Pozrite si
Softvérové pirátstvo v krajinách bývalého východného bloku patrilo k tolerovaným priestupkom. Ruka v ruke s tým išla nízka kúpyschopnosť obyvateľstva a slabé zastúpenie poskytovateľských firiem na lokálnych trhoch.
Príjmy sa začali vo väčšine krajín zvyšovať, CD a DVD nahradili hudobné a video streamovacie služby. Obyvatelia plynule prešli z ilegality a stali sa súčasťou platiaceho trhu. Nepriamo tak potvrdili to, čo sa už dávno hovorilo, dajte ľuďom oficiálne služby za dobré ceny a nebudú mať dôvod kradnúť.
Trochu iná je situácia v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde sú stále veľmi nízke príjmy a ľudia majú pocit, že krádež softvéru, hry, či albumu nie je krádežou. „Pirátenie“ tu má stále siné zázemie.
Odhaduje sa, že doteraz bolo v Rusku 62 % softvéru pirátskeho pôvodu. Krajina je kvôli tomu desaťročia na zozname USA ako jeden z najväčších porušovateľov intelektuálnych práv na svete. Portál Imrussia píše, že „dokonca aj ruská vláda je zapletená do používania softvérových falzifikátov“.
Ak nedodržiava zákony vláda, prečo by to mal robiť bežný človek? Prieskum ESET-u z roku 2019 hovorí, že 91 % Rusov stále uprednostňuje pirátsky obsah. 75 % opýtaných uviedlo, že dôvodom na pirátstvo sú vysoké ceny, no 25 % to vraj robí z ideologických dôvodov. To bolo pred tromi rokmi, dnes by pribudol ďalší podstatný dôvod. Sankcie ako reakcia na vojenský konflikt.
Po agresii na Ukrajinu neostal kameň na kameni. Nielen v Ukrajine, ale i v Rusku. Masívne sankcie, ukončenie poskytovania služieb a odchod firiem z Ruska majú za cieľ oslabiť hospodárstvo, financovanie vojny a vyjadriť hlasný, jasný nesúhlas.
V odpovedi na vzniknutú situáciu chce Putin legalizovať softvérové pirátstvo, aby sa tak znížil tlak na firmy, ale i obyvateľstvo, ktoré by mohlo byť nespokojné, čo by sa prenášalo na stabilite vlády a neohrozenej pozícii prezidenta.
Na svete je už dokument Prioritný akčný plán na zabezpečenie rozvoja ruskej ekonomiky v podmienkach tlaku vonkajších sankcií. Vypracovalo ho Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruska. Obsahuje opatrenia, ktoré v prípade prijatia ovplyvnia vlastníkov autorských práv zrušia zákonnú ochranu všetkým čo konajú proti záujmom Ruska.
Vyslovene sa tam píše o zrušení zodpovednosti za používanie softvéru v Rusku ak držiteľ autorských práv pochádza z krajín, ktoré podporili sankcie. Návrh sa má vzťahovať na občianskoprávnu aj trestnoprávnu zodpovednosť a má platiť pokým budú zavedené sankcie.
Jednoducho povedané – pirátstvo softvéru, pre ktoré nie sú žiadne ruské alternatívy, by bolo povolené.
To však nie je všetko. Rusko sa vraj pripravuje na dovoz softvéru z krajín bez povolenia vlastníka duševného vlastníctva. Keďže pôjde o obrovské množstvá, ruská vláda zvažuje odstránenie zodpovednosti za porušovanie výhradných práv vrátane autorských práv a ochranných známok.
Ruský politik Dmitrij Ionin prišiel s návrhom, aby sa občania obrátili na torrentový server RuTracker. Ten je neslávne známy z opakovaného porušovania autorských práv, donedávna bol zablokovaný, ale niektorí používatelia už potvrdili, že je opäť funkčný.
Bežní ruskí občania ani netušia, aké krvavé udalosti sa dejú pár kilometrov od ich hraníc. Experti na Rusko hovoria, že je im to aj vcelku jedno. Jedno im však nebolo, keď im zo dňa na deň prestali fungovať platby hodinkami, keď začali byť nefunkčné obchody s aplikáciami.
Mnoho programov funguje na báze mesačného predplatného, napríklad obľúbené tituly od Adobe. Presne tak isto fungujú aj streamovacie služby. Ako sme písali v článku Ktoré technologické spoločnosti sa pripojili k bojkotu Ruska a Bieloruska? v Rusku nie je dostupný Netflix, Spotify, Epic Games, Sony Interactive Entertainment, či divízia Xbox. To znamená, že aj tí, ktorí mali legálny prístup k duševnému vlastníctvu, nemajú šancu sa k nemu dostať.
Spotify spustilo svoju službu v Rusku len v roku 2020, vtedy bolo Rusko najrýchlejšie rastúcim medzinárodným trhom s hudbou. Podľa Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu bolo Rusko v roku 2020 v poradí 17. najväčším svetovým trhom pre streamovanie hudby. Zhruba 87 % ľudí tam v tom čase streamovalo hudbu on-line. Program Spotify Premium stál 169 rubľov, čo bolo vtedy v prepočte asi 2,38 dolára.
Mimochodom, viete, že v čase mieru si v Rusku predplácal Netflix necelý milión ľudí? Je to dosť málo, vzhľadom na počet obyvateľov, čo naznačuje ich malú ochotu platiť za podobný typ služieb. Veľmi zjednodušene povedané, je to len krôčik od toho, aby si vzali nielen nehmotné vlastníctvo, ale rovno celú krajinu.
Aké má dnes bežný Rus možnosti kultúrneho vyžitia? Oprášiť DVD s filmami, herné konzoly, knižnicu s knihami a CD platňami. To by bola tá lepšia možnosť. Koľko z tých, ktorí si platili za tieto služby sa vráti k nelegálnemu sťahovaniu je ťažko odhadnúť. Vzhľadom na mentalitu obyvateľov a nabádanie štátom ku krádeži duševného vlastníctva ich zrejme nebude málo.
Zdroj