Pozrite si
Muž mnohých záujmov, často označovaný za renesančného génia technologickej éry, ktorý veľmi často nemá od bizarnej myšlienky ďaleko k činom. Taký je Elon Musk, americký miliardár, zakladateľ a šéf niekoľkých prestížnych technologických spoločností.
Doterajší životopis Elona Muska je popretkávaný revolučnými a občas takmer šialenými rozhodnutiami. Tento novodobý technologický génius je skutočne výnimočný v mnohých oblastiach. Stačí, keď spomenieme jeho súčasné aktivity.
Musk je generálnym riaditeľom legendárneho výrobcu elektromobilov Tesla, ktorá v roku 2016 získala aj firmu na výrobu solárnych panelov SolarCity, kde Musk takisto pôsobil vo vedení. Tesla zastrešuje aj rekordnú Gigafactory na výrobu batérií a chystá takých fabrík po svete postaviť niekoľko.
Ďalšou nosnou firmou, kde Musk sedí na vrchole pyramídy, je vesmírna spoločnosť SpaceX. Spolu so spoločnosťou ULA ide o jedného z dvojice najsilnejších súkromných hráčov v kozmickom biznise.
Info text k tymto odstavcov: ULA – United Launch Alliance – je spoločný podnik Boeingu a Lockheed Martin, ktorý lieta do kozmu s nosnými raketami Atlas V, Delta II a Delta IV. Podstatná časť jej zákaziek pochádza od vládnych agentúr a armády USA, ale k „špeciálnym“ objednávkam sa už dostala aj SpaceX.
Jej nosné rakety Falcon 9 vynášajú na obežnú dráhu (vrátane geosynchrónnej) komerčné družice a od minulého roku aj vojenské objekty.
Nákladné lode Dragon zásobujú Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Už tento rok sa očakáva prvý pilotovaný let lode Dragon 2 pre sedemčlennú posádku. SpaceX a jej šéf však majú omnoho ambicióznejšie ciele – prieskum a osídľovanie Marsu.
K červenej planéte dokáže dopravovať náklady a robotické sondy aj ťažká nosná raketa Falcon Heavy, ktorá úspešne absolvovala prvý testovací let 6. februára tohto roku.
Na obežnú dráhu okolo Slnka vyniesla bizarný (podľa Muska zábavný) náklad – figurínu Starmana v novom skafandri kozmonautov pre kozmickú loď Dragon 2 posadenú v slávnom červenom elektrickom kabriolete Tesla Roadster.
Falcon Heavy je síce aktuálne najsilnejším nosičom s výnimkou „mesačnej“ rakety Saturn V, ale SpaceX chystá pre kolonizáciu Marsu obra – najsilnejšiu raketu v dejinách pod označením BFR. K Marsu sa ešte vrátime v trochu iných súvislostiach.
Ku kľúčovým záujmom Elona Muska patrí aj umelá inteligencia, pred ktorej nekontrolovaným rozširovaním spolu s ďalšími expertmi varuje.
Zároveň chápe jej budúci význam, preto je spoluzakladateľom a spolu-predsedom výskumnej spoločnosti OpenAI zaoberajúcej sa vývojom umelej inteligencie „priateľského typu“.
Digitálnu, alebo 4. priemyselnú revolúciu však Elon Musk berie ako realitu a patrí v tejto oblasti medzi avantgardu. Dôkazom je ďalšia z jeho spoločností Neuralink, kde pôsobí takisto v pozícii generálneho riaditeľa.
Táto neurotechnologická spoločnosť bola založená v júli 2016 a zameriava sa na vývoj rozhrania medzi ľudským mozgom a počítačmi. Výsledkom môžu byť kyborgovia s miniatúrnymi superpočítačmi implantovanými priamo do mozgu.
Okrem liečby určitých neurologických chorôb, alebo zranení sa tak otvára cesta aj k rozširovaniu ľudských schopností.
Aj s myšlienkou systému Hyperloop – potrubnej dopravy rýchlosťou zvuku – prišiel Elon Musk. Aj keď sa pri jej vývoji nehodlal priamo angažovať, nemohol si pomôcť a z vlastných prostriedkov vybudoval testovaciu dráhu s dĺžkou 1 míle (1,6 km). Na nej už SpaceX testovala prototypy vozidiel pre Hyperloop od riešiteľských tímov z celého sveta.
Firma ohlásená na Twitteri
K doprave Hyperloop má blízko aj najnovšia firma, ktorú založil Elon Musk, a zároveň v nej pôsobí ako CEO. Krátko na to, ako ho rozčúlila komplikovaná a zdĺhavá doprava z letiska v Los Angeles do sídla spoločnosti SpaceX, vytvoril Musk tunelársku spoločnosť The Boring Company.
Stalo sa tak 17. decembra 2016. Keď Musk na Twitteri oznámil, že najlepším riešením, ako sa vyrovnať s preťaženou dopravou vo veľkomestách, je vybudovanie siete rýchlostných tunelov, väčšina to považovala len za teoretické zamyslenie, prípadne za vtip.
