Komunikujúce veci sa majú stať novým eldorádom celého infokomunikačného biznisu. Hoci aj tu je medzi udržateľným rozvojom a bezbrehou expanziou rozdiel, nepochybne máme pred sebou novú technologickú revolúciu.
foto | edn-europe.com
Myslíte si, že stopercentná penetrácia mobilných služieb a totálne pokrytie domácností a firiem internetovým pripojením prinesie telekomunikačnému a IT sektoru stagnáciu? Mýlite sa! Stimulom ďalšieho, zrejme dokonca rekordného rastu konektivity a súvisiacich služieb bude IoT. O čom že to hovoríme?
Internet vecí (Internet of Things, IoT) v informatike označuje prepojenie zariadení so zabudovanou internetovou konektivitou. Toto prepojenie má byť hlavne bezdrôtové (hoci nielen prostredníctvom mobilných sietí) a očakáva sa, že prinesie nové možnosti interakcií, ovládania, sledovania a zabezpečenie pokročilých služieb medzi jednotlivými systémami.
foto | Nest
Skratka IoT je v odborných médiách možno trochu preexponovaná, ale snaha vytvárať samonaplňujúce sa proroctvá nie je v infobiznise výnimočná. Ide o ďalší technologický buzzword, alebo o skutočný trend? A nie je celý rozruch okolo IoT trochu predčasný? Zdá sa, že nie, preto určite nebude na škodu trochu poodhaliť oponu.
POZRITE SI: Špecifikácia 5G sietí je bližšie, zrýchlia stonásobne
Ekonomický rastový hormón
Neplatí to ešte absolútne, ale ak privrieme oči nad bielymi miestami na mapách pokrytia, dá sa povedať, že telekomunikačné siete – minimálne tie bezdrôtové – sú prakticky všade. V priemyselne rozvinutých krajinách to viac-menej sedí.
Už v čase vrcholnej slávy GSM dosahovala penetrácia SIM kariet v týchto krajinách viac ako 100% populácie. Dnes si veselo užívame výhody sietí 3G a 4G a operátori spolu s výrobcami hardvéru si kladú otázky, kde hľadať priestor na ten nádherný extenzívny rast z prelomu tisícročí.
Podľa asociácie 4G Americas bolo na konci roku 2014 na svete 7,1 miliardy mobilných pripojení, z toho asi 2 miliardy účastníkov malo k dispozícii mobilný broadband 3G alebo 4G a 498 miliónov používateľov surfovalo v sieťach LTE. Štatistiku zhoršujú už len obyvatelia afrických saván, púští a rozľahlých plání v Ázii a Austrálii. Tých sa chystá „zachrániť“ zo vzduchu (a možno aj z vesmíru) Google, Facebook, SpaceX a ďalší.
Topológia sietí 5G už počíta s viacerými komunikačnými vrstvami, medzi inými aj s vrstvou pre komunikáciu automobil-automobil (D2D) a internet vecí (IoT)
foto | archív
Aj keď priemerný používateľ dnes vlastní viac SIM kariet, cez získavanie živých klientov cesta nevedie. Preto zainteresované strany už dlhšie stavajú na fenoméne komunikácie stroj-stroj (machine-to-machine, M2M).
Ide o rôzne zariadenia pripojené k internetu buď cez mobilné siete, alebo cez Wi-Fi, ktoré komunikujú bez zásahu používateľa. Patrí sem napr. telemetria pre chytré elektromery, plynomery, vodomery a smartmetre všeobecne, komunikátory v autoalarmoch a zabezpečovacích systémoch budov, v regulátoroch kúrenia, v čiernych skrinkách a núdzových systémoch automobilov (napr. eCall v EÚ) a podobne. Niektoré sú už bežnou rutinou, iné sa len chystajú.
POZRITE SI: V roku 2020 bude pripojených 26 miliárd zariadení
Tu sú počiatky internetu vecí, hoci od skutočného IoT sme ešte ďaleko. Nakoniec, ani v prípade M2M sa žiadny boom stále nekoná. Veď koľko takýchto zariadení potrebujete? Jedna či dve SIM karty v domácich systémoch je síce fajn, ale na boom to nestačí. Už aj kvôli tomu, že dátová spotreba podobných zariadení je väčšinou veľmi nízka a hlasová komunikácia nulová.
