Uber berie lietajúce autá vážne, má posilu z NASA

Už vlani na jeseň odhalila firma Uber svoj zámer razantne zapracovať na vývoji vlastného „lietajúceho auta“, či skôr lietadla s kolmým štartom aj pristávaním. Lietajúce autá VTOL (Vertical take off and landing aircraft ) na elektrický pohon chce mať do roku 2026. Zdá sa, že pre svoj ambiciózny cieľ teraz dostáva významnú posilu.

Letecký inžinier Mark Moore z NASA Langley Research Center prichádza do Uber Technologies na pozíciu technického riaditeľa, aby pracoval na iniciatíve lietajúceho auta známeho ako Uber Elevate.

Lietajúce autá majú na prvý pohľad s pôvodnou orientáciou Uberu na zdieľanie áut a alternatívnu taxislužbu málo spoločného. Opak je však pravdou. Rovnako ako autonómne autá, aj ich lietajúce verzie (ktoré môžu a majú byť navyše tiež autonómne) pomôžu optimalizovať náročnú veľkomestskú dopravu.

To je jedným z dôvodov prečo sa myšlienkou lietajúcich áut zaoberá viacero výskumno-vývojových tímov vo svete. Na Slovensku je pomerne ďaleko spoločnosť Aeromobil, ale do lietajúcich áut investujú aj giganti ako Google, alebo Airbus.

Nikhil Goel, šéf produktov pre pokročilé programy v spoločnosti Uber uviedol, že firma chce konsolidovať odvetvie, aby pomohla urýchliť vývoj lietajúcich automobilov. Uber má byť podľa Goela akcelerátorom a katalyzátorom celého ekosystému. Zároveň vyjadril potešenie, že sa Mark Moore rozhodol pre spoluprácu s Uberom.

Pre Moorea to nebolo jednoduché rozhodnutie. Z NASA odišiel rok pred nárokom na dôchodok a opustil mnohé nadštandardné výhody, ktoré mu práca vo federálnej agentúre poskytovala. Moore však vyjadril nespokojnosť s byrokratickými mechanizmami, ktoré NASA, tak ako aj iné štátne inštitúcie, limitujú. Bol frustrovaný aj z postoja agentúry, ktorá necháva mnohé oblasti lukratívneho kozmického biznisu súkromným dravcom.

Na druhej strane nemožno poprieť, že spoločnosti ako SpaceX, Orbital ATK a viacero ďalších dokázali v krátkom čase dosiahnuť pozoruhodné výsledky v oblasti letov na obežnú dráhu Zeme.

Vízia Uberu počíta s modelom dopravy určeným primárne pre veľkomestá. Pasažieri sa dopravia na najbližší „vertiport“ (heliport pre lietajúce autá), ktorý bude často na streche výškovej budovy. Lietajúce taxíky ich odtiaľ dopravia do cieľového veriportu, pričom ich akčný rádius nemá byť veľký – len 50 až 100 míľ (80-160 km). Na vertiportoch sa budú VTOL aerotaxíky zároveň aj dobíjať, takže je jasné, že Uber kalkuluje s elektrickým vrtuľovým pohonom.

Moore Uber označil za perspektívnu firmu, ktorá môže pri vývoji a tiež pri presadzovaní lietajúcich áut dosiahnuť veľký pokrok. Uvedomuje si však, že realizácii myšlienky stojí v ceste veľa prekážok, s ktorými bude musieť bojovať každý výrobca.

Okrem technických problémov to budú najmä legislatívne otázky, lobovanie u regulátorov a certifikačných autorít, ako aj riešenie otázok letovej prevádzky. Uber, ktorý už má „pod palcom“ okolo 55 miliónov aktívnych vodičov, si však myslí, že pôjde o masívny, bezpečný a ziskový trh.

S tým súhlasí aj Moore. Hovorí, že ak by to nebol obchodný prípad, ktorý dáva ekonomický zmysel, potom by šlo len o „divoké technické dobrodružstvo“, nie však o múdru investíciu.