Pri prichádzajúcich elektromobiloch prichádzajú aj termíny, ktoré by sme mali ovládať. Skratky ako kWh či kW poznáme asi každý, no také skratky ako EPA, NEDC, alebo WLTP už pozná málokto. Poďme si preto povedať čo vlastne predstavujú a aký je rozdiel medzi nimi. Hlavne čo sa týka elektromobilov.
Čo by sme mali ale vedieť najskôr je fakt, že ani jedna z metodík nepoužíva dáta z testovaní v reálnej premávke. Všetky metodiky slúžia na určenie spotreby v laboratórnych podmienkach.
Funguje to zhruba takto: výrobca zoberie svoj nový (elektrický) model do certifikovaného laboratória, ktoré testuje jednu z vyššie spomínaných metodík. Laboratórium spraví sériu testov, z ktorých nakoniec vzíde hodnota spotreby a dojazdu elektromobilu podľa danej metodiky.
Aké metodiky teda poznáme?
EPA, NEDC a WLTP?
Metodika podľa EPA pochádza z USA. Konkrétne ide o metodiku merania spotreby podľa United States Environmental Protection Agency, teda agentúry pre životné prostredie USA. EPA presné informácie o metodike merania nezverejňuje. Metodika agentúry je pritom považovaná za tú najpresnejšiu, hlavne v porovnaní s reálnou spotrebou množstva používateľov konkrétnych modelov.
Zaujímavé je, že každý automobil, ktorý prešiel meraním EPA má takýto štítok priamo na vozidle. Z neho je možné vyčítať obrovské množstvo údajov nielen o spotrebe. Spotreby jednotlivých vozidiel v USA je možné nájsť na webe fueleconomy.gov.
Naopak, o metodike NEDC (New European Driving Cycle) je známe všetko, čo bol i dôvod prečo vedeli niektoré automobilky podvádzať pri testoch klasických automobilov na fosílne palivá. Metodika NEDC je pomerne stará, pochádza z 80. rokov minulého storočia a naposledy mala revíziu v roku 1997. Zodpovedá tomu aj kvalita výsledkov, s ktorými sú spokojné tak maximálne automobilky. Určite ste sa nad spotrebami klasických automobilov s niekoľkými málo litrami na 100 km benzínu či nafty pozastavovali aj vy. Presne tieto údaje automobilkám poskytla metodika NEDC.
Tá je našťastie už za horizontom a automobily musia používať (až na výnimky) podstatne lepšiu, hoci stále s mnohými nedostatkami, metodiku WLTP (Worldwide Harmonised Light Vehicles Test Procedure). Komplikovaná skratka v sebe nesie ale podstatne lepšie testovania. Od septembra 2017 je povinná pre všetky automobilky predávajúce automobily v EÚ a vybraných krajinách čo sa týka testovania, zavedená do praxe mala byť od konca minulého roka. Preto už málokedy vidíte, že na bilboardoch je od výrobcu udávaná extrémne nízka spotreba paliva. Rovnako to platí aj v prípade elektriny.
Prečo sú tieto dve metodiky tak rozdielne, celkom jasne znázorňuje tabuľka rozdielov medzi NEDC a WLTP:
| NEDC | WLTP | |
| Hmotnosť | Pohotovostná hmotnosť + 100 kg | Pohotovostná hmotnosť + 100 kg + doplnková výbava |
| Nájazd automobilu | do 3 000 km | od 3 000 do 15 000 km |
| Štart motora | studený | studený |
| Podiel stojaceho vozidla | 25 % | 13 % |
| Trvanie cyklu | 20 minút | 30 minút |
| Dĺžka cyklu | 11 km | 23,25 km |
| Počet cyklov | 2 fázy (2/3 mesto, 1/3 mimo mesto) | 4 dynamické fázy (52% mesto, 48% mimo mesto) |
| Vonkajšia teplota | 20-30°C | 23°C |
| Počet zastavení | 14 | 9 |
| Priemerná rýchlosť | 34 km/h | 46,5 km/h |
| Maximálna rýchlosť | 120 km/h | 131 km/h |
| Stav batérie | N/A | pred testom sa nesmie nabíjať |
| Stav pneumatík | 50 – 90% | 80-100% |
| Radenie | pri konkrétnych otáčkach | individuálne podľa modelu |
Z tabuľky je jasné, že WLTP musí byť presnejšia, keďže sa viac orientuje na reálnu prax a využiteľnosť automobilu. Napriek tomu sú medzi európskou WLTP a americkou EPA stále veľké rozdiely, v prípade elektromobilov to môže byť aj 100 km na jedno nabitie.
Spotreba je irelevantná?
Elektromobily majú totiž veľmi špecificky udávanú spotrebu. Tú akoby nikto neriešil, pretože rozdiel 5 či 20 kWh medzi spotrebami jednotlivých elektromobilov je ekonomicky minimálny. Bavíme sa o sumách v desiatkach centov.
Naopak, rozhodujúce faktory sú dva – kapacita batérie a spotreba elektromotora. Z toho vniká číslo hovoriace o tom, koľko prejde elektromobil na jedno nabitie. Najbližšia nabíjacia stanica nemusí byť vždy nablízku a ani času na neustále nabíjanie človek nemá neobmedzene.
Práve preto je pri elektromobiloch vždy udávané, akú vzdialenosť prejdú na jedno nabitie. Napríklad taká Tesla Model S prejde 600 km. Pokiaľ ale nevieme, podľa akej metodiky automobilka merala dojazd, údaj to môže byť celkom nepresný. Preto sa pri dojazdoch udáva, podľa akej metodiky bolo merania uskutočnené.
A tu prichádzame k pomerne veľkému problému – rôznym informáciám.
Najlepšie to dokazuje samotná automobilka Tesla, ktorá na svojich oficiálnych stránkach pre USA uvádza, že Model S Long Range má dojazd 335 míľ (cca 539 km). Na britskej oficiálnej stránke Tesly je ale pri identickom modely údaj 393 míľ (cca 632 km). Rozdiel je v tom, že v USA musí automobilka udávať spotrebu podľa EPA metodiky. V Európe si ťažkú hlavu nerobí a uvádza starú spotrebu podľa NEDC.
Naopak, v prípade Modelu 3 od Tesly vidíme približujúce sa číslo dojazdu medzi EPA a WLTP:
Z praxe je pritom známe, že Tesla Model S Long Range má dojazd v bežnej premávke zhruba taký ako uvádza EPA. EPA metodiku ale nemusia uvádzať automobilky predávajúce svoje modely mimo USA. Takže pokiaľ sa daný model elektromobilu nepredáva v USA, jeho spotrebu podľa NEDC alebo WLTP môžeme brať s rezervou niekoľko desiatok kilometrov na jedno nabitie.
RDE – Real Driving Emissions
Tento test bude pravdepodobne prebiehať výlučne na automobiloch so vznetovými, alebo benzínovými motormi. Počas testov je priamo k výfukovej sústave pripojený mobilný merač emisií. To by bolo nemožné v prípade elektromobilov.
Na druhej strane RDE metodika je jediná, ktorá testuje automobily v reálnej prevádzke (1/3 mesto, 1/3 medzimesto, 1/3 diaľnica) pri najrôznejších teplotách, ale aj pri jazde do kopca či z kopca s takmer naloženým automobilom. Ak by automobilky merali spotrebu aj v takomto prípade, bolo by možné z RDE testov získať relevantné dáta aj pre spotrebu, resp. dojazd elektromobilov.