Internet, kam sa pozriete
Ale žiadne obavy, technologickí guruovia vidia potenciál pre internetovú konektivitu všade, kde spočinie váš zrak. Všetky domáce (a samozrejme aj firemné) spotrebiče, žiarovky, nábytok, kľučky a zámky, náramky, odevy, dopravné prostriedky, jednoducho všetko bude v ére rozvinutého IoT prepojené, zapojené do cloudu a internetu. Bude to komunikovať navzájom, s používateľom, aj s centrálnymi aplikáciami, monitorovať, a samozrejme zarábať.
foto | ihomewatch.net
ABI Research odhaduje, že komunikácia IoT vytvorila v roku 2014 dátovú prevádzku s objemom 200 exabytov. Na konci dekády v roku 2020 má internet vecí prenášať osemnásobok, teda 1 600 exabytov, alebo 1,6 zettabytov.
Dáta majú fičať primárne cez bezdrôtové siete od 2,5G (GPRS/EDGE), cez 3G, 4G, ale hlavne cez chystané 5G, ktoré s IoT už priamo kalkulujú. Okrem rádia sa komunikácia môže preniesť aj do optických bezkáblových sietí, hlavne v interiéroch. Inteligentné LED žiarovky tak môžu byť ešte inteligentnejšie, než si vieme vôbec predstaviť.
POZRITE SI: Google ide priamo na vec(i). Predstavil nový operačný systém pre IoT
Nokia a kórejský operátor KT na MWC 2015 v Barcelone prezentovali prototyp siete LTE-M. Ide o štandard pripravovaný organizáciou 3GPP, navrhnutý špeciálne pre aplikácie v internete vecí. Prinesie 10-ročnú výdrž batérie a poskytne štyrikrát väčšie pokrytie, ako konvenčné LTE.
Okrem toho budú predmety komunikovať cez lokálne a personálne bezdrôtové siete krátkeho dosahu ako Wi-Fi a Bluetooth, prípadne ďalšie. Často využijú aj kombinovanú komunikáciu, napríklad cez Bluetooth do smartfónu s príslušnou aplikáciou a odtiaľ cez mobilnú sieť alebo Wi-Fi do príslušného cloudu.
Veci budú mať aj vlastné siete
IoT sa stal jednou z hlavných tém na tohtoročnej Consumer Electronics Show (CES) v Las Vegas, pričom diskusie odborníkov pokračovali aj na MWC 2015 v Barcelone. Ako sme už povedali, ide o obrovskú príležitosť, IoT je jednoducho ďalšia „veľká vec“.
Podiel počtu zariadení pripojených k internetu. Podľa BI Intelligence Estimates už v tomto roku prekoná IoT počet smartfónov a stane sa najsilnejším segmentom.
foto | Gartner, Vitria
Analytická spoločnosť Gartner odhaduje, že počet pripojených zariadení vzrastie zo 4,9 miliardy v roku 2015 na 25 miliárd v roku 2020. Zlomok z tohto počtu pripadne na mobilné pripojenia, podľa asociácie GSMA má byť v roku 2020 jedna miliarda mobilných M2M pripojení.
Údaje rôznych analytikov sa síce líšia, všetky prognózy však hovoria o mnohomiliardových počtoch zariadení IoT v horizonte najbližších piatich rokov. Už samotná výroba hardvéru v takýchto objemoch predstavuje lukratívny biznis pre sektor IT, aj keď cena jednotlivých zariadení bude dramaticky klesať.
POZRITE SI: SmartThings pod Samsungom predstavuje nový Hub a služby
Práve nízka cena komunikačných čipov umožní masové nasadenie IoT, ktorý by sa tak mal stať bežným doplnkom väčšiny predmetov. Celkovo však bude rozvinutý trh generovať vysoké tržby. Že nepôjde o fazuľky, naznačuje prognóza ďalšej analytickej spoločnosti IDC, podľa ktorej globálny trh s riešeniami internetu vecí narastie do roku 2020 na 7,1 bilióna amerických dolárov (nie, nemýlime si miliardy s biliónmi).
foto | cerasis.com
Bude to win-win stratégia?
Napriek pozitívnej rastovej nálade si mnoho spotrebiteľov nevie predstaviť konkrétny význam a zmysel IoT. Na čo je internet vecí vlastne dobrý? Zásielkový gigant Amazon predstavil zaujímavý príklad IoT, ktorý by mohol fungovať.
Tlačidlo Dash Button umožní prostredníctvom internetového pripojenia cez Wi-Fi objednať tovar, ktorý sa v domácnosti minul. Tlačidlo so symbolom konkrétneho tovaru, ktoré sa dá nalepiť napríklad na chladničku alebo aj zavesiť, funguje ako zvonček, ktorý „zazvoní“ prostredníctvom aplikácie v smartfóne priamo u dodávateľa (Amazonu) a objedná potrebný tovar.