Lenže na rôzne bizarné nápady, ktoré sa vzápätí začnú realizovať, sme si už u Elona Muska mohli zvyknúť. Budovanie siete takýchto tunelov nám môže pripadať nereálne, najmä ak si uvedomíme s tým súvisiace náklady (nehovoriac o rekordných cenách diaľničných tunelov na Slovensku).
Tunely The Boring Company však majú byť niekoľkonásobne lacnejšie a majú sa stavať podstatne rýchlejšie, ako tradičné tunely. E. Musk nikdy nemá ďaleko od slov k činom a inak tomu nebolo ani v tomto prípade.
Už vo februári 2017, dva mesiace po svojom založení, začala The Boring Company hĺbiť skúšobný tunel na vlastnom pozemku SpaceX v kalifornskom Hawthorne. V marci 2017 firma oznámila, že od apríla začne používať na hĺbenie tunelov raziaci štít a v máji dostal prvý raziaci štít pomenovanie Godot podľa Beckettovej hry Čakanie na Godota.
Podobné umelecké mená majú dostať aj ďalšie raziace štíty. Druhý raziaci mechanizmus, ktorý získala The Boring Company v októbri 2017, bol pomenovaný Line-storm podľa básne Roberta Frosta A Line-Storm Song.
Od slov k činom
V lete minulého roku začala The Boring Company raziť tunel pod sídlom SpaceX v Hawthorne. Dosiahol už dĺžku 500 stôp (152,4 m), ale firma požiadala o povolenie na jeho predĺženie na dve míle (3,2 km).
Mal by vyústiť pri miestnom letisku. Fotografie úseku tunela, ktoré Musk zdieľal na Twitteri a Instagrame, sú dosť presvedčivé. Ukazujú totiž už hotový vybetónovaný tunel s kompletnými dráhami a káblami.
Podľa Muska by mala prvá vytvorená trasa tunelov viesť od letiska Los Angeles LAX po Culver City, potom do Santa Monica a skončiť vo Westwoode. The Boring Company však nebude stavať klasické cestné tunely.
Autá i cestujúci sa v nich majú prepravovať na špeciálnych skateboardoch rýchlosťou cez 240 km/h. Nakladanie bude prebiehať na rampách vybudovaných na tento účel, ku ktorým bude prístup zo samostatných bočných tunelov, aby sa zabránilo dopravným zápcham.
Koncepcia má niekoľko výhod. Tunely budú môcť byť podstatne užšie, než bežné cestné tunely, čo sa prejaví na rýchlosti ich výstavby, aj na cene. Cenu zároveň zníži aj absencia nákladného ventilačného systému, keďže nebudú použité spaľovacie motory.
The Boring Company chce navyše časť vyťaženej zeminy využiť ako materiál pre výstavbu tunelov. Šéf The Boring Company pred časom povedal, že slimáky sa dokážu pohybovať 14-krát rýchlejšie, ako bežné tunelové raziace mechanizmy.
Firma sa pousiluje tento rozdiel odstrániť. Zrýchli sa však najmä samotná doprava. Musk tvrdí, že jazda tunelom z LAX do Westwoodu bude trvať päť minút v porovnaní s jazdou, ktorá dnes zaberie v bežnej premávke až 45 minút.
V novembri 2017 spoločnosť podala vládnym regulačným orgánom v Los Angeles žiadosť o povolenie na vybudovanie tunelu z Hawthornu pozdĺž diaľnice Interstate 405 do Westwoodu.
Šiltovky, aj plameňomety
Výstavba cestnej infraštruktúry však nie je jednoduchá a flexibilná záležitosť. Nielen kvôli technickej náročnosti, ale aj pre súvisiace administratívne postupy. K stavebnému povoleniu vedie tŕnistá cesta cez získanie súhlasu všemožných úradov a inštitúcií.
Aby udržiavala pozornosť verejnosti na prijateľnej úrovni, pomohla si The Boring Company už dvoma marketingovými kampaňami, ktoré okrem propagácie priniesli aj určitý štartový kapitál.
Ešte v minulom roku začala firma predávať šiltovky s logom The Boring Company. Limitovaná séria 50 000 šiltoviek sa predala v rekordne krátkom čase a vyniesla 1 milión amerických dolárov.
Po ich vypredaní prišiel v januári 2018 na rad zábavný plameňomet za 500 dolárov. O tom, že charizma Elona Muska predáva, svedčí fakt, že za menej ako 24 hodín spoločnosť na jeho predaji zarobila 2 milióny USD.
Aj v tomto prípade je výrobná séria limitovaná, tentoraz na 20 000 kusov, takže výťažok z predaja môže dosiahnuť 10 miliónov USD.
Plameňomet od The Boring Company je fúkací propánový horák tvarovaný tak, aby vyzeral ako zbraň. Pravdepodobne ide o modifikáciu airsoft pušky CSI S.T.A.R. XR-5 a jeho použitie je v USA legálne s výnimkou štátu Maryland.
