Pozrite si
S navigáciou, či už v palubnej jednotke auta, alebo v inteligentnom mobile, má už zrejme skúsenosti väčšina z nás. Presné určovanie polohy sa stalo pomocníkom na cestách aj inde. Vo väčšine krajín však aplikácie využívajú signály z navigačných družíc GPS.
Prichádza ďalší konkurent pre GPS
Tento monopol sa však postupne stráca. Jeho alternatívou už je ruský GLONASS, aj čínsky navigačný systém BeiDou. V oboch prípadoch ide, tak ako pri GPS, o navigačný systém s primárne vojenským určením.
Vlastný navigačný systém IRNSS prevádzkuje aj India, ale v tomto prípade ide o regionálny, nie globálny systém, pokrývajúci okrem Indie aj okolité štáty do vzdialenosti 1 500 km. Japonsko buduje systém QZSS, ten bude ale naviazaný na americký GPS.
15. december 2016 však bude historickým míľnikom pre európsky navigačný systém Galileo. Práve dnes je totiž uvádzaný do (čiastočnej) prevádzky a dá sa verejne využívať. Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič potvrdil, že európsky geolokačný systém bude oveľa presnejší ako americký GPS.
Družice systému Galileo majú zvýšiť presnosť geolokácie z desiatich metrov na jeden meter. Pri autonavigáciách to napríklad umožní presne identifikovať polohu jazdných pruhov.
Rada EÚ schválila projekt Galileo v roku 1999. V plnej prevádzke mal byť v roku 2008, v súčasnosti sa hovorí o rokoch 2020 až 2021. Vďaka meškaniu a predraženiu projektu nie je dnešné spustenie systému Galileo úplne neskalenou udalosťou.
Zvlášť, keď si uvedomíme, že z 30 plánovaných satelitov (24 aktívnych a 6 záložných) je vo vesmíre zatiaľ len 18 (vrátane 4 satelitov vynesených raketou Ariane 5ES 17. novembra 2016). Plný stav má flotila satelitov dosiahnuť v roku 2020, no ani tento termín nebude jednoduché dodržať.
Štart s polovičnou flotilou
V roku 2017 majú byť vypustené na obežnú dráhu 4 satelity a ďalšie 4 sú plánované na rok 2018, takže systém ani o dva roky nebude kompletný.
Hoci je navigačný systém funkčný aj so súčasným počtom satelitov, jeho masovému využitiu zatiaľ bráni absencia smartfónov a navigačných prístrojov, ktoré by ho podporovali. To sa však zrejme zmení už v priebehu niekoľkých mesiacov, pretože prvé čipsety podporujúce signály zo siete Galileo sú už na trhu.
Šifrovaná služba Commercial Service (CS) bude spoplatnená a má byť presnejšia, ako OS. Ďalšou špeciálnou šifrovanou službou bude Safety of Life Service (SOL), ktorá bude určená napríklad pre riadenie letovej prevádzky.
Search and Rescue (SAR) bude službou núdzovej lokalizácie, integrovanou do družicovej záchrannej služby COSPAS/SARSAT. Má umožňovať aj obojstrannú komunikáciu.
No a ako to už chodí, tam kde sa objaví high-tech riešenie, pozornosť silových zložiek je zaručená. Pre armádu a políciu je určená šifrovaná služba so zabezpečeným prístupom Public Regulated Service (PRS).
Systém Galileo sa od roku 2018 bude nachádzať vo všetkých nových modeloch automobilov predávaných v Európe a umožní aj fungovanie núdzového volacieho systému eCall. Bez presného a spoľahlivého geolokačného systému sa nezaobídu ani autonómne autá, ktorých príchod sa dá očakávať v najbližších rokoch.
Aj keď projekt mešká a prekonal niektoré detské choroby a zlyhania (stratu satelitov), ide o spoločný úspech krajín EÚ a Európskej kozmickej agentúry ESA. Jeho realizácia presahuje možnosti väčšiny samostatných členských štátov EÚ.
Podľa slovenského eurokomisára Šefčoviča je systém Galileo ústredným prvkom prebiehajúcej digitálnej revolúcie, ktorá prináša nové služby meniace náš každodenný život.
Zdroj