POZRITE SI: SMARTmánia okolo nás. Čo všetko je už smart?
Amazon službu zatiaľ testuje a vybraným záujemcom dodáva maximálne tri tlačidlá Dash Button. Stále ide o kompromis, nie o čistý IoT, lebo objednávku treba potvrdiť a dokončiť manuálne v smartfóne.
Zároveň sa však zamedzí náhodnému objednaniu tovaru pri manipulácii s tlačidlom. V rozvinutej fáze IoT by mala pračka sama vedieť, že končí zásoba prášku na pranie a objednať nový. Rovnako bude schopná tlačiareň komunikovať s dodávateľom toneru či kávovar s predajcom kávy.
foto | acdoctorpro.com
Technológia a softvér sú ľahko dostupné, zostáva však stále množstvo otáznikov. Možno napríklad nie je ideálne nakupovať stále u rovnakého dodávateľa, akciová ponuka konkurencie môže byť výhodnejšia.
Takisto môžete obmieňať sortiment kávy, potravín či drogérie, pričom IoT senzor sám od seba vaše myšlienky a nálady neprečíta. Niekedy je tiež výhodnejšie zhrnúť viacero objednávok do jednej a ušetriť poplatky za doručenie.
Od IoT k internetu všetkého
Pre nás ako používateľov sú na prvý pohľad atraktívnejšie tie aplikácie IoT, ktoré si s nami interaktívne vymieňajú dáta na báze komunikácie stroj-človek. Sem patria všemožné nositeľné senzory, ktoré merajú krvný tlak, pulz, spotrebu kalórií a rôzne medicínske parametre a zobrazujú ich na smartfóne používateľa, prípadne lekára.
Dajú sa sem zahrnúť aj smart žiarovky a spotrebiče ovládateľné cez Bluetooth alebo Wi-Fi, inteligentné zámky a kľučky pripojené k internetu a mnoho iného. Na druhej strane senzorov komunikujúcich v tandeme stroj-stroj bude zrejme postupom času podstatne viac. Potenciálne môže mať svoj senzor IoT každý kvetináč, kus nábytku, dvere, okno, nehovoriac o elektronických a elektrických spotrebičoch.
foto | Sony
Otvorí sa tak obrovské spektrum možností pre poskytovateľov služieb, z ktorých zásielkové obchody tvoria len zlomok. Aj táto minca má však dve strany. Dá sa súhlasiť, že dokonalý monitoring správania a potrieb (či skôr spotreby) v sebe nesie aj riziko zneužitia neoprávnenými osobami, hlavne ak takéto informácie poskytovatelia služieb postúpia tretím stranám.
Dnes hojne exponovaná snaha o ochranu osobných údajov typu rodné číslo, vek či adresa je popri bezodnej studnici informácií, ktoré môžu hackeri vyťažiť z IoT, úplne smiešna.
Technologickí vizionári a analytici nám už dnes maľujú obraz domácnosti ako súboru zosieťovaných zariadení, ktoré prostredníctvom internetu dokážu informácie zisťovať, ale aj vybaviť veci za nás.
Aj keď si odmyslíme isté zvýšenie hladiny elektrosmogu, ktoré množstvo on-line senzorov prinesie (to nakoniec nemusí byť výrazne vyššie oproti súčasnosti), je ťažké odhadnúť, či práve takto má vyzerať ideálny život budúcnosti a či sa z toho nevykľuje skôr civilizačné peklo.
foto | MINI
Spomínate si na film Minority report? Skúsenosti nás učia, že mainstreamovým podnikateľom ide skôr o marže, zisky a rastové gradienty, než o blaho spotrebiteľa. Pekne to pomenoval viceprezident a analytik spoločnosti Gartner Nick Jones: „Skutočnou výzvou v oblasti IoT nie je schopnosť urobiť výrobok inteligentným, ale rozumieť obchodným príležitostiam, ktoré inteligentné produkty ponúkajú.“
Je jasné, že aj IoT zariadenia bude potrebné vo svojej domácej sieti nejakým spôsobom chrániť. Najmä, ak postupne bude ich počet rásť a budú pribúdať nové a nové zariadenia, ktoré budú v rámci domácnosti pripojené do siete. Práve preto prichádza ESET so svojim špeciálnym nástrojom ESET Internet Security, ktorý sa okrem ochrany počítačov zameriava aj na ochranu IoT zariadení pripojených do vašej domácej siete.