Pozrite si
Popri Marse sa čoraz častejšie v odborných kruhoch hovorí o obnovení pilotovaných letov na Mesiac a aj o výstavbe trvalo obývanej mesačnej základne. O takomto zámere uvažuje okrem USA, Ruska a Číny aj niekoľko ďalších krajín a dokonca aj súkromné spoločnosti.
Mesačné baníctvo – zatiaľ skôr nie, ako áno
Spoločnosť Moon Express má ambície (podľa viacerých názorov značne prehnané) začať už v roku 2020 s ťažbou nerastných surovín na povrchu Mesiaca.
Jej vízia dobývania Mesiaca je založená na využití nosnej rakety Electron spoločnosti Rocket Lab. To by mohol byť predbežne celkom problém. Rocket Lab sa totiž 25. mája neúspešne pokúsila vyniesť na nízku obežnú dráhu tri malé družice (CubeSat-y) spoločnosti Spire Global.
Nový pokus je naplánovaný z poloostrova Mahia na východnom pobreží Severného ostrova na Novom Zélanda 8. decembra o 01:30 UT. Dúfajme, že tentoraz všetko dopadne dobre, ale nízka obežná dráha Zeme je „trochu“ iná výzva, ako doprava nákladov na Mesiac.
Keďže v prípade pilotovaných letov, aj pri výstavbe orbitálnej stanice bude potrebné dopraviť na orbitu Mesiaca, alebo na jeho povrch podstatne ťažšie náklady, než sú družice (a nielen tie malé), výkonné nosné rakety budú nevyhnutnosťou.
Rakety budú pripravené čoskoro
Jedným z nosičov, ktorý to bez problémov zvládne je ťažká nosná raketa americkej agentúry NASA. Raketa SLS (Space Launch System), ktorá sa momentálne testuje, by mala lietať do vesmíru s novou kozmickou loďou Orion. Podľa dostupných údajov by mala vyniesť na nízku obežnú dráhu Zeme 70 až 130 000 ton nákladu.
Svaly v podobe výkonných nosičov napína aj súkromná firma SpaceX, ktorá pre lety do hlbokého vesmíru (v meradle slnečnej sústavy) vyvíja najsilnejšiu nosnú raketu všetkých čias BFR. Kým s ňou poletí, ešte trochu času uplynie, ale SpaceX má v zálohe aj hotové riešenie – dvojstupňovú nosnú raketu Falcon Heavy.
Jej zosilnený prvý stupeň pozostáva zo spojených troch prvých stupňov rakety Falcon 9. Z toho ľahko zrátame, že štart zabezpečuje 3×9 motorov Merlin. Jej výkon bude na dnešné časy impozantný. Na nízku obežnú dráhu Zeme (LEO) vynesie až 63,8 ton nákladu, na prechodovú dráhu ku geostacionárnej dráhe (GTO) 26,7 ton a k Marsu dopraví 16,8 ton.
Na Mesiac by to bolo čosi medzi 16,8 a 26,7 tonami. Prvý skúšobný štart rakety sa mal uskutočniť práve v decembri 2017, kvôli omeškaniu v prípravách bol však preložený na január 2018.
Silné nosiče chystá aj Blue Origin šéfa Amazonu – jeho vyvíjaná raketa New Glenn vynesie 45 ton na LEO a 13 ton na GTO, alebo United Launch Alliance s raketou Delta IV Heavy. Tá zvládne dopraviť 28,8 ton nákladu na LEO, alebo 14,2 ton na GTO.
Rusko (Sovietsky zväz) využívalo v 80-tych rokoch svoju najvýkonnejšiu raketu Energia schopnú na LEO vyniesť až 100 ton nákladu. Po dvoch úspešných štartoch bolo však využívanie rakety zastavené. Zrejme aj v súvislosti s ukončením programu ruského raketoplánu Buran. V súčasnosti Roskosmos disponuje osvedčenou raketou Proton s nosnosťou 21,6 ton na LEO. Na báze rakety Energia by mala vzniknúť nová výkonná raketa pre medziplanetárne lety.
Hviezdna brána nad Mesiacom
Technické zázemie na budovanie vesmírnej orbitálnej stanice Mesiaca teda je, alebo v krátkej dobe bude k dispozícii. Jej prípravy sa môžu naplno rozbehnúť.
Deep Space Gateway (Brána do hlbokého vesmíru) bude nielen medzinárodnou vesmírnou stanicou na spôsob ISS. Okrem pozorovania nášho prirodzeného satelitu a okolitého vesmíru časom poslúži aj ako medzistupeň pri letoch na Mesiac a do vzdialeného vesmíru, predovšetkým na Mars a k asteroidom.
Spoluprácu na jej výstavbe ohlásila ruská kozmická agentúra Roskozmos a americká NASA, ale záujem prejavili aj ďalšie kozmické agentúry. Práce na výstavbe stanice by sa mali rozbehnúť v roku 2020, pričom komponenty má spočiatku dopravovať americká nosná raketa SLS a kozmonautov vesmírna loď NASA Orion.
V tom čase už ale budú k dispozícii aj pilotované lode súkromných spoločností. Dragon V2 od SpaceX a CST-100 Starliner od spoločnosti Boeing majú síce kontrakty na dopravu kozmonautov NASA k ISS, ale mohli by lietať aj na Mesiac, alebo aspoň na selenocentrickú dráhu. Elon Musk chce pri prvom rutinnom lete s loďou Dragon V2 obletieť Mesiac aj s jedným, až dvoma vesmírnymi turistami na palube.
Odštartované?
Prvá fáza stanice Deep Space Gateway by mala byť hotová v rokoch 2024 až 2026. Ak by sa to malo stihnúť, prípravné práce by už mali byť v plnom prúde. A zdá sa, že veci sú naozaj v pohybe.
NASA momentálne študuje možnosť využitia misie EM-2 (Exploration Mission-2) kozmickej lode Orion na dopravenie pohonnej jednotky pre budúcu stanicu Deep Space Gateway. V rámci misie EM-2 trvajúcej maximálne 21 dní plánuje NASA v kozmickej lodi Orion vyslať štyroch astronautov na lunárnu obežnú dráhu.
Pohonná jednotka PPE (Power Propulsion Element) by sa mala stať základným kameňom budúcej orbitálnej stanice. Jej hmotnosť pri štarte bude 7,5 tony a v nádržiach bude mať k dispozícii minimálne 1200 kg xenónu, ktorý sa používa ako hnací plyn. Maximálna kapacita nádrže je až 2000 kg xenónu, ale skutočné množstvo plynu bude upravené podľa aktuálnych parametrov nosnej rakety SLS.
NASA vyčlenila 2,4 milióna dolárov na spracovanie štúdie realizovateľnosti tohto zámeru. Pracujú na nej firmy z oblasti kozmického priemyslu – Boeing, Lockheed Martin, Orbital ATK, Sierra Nevada Corporation a Space System / Loral. Štart misie EM-2 je plánovaný na rok 2022.
Zdroj