Pozrite si
Skôr ako v autonómnom aute ste na LiDAR pravdepodobne narazili pri akcii dopravných policajtov. Používa sa totiž aj na meranie rýchlosti pohybujúcich sa cieľov.
LiDAR (anglická skratka z Light Detection And Ranging) je metóda merania vzdialenosti na základe výpočtu doby šírenia impulsu laserového lúča odrazeného od snímaného objektu, ktorý sa vyhodnocuje vo fotodetektore. Prístroje pracujúce s touto technológiou sa používajú v pozemných, aj leteckých aplikáciách.
Prvý LiDARu podobný systém predstavila v roku 1961 americká spoločnosť Hughes Aircraft Company krátko po objavení laseru. Pôvodne sa prístroj nazýval „Colidar“, ako skratka z „COherent Light Detecting And Ranging,“ čo bola asociácia na „radar“, ktorého pomenovanie vzišlo takisto zo skratky anglického označenia „Radio Detection And Ranging“.
Z prvých systémov colidar sa neskôr vyvinuli laserové diaľkomery, laserové výškomery a LiDARy. Prvou praktickou pozemnou aplikáciou takéhoto systému bol „Colidar Mark II“, vojenský laserový diaľkomer podobný puške z roku 1963, ktorý mal dosah asi 11 km a pracoval s presnosťou zhruba 5 metrov.
LiDAR sa bežne používa na vytváranie máp s vysokým rozlíšením, v aplikáciách v geodézii, archeológii, geografii, geológii, geomorfológii, seizmológii, lesníctve (na meranie výšky stromov), atmosférickej fyzike, laserovom navádzaní, laserových výškomeroch a podobne.
Vzdialenosť predmetu LiDAR vyráta z času uplynulého medzi vyslaním a návratom odrazeného laserového impulzu: vzdialenosť = (rýchlosť svetla x doba odozvy impulzu)/2.
Výsledkom mapovania terénu, respektíve priestoru LiDARom je takzvané mračno bodov, ktoré sa pomocou algoritmov spracuje a interpoláciou vznikne 3D digitálny model povrchu predmetov v zornom poli. Ďalším spracovaním a filtráciou sa dá z bodov vytvoriť digitálny model terénu.
Podobným spôsobom sa dá terén skenovať aj radarom, ale s podstatne nižším rozlíšením, čo je dané aj vlnovou dĺžkou elektromagnetického žiarenia. Bežné LiDARy používajú lasery s vlnovou dĺžkou svetla 1064–1540 nm.
V posledných rokoch sa táto technológia začína používať aj v asistenčných systémoch a autopilotoch vo vozidlách s rôznou úrovňou autonómie.
Prístup automobiliek je však rôzny. Väčšina firiem pracujúcich na vývoji samojazdiacich áut s LiDARmi vo výbave počíta, Tesla je naopak proti. Tvrdí, že technológia je príliš drahá a prevedenie robustné, pričom dostačujúci monitoring zabezpečia iné typy senzorov – kamery s inteligentným spracovaním obrazu, radary a ultrazvukové senzory.
Situáciu však menia LiDARy novej generácie, ktoré vlani, alebo na tohtoročnej výstave CES v Las Vegas predstavil Bosch a ďalší výrobcovia. Sú nielen lacné, ale aj dostatočne malé, aby sa dali vhodne integrovať do karosérie.
Monštrá ako zo sci-fi filmu s čudesnými nadstavbami na streche, či inde, aké sme videli na testovacích vozidlách pre autonómnu jazdu, nebudú mať s budúcimi autonómnymi autami nič spoločné.
Zdroj