Pozrite si
Štandard znamená dosiahnutú úroveň kvality, ktorá je považovaná za referenčnú mieru. Toľko teória. Ako to už v živote býva, prax je úplne iná. Preto sa môže ľahko stať, že napriek tomu, že si kúpite USB-C kábel, nebude vám fungovať. Pretože už ani pripojovacie káble nie sú obyčajné drôtiky spojené požadovanými konektormi.
Teoreticky by teda mali byť všetky USB-C káble rovnaké, však preto sú označované rovnakým názvom. Aby to nebolo také jednoduché, okrem toho, že sú káble, ktoré vôbec nespĺňajú tieto štandardy, aj samotná norma USB-C má rôzne verzie. Ak ste teda zatiaľ v praxi nezistili, že nie je každý kábel rovnaký, určite sa s tým skôr či neskôr, stretnete.
USB-C je pokračovaním štandardu USB (Universal Serial Bus), ktorý sa po prvý raz objavil v roku 1994. USB vznikol vďaka spolupráci firiem Hewlett-Packard, Intel, Lucent, NEC, Microsoft a Philips. Nová norma mala za cieľ nahradiť rôzne spôsoby pripájania periférií k počítačom (tlačiarne, myši, fotoaparáty a pod.) a rýchlo získala obľubu aj mimo IT sektor. V januári 1996 prišla na trh verzia USB 1.0, ktorá mala maximálnu prenosovú rýchlosť 12 Mb/s. USB 2.0 prišiel v roku 2001 a ponúkol už zaujímavejšie rýchlosti, až do 480 Mbit/s.
S pokrokom technológií bolo treba pripraviť novú normu, v decembri 2013 sa objavil nový štandard USB-C. Rozmermi sa podobá na microUSB, no svojimi vlastnosťami skôr proprietárnemu appláckemu Lightning konektoru. A konečne je ho možné zasúvať oboma smermi!
Nový štandard už neslúži len na prenos dát, ktorá je maximálne 10 Gbit/s. Pomocou USB-C sa tiež môžu napájať zariadenia, maximálne 5 A pri 20 V (100 W), čo postačuje pre drvivú väčšinu notebookov a pre všetky smartfóny, tablety, fotoaparáty a podobne. Konektor USB-C má 24 kontaktov, 12 v jednom rade, 12 v druhom. Existuje ešte akýsi nadštandard – Thunderbolt 3. Ten využíva USB-C konektory, ale jeho protokol je rýchlejší, dosahuje až 40 Gbit/s. Áno, čítate dobre, je to 5 GB za sekundu, čiže približne plná kapacita jedného jedného DVD!
V roku 2014 začali používať USB-C prvé zariadenia, napríklad nový MacBook. Dnes sú tieto porty rozšírené a každý moderný smartfón ho už má, namiesto doteraz najrozšírenejších microUSB. Výhod USB-C je veľa a výrazne prevyšujú microUSB. Malý príklad: teraz už nie je problém napájať z monitora pomocou USB-C kábla notebook, z ktorého sa zároveň tým istým káblom prenášajú dáta naspäť do monitora. Používateľ si teda môže vziať do práce svoj notebook a tam ho jednoducho pripojiť na externú obrazovku, bez nutnosti prenášať aj nabíjačku.
K mnohým praktickým výhodám pribudla minimálne jedna nepríjemná starosť. Mať vždy poruke správny USB-C kábel.
Ako si vybrať správny USB-C kábel?
Nepeknou vlastnosťou káblov je, že nevydržia dlho a používateľ je tak nútený kúpiť nový. Smartfón sa ešte dá nabiť aj cez neautorizovaný kábel a ak používateľ z neho neprenáša často dáta, tak by mu nemalo nič hroziť. Horšie je to v prípade, ak chce používateľ takýto lacný kábel používať v notebookoch. Pri pohľade na ceny u renomovaných predajcoch chytajú šediny aj dvadsiatnici. Nečudo, že si kladú otázku, prečo by mali platiť desiatky eur za obyčajné drôty, ktoré sa dajú objednať z Číny za pár eur?
Ak nie sú certifikované, tak budú (prinajlepšom) ponúkať nižšie prenosové rýchlosti. V horšom prípade budú čerpať viac energie a môžu tak poškodiť port, alebo aj zariadenie, ktorým ho napájajú, hlavne staršie notebooky (napríklad MacBooky s USB-A portom). Je to preto, lebo USB-C káble môžu takto dodať značne väčší výkon. Takže ak sa použije USB-A port na nabíjanie zariadenia USB-C, môže nevyhovujúci kábel čerpať viac energie, než na akú je skonštruovaný. To môže poškodiť zariadenie ktoré nabíjate. Kompatibilný kábel má zabudovaný odpor, ktorý obmedzuje odber prúdu.
Ako zabezpečiť najvyššiu možnú dátovú rýchlosť kábla? Najjednoduchšie sa javí nákup u renomovaných predajcoch pri ktorých je istota, že predávajú originálne káble spĺňajúce potrebné špecifikácie. Ako sme už spomenuli, je to zároveň aj najdrahšia voľba. Ak nakupujte v iných obchodoch, treba si skontrolovať či má USB-C kábel logo SuperSpeed +, prípadne SS +. Tu si dajte pozor práve na koncovku +. Pretože sa predávajú aj káble SuperSpeed (SS), tie však neponúkajú najvyššiu dátovú rýchlosť 10 Gbit/s. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, niektoré káble sú označené 10 Gbit/s namiesto SS +. Najlepšie je preto zistiť u vami vyhliadnutého kábla, či sa jedná o USB 3.1 Gen 2. Prvá generácia má prenosové rýchlosti len do 5 Gbit/s.
Existuje ešte jeden parameter, ktorý treba mať na zreteli. Je to Thunderbolt, ktorého tretia verzia umožňuje rýchlosť až do 40 Gbit/s a používa tiež konektory typu USB-C. Kto potrebuje práve takýto protokol, musí si zistiť, či je vyhliadnutý kábel naozaj spĺňa parametre tohoto protokolu.
Pri štandarde Thunderbolt je dôležité ešte spomenúť fakt, že dokáže túto obrovskú rýchlosť dosiahnuť len na kábli dlhom maximálne 50 cm. Pri potrebe dlhšieho kábla je potrebné zaobstarať jeho aktívnu verziu. Je samozrejme podstatne drahšia a okrem toho už nepodporuje normu USB 3, je určená vyslovene pre protokol Thunderboltu.
Všetky káble USB-C musia (mali by) obsahovať e-marker čipy, ktoré sú naprogramované na identifikáciu kábla a jeho aktuálnych možností. Nabíjacie porty USB by tiež mali byť jasne označený aj príkon.
Možno sa vám zdá, že priveľmi komplikujeme jednoduchú vec – vybrať si kábel, ale naozaj sú v nich veľké rozdiely. Napríklad aj Apple dodáva s niektorými svojimi zariadeniami len nabíjacie káble, tie ale sú poctivo označené ako nabíjacie. Ináč môžete ostať nemilo prekvapení, ak sa spoľahnete len na to, že sedí typ koncovky a nebudú sa vám dať prenášať dáta (alebo prenosová rýchlosť bude žalostne pomalá).