Keďže aj negatívna reklama zvyšuje povedomie o značke, Musk využil námietky niektorých úradov voči novej hračke na rôzne prekáračky, ktoré za značného záujmu fanúšikov komentoval na Twitteri.
Keď colný úradník namietal, že žiadne zariadenia s označením „plameňomet“ nie sú povolené, Elon Musk na Twitteri oznámil, že ich premenuje na „Zariadenia na zvýšenie teploty“, alebo „Nie-plameňomet“ („Not a Flamethrower“). Zároveň oznámil aj predaj hasiaceho prístroja The Boring Company.
Reálne projekty a vízie
Popri marketingových zábavkách sa The Boring Company venuje aj svojmu hlavnému biznisu, o ktorý je, zdá sa, záujem. Už v júli 2017 mal Musk získať verbálne schválenie federálnej vlády USA na vybudovanie vysokorýchlostného tunela medzi New Yorkom a Washingtonom.
Predchádzali mu rozhovory so starostom LA o budovaní tunelovej siete pod mestom na prepravu automobilov, bicyklov a chodcov, ktoré sa uskutočnili o mesiac skôr. Kľúčovým by sa však mohlo stať východné pobrežie USA. V októbri 2017 získala The Boring Company od ministerstva dopravy v Marylande povolenie na výstavbu tunela Baltimore-Washington D.C. Tunel s dĺžkou približne 35 kilometrov bude medzi stanicou Penn v Baltimore a stanicou Washington Union Station. Výstavba by mohla začať už v prvom štvrťroku 2018.
V posledných mesiacoch navyše Musk naznačil svoj úmysel používať tunely aj pre systém potrubnej dopravy Hyperloop. Vlaky vznášajúce sa na magnetickom vankúši by v nich mohli cestovať rýchlosťou viac ako 372 km/h.
Nie je to síce pôvodne zamýšľaných 1 200 km/h, ale neboli by potrebné vákuové trubice. Práve o takomto type dopravy uvažuje The Boring Company v tuneloch z Baltimore do Washingtonu D.C.
V každom prípade to vyzerá, že napriek avizovanému „nezasahovaniu“ sa Elon Musk myšlienky na Hyperloop zďaleka nevzdal. Najskôr sme videli aktivity s testovaním vozidiel v SpaceX, teraz o ňom otvorene uvažuje aj The Boring Company.
Potrebná infraštruktúra bude pre Hyperloop kľúčová a kľudne to môže byť namiesto visutého potrubia na podperách aj tunel.
Skúsenosti využiteľné aj na Marse
Muskove tunely teda majú šancu slušne sa rozbehnúť a ak sa The Boring Company skutočne podarí výrazne zlacniť a zrýchliť ich výstavbu, môže vo viacerých ohľadoch zmeniť „pravidlá hry“.
Vieme však, že Musk má veľkú slabosť pre Mars (aj myšlienku satelitného internetu okamžite aplikoval pre potreby budúcich osadníkov), preto neprekvapia jeho úvahy o využití tunelárskych schopností aj tam.
Na červenej planéte budú pritom kolonisti podzemnú infraštruktúru potrebovať oveľa viac, ako my, na Zemi.
Mars je síce od Slnka ďalej, ako Zem, ale vďaka riedkej atmosfére a chýbajúcej ozónovej vrstve je tam intenzita UV žiarenia podstatne vyššia. To by nebol veľký problém, lebo bez skafandra sa v exteriéri aj tak nebude dať fungovať kvôli chladu a atmosfére bez kyslíka, ale sú tu aj ďalšie hrozby.
Riedka atmosféra „pustí“ na povrch nielen masívnejšie kusy vesmírnych kameňov, ale aj mikrometeority. Ich zásahy môžu poškodiť objekty na povrchu s vyššou pravdepodobnosťou, ako na Zemi.
Hlavným problémom je však chýbajúce magnetické pole. Mars teda nemá, na rozdiel od Zeme, ochranu pred vysokoenergetickými nabitými časticami slnečného vetra a kozmického žiarenia. Táto radiácia môže byť pre kozmonautov nebezpečná.
Pokiaľ by sa však stiahli pod povrch Marsu, vyriešilo by to niekoľko problémov súčasne. Podzemné mestá a cesty v tuneloch by boli chránené pred radiáciou aj meteoritmi, a zároveň by sa ušetrilo množstvo energie na vykurovanie. Vysunúť by stačilo skleníky na pestovanie plodín.
Banské technológie by taktiež umožnili získavanie vodného ľadu z marsovského permafrostu a ďalších surovín potrebných pre fungovanie kolónie. Na dopravu takých ťažkých a rozmerných zariadení, akými sú banské stroje, však dnes nemáme technológie. Budeme musieť počkať na extrémne silné rakety, akou bude BFR, ktorú chystá SpaceX. Tá má počas jednej cesty dopraviť na Mars až stovku pasažierov a primerané množstvo nákladu.
