„Show musí pokračovať“, spievajú Queen v známom hite a práve televízna reality show má byť jedným z hlavných zdrojov financovania odvážneho projektu spoločnosti Mars One. Nejde o nič menšieho, než o osídľovanie Marsu s vybudovaním trvalej základne, či skôr mestečka. Aktéri projektu tvrdia, že všetky potrebné technológie už existujú a všetko majú premyslené.
Pre zníženie nákladov počíta Mars One s jednosmernými letenkami na červenú planétu – kolonisti, ktorí tam pristanú, tam už majú zostať žiť do smrti. Napriek hrozivej perspektíve sa v užšom výbere údajne prihlásilo až 200 000 záujemcov, ktorí majú záujem stať sa priekopníkmi kolonizácie Marsu. Prvá štvorica by mala letieť v roku 2025 (to je už posunutý termín) a ďalší spoločníci by im mali pribúdať každých 18 mesiacov. Ich život by mal byť monitorovaný TV kamerami a v rámci reality show prenášaný na Zem.
Tip: Čo nového na Marse? Curiosity prekonáva zlé správy dobrými
Ako sa hovorí, zatiaľ nejde do tuhého, takže Mars One môže spokojne maľovať vízie, aké sa jej zapáčia. Alebo žeby predsa len začalo prihárať? Zdá sa, že áno.
Vedci z MIT (Massachusetts Institute of Technology) podrobili projekt Mars One analýze, výsledkom ktorej je štúdia uskutočniteľnosti. A tá je pre Mars One minimálne studenou sprchou. Verdikt MIT je jasný, aby osadníci dokázali prežiť 10 týždňov na povrchu Marsu, bude potrebné vyriešiť množstvo technických, chemických a biologických problémov.
Projekt Mars One počíta s tým, že pred príchodom ľudskej posádky pristane na Marse niekoľko nepilotovaných misií, ktoré vyberú miesto pre budúcu základňu a následne postavia aj prvotné (zrejme nafukovacie) „unimobunky“ na život „marťanov“. Mali by tiež priviezť istý objem zásob a materiálu.
Neprehliadnite: Boeing a SpaceX čoskoro povezú amerických kozmonautov na ISS
Jedným z problémov je podľa štúdie MIT zámer s pestovaním potravín v podobe rastlín priamo na základni. Kým Mars One kalkuluje s plochou 50 m2 na pestovanie rastlín, MIT na základe poznatkov z medzinárodnej stanice ISS tvrdí, že bude potrebných minimálne 200 m2 na zabezpečenie dennej dávky potravín s výživovou hodnotou 3 040 kcal pre štyroch ľudí.
Ďalšie jóbovky prichádzajú z analýzy podmienok pre dýchanie. Na Marse je veľmi riedka, nedýchateľná atmosféra, takže v priestoroch základne treba udržiavať jej umelé zloženie. Množstvo rastlín (mala by sa tam pestovať zelenina, zemiaky, strukoviny a obilniny) síce produkuje veľa kyslíka, čo na prvý pohľad vyzerá dobre, ale podľa prepočtov by to bolo až „príliš dobré“. Jeho koncentrácia by sa mohla zvýšiť na toxickú hodnotu a hrozilo by aj riziko požiarov. Preto bude nutné atmosféru regulovať a sýtiť dusíkom. Ten ale na Marse nie je voľne dostupný, takže by sa musel voziť zo Zeme, alebo vyrábať chemicky.
Ďalšie komplikácie môže spôsobiť bežná údržba stavieb a zariadení základne. Zo skúseností na ISS vieme, že často sa niečo pokazí a potrebná je dodávka náhradných dielov. Lenže ISS je na obežnej dráhe okolo 400 km a kozmické lode tam lietajú v krátkych intervaloch. Navyše v prípade krízy je možné relatívne ľahko evakuovať celú posádku ISS. Nič podobné na Marse „nehrozí“, preto budú musieť kozmonauti doviezť so sebou veľký náklad náhradných dielov a materiálu ako prevenciu.
Lenže doprava každého kilogramu nákladu na Mars stojí nekresťanské peniaze, čo celý projekt enormne predražuje. MIT sa domnieva, že po desiatich rokoch, keď by mala na Mars letieť piata expedícia, musela by kozmická loď niesť 100 ton nákladu, z čoho 64% by museli byť náhradné diely.
S dopravou a logistikou prichádzajú ďalšie nevyriešené otázky. Mars One počíta so zväčšenou verzou kozmickej lode SpaceX Dragon, ale žiadna taká loď zatiaľ neexistuje. Dragon lieta len v nákladnej verzii a pilotovaný variant pre sedemčlennú posádku nie je stavaný na polročné cestovanie k Marsu. Zvládne lety na nízku obožnú dráhu a maximálne možno k Mesiacu.
Aj samotné vybudovanie základne bude logisticky náročnejšie, než dúfajú v Mars One. Kým autori projektu uvažujú o šiestich letoch nosiča Falcon Heavy (od SpaceX), podľa MIT by bolo už v prvej fáze kolonizácie potrebných 15 štartov. Náklady? Len štádium „prvého vylodenia“ by stálo 4,5 miliardy amerických dolárov. Aj to je dosť triezvy odhad, keď si vezmeme, že aktuálne misia Curiosity stála asi 2 miliardy USD a to je jedno nepilotované vozidlo.
Pozrite si: Opportunity zrejme našla dôkaz vody na Marse
„Nehovoríme, čierne, ani biele a netvrdíme, že uskutočnenie misie Mars One je úplne nemožné“, hovorí profesor MIT Olivier de Weck. Tvrdíme však, že je to nemožné za predpokladov, s ktorými ste počítali. Z ekonomického hľadiska by bolo možno lacnejšie vysielať na Mars posádky, ktoré by sa po uskutočnení istých vedeckých turnusov vracali naspäť na Zem, namiesto toho, aby tam zostali žiť.
Zároveň je potrebné hľadať nové technológie a možnosti, ktoré nám v budúcnosti umožnia reálne kolonizovať Mars a prípadne ďalšie planéty. Omnoho jednoduchšie by bolo možné podobný zámer uskutočniť na Mesiaci, ale Mars je oveľa atraktívnejší. Zrejme tam kedysi bol život a možno pod povrchom tlie dodnes.
Keďže zámerom dostať ľudí na Mars sa netají ani Elon Musk zo SpaceX, ktorý chce za týmto účelom rozvinúť kooperáciu viacerých firiem, v tretej dekáde tohto storočia pravdepodobne zažijeme na trase Zem – Mars výrazné oživenie dopravného ruchu.
Zdroj a foto: Gizmag