Bay Trail (Z37xx) už používa štandardnú architektúru Intelu, hoci staršej revízie z čias Ivy Bridge a len so 4 EU (výkonnými jednotkami). Výkon stačí na akceleráciu videa a jednoduché Windows 8 hry v prostredí Modern UI. Frekvencia sa pohybuje medzi 300 a 600 MHz, vyššie sa dokáže rovnaká jednotka dostať v odvodených procesoroch Celeron N2xxx a Pentium N3xxx. Pamäť v tomto prípade nepredstavuje brzdu.
V číslovaní nastáva menší chaos po príchode 14 nm generácie Braswell, ktorej hlavným prínosom je práve aktualizovaná grafická architektúra a najmä zväčšený počet EU – na 12 až 16. Na seriózne hranie to žiaľ stále nie je. Grafiky nesú jednoduché označenie Intel HD Graphics bez čísla.
Odstupňovanie grafík Intelu podľa počtu vykonávacích jednotiek
Grafiky v komplexnejších procesoroch majú svoje oficiálne a neoficiálne značenie. Neoficiálne hovorí o odstupňovaní a je v každej generácii rovnaké, môžeme ho prirovnať k triedam AMD R2-R9. V prípade Intelu sú to triedy GT1 až GT3, resp GT3e, v budúcej generácii pravdepodobne dôjde k rozšíreniu po GT4e. Trieda GT1 obsahuje najmenej EU, od 6 v Sandy Bridge po 12 v Broadwelli. Nesie oficiálne značenie HD Graphics (bez čísla) a nájdete ju v procesoroch Celeron a Pentium odvodených od radu Core i3. Tých však ubúda, do budúcna pravdepodobne zmiznú úplne.
Rad GT2 je na tom lepšie, nesie od 6 (Sandy Bridge) po 24 EU (Broadwell). Výkon stačí na pohodlnú akceleráciu, prípadne na nenáročné hry, vyrovná sa lepším procesorom AMD Beema alebo slabším Kaveri/Carrizo. Tieto procesory sa nachádzajú vo veľkej väčšine desktopových aj mobilných procesorov radu Intel Core i3, i5 a i7, pričom v mobilnom segmente sa vyskytujú skôr vyššie verzie, čo má svoj význam. Nesú označenie HD Graphics a číslovku podľa generácie. V Sandy Bridge desktopy niesli model 2000 (6 EU), mobilné čipy skôr 3000 (12 EU). V Ivy Bridge to boli varianty 2500 (6 EU) a v mobilnej sfére preferovaný čip 4000 (16 EU).
(pred dvoma rokmi)
V Haswelli sú to 4200, 4400 a 4600 (20 EU), v Broadwelli 5300, 5500 a 5600 (24 EU) a v nasledujúcej generácii Skylake podobne 24 EU. Jednotlivé generácie sa môžu líšiť pomerne výrazne, napríklad Intel HD Graphics 2500 má oproti 2000-ke napriek rovnakému počtu EU takmer dvojnásobný výkon. Pozor tiež na to, že model 5100 (GT3 generácie Haswell) je podstatne silnejší ako model 5500 (GT2 novšej generácie Broadwell). Triedy GT sú v tomto prípade primárnym rozlišovacím parametrom. Podobné modely (napr. 4400 a 4600) sa väčšinou líšia frekvenciami a pár percentami výkonu.
Trieda GT3 nesie najviac výpočtových jednotiek, vznikla až v generácii Haswell. Používa sa označenie HD Graphics v základnom a Iris Graphics vo vyšších modeloch, číslovka 5000 (40 EU na 1,1 GHz), 5100 (40 EU na 1,3 GHz). Broadwell prináša modely HD Graphics 6000 (48 EU na 1 GHz), Iris Graphics 6100 (48 EU na 1,1 GHz), následník v podobe Skylake by mal počet jednotiek zachovať. Tieto grafiky už použijete aj na hry, výkonovo sa vyrovnajú špičke od AMD. Za predpokladu dvojkanálovej pamäte.
(pred štyrmi rokmi)
Ešte o kúsok vyššie je trieda GT3e s rovnakým počtom EU, ale významným obohatením o 64 alebo 128 MB eDRAM pamäť, vďaka ktorej môžeme grafiky Iris Pro Graphics 5200 a 6200 smelo označiť ako herné. V tomto prípade už je AMD prekonané až o 50 %, avšak procesory s Iris (Pro) Graphics sú veľmi drahé a teda nejde o priamu konkurenciu pre AMD. Vyskytujú sa najmä v prémiových ultrabookoch. V nasledujúcej generácii Skylake sa dokonca počíta s vyššou triedou GT4e, ktorá bude mať až 72 EU a samozrejme aj eDRAM pamäť. To znie veľmi zaujímavo. Procesory s takouto grafikou budú iste aspoň spočiatku veľmi drahé, ale zatláčanie dedikovaných grafík to určite urýchli.
AMD Dual Graphics funguje len pri vybraných kombináciach kariet
Viac grafík v jednom počítači nemusí byť výhra
Pred pár rokmi bolo marketingovým hitom prepínanie medzi používaním dedikovanej a integrovanej grafiky. Dedikovaná sa spúšťala iba v hrách, inak všetko zaobstarávala úsporná integrovaná. Dnes sa o technológiách AMD Enduro a Nvidia Optimus až tak nehovorí, pretože úspornosť dedikovaných grafík pri bežnej práci išla výrazne dopredu a najmä ich v spotrebiteľských počítačoch ubudlo.
Naopak, dobre sa drží riešenie AMD Dual Graphics. V tomto prípade sa integrovaná a dedikovaná grafika AMD navzájom z práce nevylučujú, ale v hernej záťaži si dokážu pomáhať. Vyžaduje sa, aby boli porovnateľne výkonné (napr. obe triedy R7), v tom prípade môžete dosiahnuť oproti výkonu dedikovanej grafiky nárast o pekných pár desiatok percent. Avšak, toto riešenie pôsobí určité problémy, nefunguje dobre zďaleka vo všetkých hrách a najmä, spôsobuje na trhu nešťastnú situáciu. Totiž, väčšina integrovaných grafík AMD sa nemôže poriadne ukázať, pretože sú príliš často dopĺňané dedikovanou kartou, čo úplne popiera ich zmysel. Navyše je výkon takejto kombinácie (navyše so špeciálnym označením) dosť ťažké odhadnúť, keďže sa líši v závislosti od situácie a hardvérové weby sa takejto disciplíne veľmi nevenujú.
O používaní viacerých dedikovaných kariet v jednom PC a o všetkom ostatnom podstatnom, čo sa samostatných grafík týka, si povieme v ďalšom článku.
Zdroj